1 písm. c/ O. s. p. ). Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal na podnet odporcu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky . Navrhol, aby ho najvyšší súd zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci ( § 243f ods. 1 písm. f/ O. s. p. ) pri stanovení hodnoty členského podielu v bytovom družstve, keď vychádzal len z jeho zostatkovej ceny ( odporcom v konaní namietanej ). Uviedol, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( § 150 Občianskeho zákonníka ) sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť , čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti . Okresný súd mal okrem iného v konaní vyporiadať aj zostatkovú hodnotu členského podielu v stavebnom bytovom družstve ( právo spoločného nájmu družstevného bytu manželmi súd v osobitnom konaní zrušil a určil, že byt bude ďalej ako nájomníčka užívať navrhovateľka ) . Členský podiel v stavebnom bytovom družstve je ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločným majetkovým právom manželov a tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Ak v čase do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd rozhodol o zrušení práva spoločného nájmu rozvedených manželov k družstevnému bytu a o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, patrí členský podiel už len jednému z rozvedených manželov. Zdôraznil, že členský podiel v družstve, ako pôvodne majetkové právo manželov sa stáva majetkovým právom jedného z rozvedených manželov len vo vzťahu k družstvu ( resp. tretím osobám ). Táto skutočnosť nič nemení na tom, že členský podiel zostáva naďalej ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločným majetkovým právom manželov, lebo rozhodnutím súdu o zrušení spoločného nájmu a o zániku spoločného členstva v družstve, nedochádza k jeho vyporiadaniu. Toto rozhodnutie totiž neurčuje, akú náhradu na vyporiadanie členského podielu má zaplatiť ten z rozvedených manželov, ktorý sa stal 5 7 M Cdo 1/2011 výlučným členom družstva druhému manželovi. Vo vzťahu medzi rozvedenými manželmi zostáva teda už len vyporiadať jeho hodnotu, keďže o prikázaní členského podielu súd už rozhodol v rámci konania o zrušenie práva spoločného nájmu. Všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy , vybavenia , veku a pod. Obvykle sa táto cena ( tiež trhová hodnota ) zisťuje porovnaním s už zrealizovanými predajmi a kúpami podobných bytov v danom mieste a čase ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 29/2000 ). Plné rešpektovanie princípov trhového hospodárstva a zaručenie rovnosti práv a povinností účastníkov občianskoprávnych vzťahov vyplývajúcich z § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže v prejednávanej veci zabezpečiť iba také rozhodnutie , pri ktorom sa bude vychádzať zo zásady, že práva a povinnosti prechádzajúce na toho – ktorého účastníka , budú zodpovedať majetkovým hodnotám, ktoré možno ( v danom mieste a čase ) nadobudnúť, čo v konečnom dôsledku znamená, že pokiaľ ide o členský podiel v bytovom družstve, nie je rozhodujúca výška jeho zostatkovej hodnoty, ale vždy hodnota, za akú možno v danom mieste a čase tieto práva nadobudnúť. Iba takýto postup zodpovedá rovnakému postaveniu účastníkov konania v danej veci. Navyše platné znenie § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov umožňuje každému nájomcovi družstevného bytu využiť nárok na prevod bytu do svojho vlastníctva . Pri zisťovaní ceny vecí , ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva , platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 9/97). Nedodržaním tejto zásady okresný súd porušil princíp rovnosti účastníkov konania , pretože jeden z účastníkov bol oproti druhému účastníkovi znevýhodnený, resp. jeden z nich nepomerne zvýhodnený. Vychádzaním z ceny veci, či majetkovej hodnoty v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa potieral trhový systém. Treba pritom vziať do úvahy, že od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jeho vyporiadania ( ako je to v danej veci ) môže uplynúť pomerne dlhá doba, počas ktorej môže dôjsť k zmenám na veci, ktorá do spoluvlastníctva patrí, resp. i hodnota veci vyjadrená peňažným ekvivalentom je rozdielna. Možno potom konštatovať, že okresný súd pri rozhodovaní o vyporiadaní majetku medzi bývalými manželmi nepomerne zvýhodnil navrhovateľku oproti odporcovi , keď ako spoločné majetkové právo zohľadnil len zostatkovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve , ktorú prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Navrhovateľka tak získala 6 7 M Cdo 1/2011 družstevný byt tzv. trhovej hodnoty značne prevyšujúcej zostatkovú hodnotu členského podielu zisteného podľa účtovníctva družstva. Navrhovateľka navrhla mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky buď zastaviť pre nedostatok jednej z podmienok konania, prípadne ako nedôvodné zamietnuť, lebo napadnuté rozhodnutie je správne, zákonné a spravodlivé. Konštatovala, že podanie mimoriadneho dovolania odporuje nielen § 243e O. s. p., ale aj čl. 46 ods. 1 , čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv slobôd z dôvodu, že účastníkovi konania, ktorý nevyužil všetky prostriedky ochrany ( napr. odvolanie , ktoré zobral späť ) , ponúka možnosť zvrátiť ustanovený postup konania obchádzaním inštitútu opravných prostriedkov, lehôt na ich podanie a náležitosti týchto opravných prostriedkov. Právny názor vyjadrený v mimoriadnom dovolaní a týkajúci sa hodnoty členského podielu v stavebnom bytovom družstve považovala za nesprávny. Uviedla, že členstvo v bytovom družstve nie je vlastníctvom družstevného bytu a ani jeho ekvivalentom, ale samostatným majetkovým právom. Preto zaužívaná súdna prax ohľadom oceňovania členských práv v bytovom družstve nedôvodne prekračuje zákonný rámec uvedený v § 705 Občianskeho zákonníka ako aj príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Prevodom členských práv v bytovom družstve sa neprevádza vlastníctvo bytu a iné majetkové právo viažuce sa ku konkrétnemu bytu , ale len práva a povinnosti k určitému bytovému družstvu. Na podporu týchto tvrdení poukázala na skutočnosť, že rozsudkom o zrušení spoločného nájmu k družstevnému bytu jej bola uložená povinnosť zabezpečiť odporcovi náhradný byť v trhových cenách, ktoré sú aktuálne v súčasnosti, teda uspokojiť jeho bytovú potrebu nájmom na dobu neurčitú, čo predstavuje cieľ a zmysel členstva v bytovom družstve t. j. ekvivalent členstva v bytovom družstve. Namietala tiež, že mimoriadne dovolanie bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( § 10a ods. 3 O. s. p. ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( § 243g O. s. p.
1 O. s. p. ) generálny prokurátor Slovenskej republiky ( § 243e ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243i ods. 2 O. s. p. )
1 O. s. p. ) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O. s. p.
1 O. s. p. a dospel k záveru, že ho treba zrušiť. 7 7 M Cdo 1/2011 Podľa ustanovenia § 243e ods. 2 O. s. p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktorý účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania ( § 242 ods. 2 O. s. p. ). V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnutí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania , ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 243i ods. 2 O. s. p.
1 O. s. p. ) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami , pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady nie sú v mimoriadnom dovolaní namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom ( § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. ) . Námietka generálneho prokurátora sa týka postupu okresného súdu pri stanovení hodnoty členského podielu ( ktorá bola okrem iného predmetom vyporiadania ) a pri jej vyporiadaní v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav , dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ( § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo , vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 ( § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd ( § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho 8 7 M Cdo 1/2011 majetku vynaložil na spoločný majetok , a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti ( § 150 Občianskeho zákonníka ). Pri zisťovaní ceny vecí , ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov , platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 9/97 ). Z obsahu spisu vyplýva, že na základe osobitného návrhu navrhovateľky Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom z 25. apríla 1996 č. k. 9 C 1548/95 – 15
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
1 písm. c/ O. s. p. , keďže to vyžadovala ochrana práv a ním chránených záujmov účastníkov konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243b ods. 1 , 2 O. s. p.
2 O. s. p. ). V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania i dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.