Najvyšší súd 6 Cdo 37/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu T. V., bývajúceho v K., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. D. H., advokátkou so sídlom v K., proti ţalovanej G. G., bývajúcej v R., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. J. D., advokátom so sídlom v R., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Roţňava pod sp.zn. 9 C 44/2006, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
- septembra 2008 sp.zn. 3 Co 94/2006 rozhodol t a k t o : Dovolanie ţalobcu o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Košiciach označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Roţňava z
- októbra 2006 č.k. 9 C 44/2006-100 vo výroku, ktorým súd ţalobu zamietol a v rozsahu výroku o trovách konania rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Takto rozhodol poukazujúc na to, ţe odvolanie ţalobcu vo veci samej nie je dôvodné. Súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vec správne právne posúdil. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dovolaní namietal všetky dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. Prípustnosť dovolania odôvodnil tým, ţe mu postupom súdov bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, ţe súd prvého stupňa procesne pochybil, ak podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. nepoučil účastníkov konania, ţe všetky dôkazy musia predloţiť alebo označiť do vyhlásenia 2 6 Cdo 37/2011 rozhodnutia vo veci samej a ak nevykonal navrhované dôkazy, ktorými boli výpisy z účtu, vyvracajúce tvrdenia ţalovanej, ţe neprispieval na domácnosť. Namietal tieţ, ţe prvostupňový súd mu neumoţnil podať stanovisko k písomnému vyjadreniu ţalovanej zo dňa 4.5.2006, keďţe mu bolo predloţené aţ na pojednávaní dňa 24.10.2006, na ktorom bol vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa. Rozhodnutia oboch súdov povaţoval i za nepreskúmateľné, nakoľko ani jeden zo súdov dostatočne neodôvodnil nevykonanie ním navrhnutých dôkazov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti 3 6 Cdo 37/2011 účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Nezistil však existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti dovolania namietanú ţalobcom, ktorá mala spočívať v odňatí jeho moţnosti konať pred súdom tým, ţe neboli vykonané ním navrhované dôkazy - výpisy z účtu (ktoré mali preukázať, ţe prispieval ţalovanej na spoločnú domácnosť) a tieţ tým, ţe mu nebolo doručené vyjadrenie ţalovanej zo 4.5.2006, ţe nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., a ţe ani jeden zo súdov dostatočne neodôvodnil nevykonanie ním navrhnutých dôkazov. Uvedené námietky dovolateľa neboli opodstatnené. Z rozhodnutia odvolacieho súdu je totiţ zrejmé, ţe odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe navrhované dôkazy (výpisy z účtu) nie sú právne významné pre posúdenie veci, teda odôvodnil, prečo nepovaţoval za potrebné ich vykonať, a tým odstránil pochybenie prvostupňového súdu v tomto smere. V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, ţe samotné nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých účastníkmi konania nie je odňatím moţnosti konať pred súdom, pretoţe v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Námietky o nedoručení vyjadrenia ţalovanej a o nedostatku poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. uplatnil dovolateľ uţ v odvolacom konaní a mal tak moţnosť uplatniť v tomto konaní všetky procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva, najmä právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, k procesnému postupu súdu prvého stupňa, jeho skutkovým a právnym záverom a ku všetkým okolnostiam prípadu. V odvolacom konaní teda mohol zaujať tieţ stanovisko aj k vyjadreniu ţalovanej a navrhnúť alebo predloţiť ďalšie dôkazy. Odvolací súd sa uvedenými námietkami zaoberal a svoj rozsudok aj náleţite a presvedčivo odôvodnil. Zároveň, keďţe potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z toho istého právneho dôvodu, neporušil ani zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nemohol zaoberať vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska právneho posúdenia veci alebo prípadného výskytu iných vád (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.) a dovolanie ţalobcu ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.). O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie 4 6 Cdo 37/2011 odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe trovy ţalovanej, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením jej zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva. Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová