← Slovensko

vecné bremeno k stavbe

Najvyšší súd 8Sžp/6/2011 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci ţalobcu: S., s.r.o., so sídlom K., zast. JUDr. Jánom Pirčom, advokátom so sídlom Štrbská 4, Košice, proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Košiciach, so sídlom Komenského 52, Košice za účasti: S., s.r.o., bytom R. X., K., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2010/00417 zo dňa

  1. marca 2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/5392/2010-46 zo dňa
  2. januára 2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/5392/2010-46 zo dňa
  3. januára 2011 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. 2010/00417 zo dňa
  4. marca 2010 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške podľa vyčíslenia v písomnom vyhotovení rozhodnutia a to k rukám ich právneho zástupcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 2010/00417 2 8Sžp/6/2011 z
  5. marca 2010, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku rozhodnutie Mesta Košice č. A/2009/14124- -03/IV z
  6. decembra 2009, ktorým rozhodlo Mesto Košice ako stavebný úrad o umiestnení stavby „A. I. + veľkokapacitná garáţ, na pozemku parcelné číslo X. v katastrálnom území J. pre navrhovateľa – spoločnosť S., s.r.o., so sídlom R. X., K. (ďalej len „stavebník“). V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe predmetom súdneho preskúmania bolo posúdenie správnosti postupu stavebných úradov, ktoré v územnom konaní posudzovali povahu vecného bremena zapísaného ako vecné bremeno „in rem“, hoci ţalobca tvrdil, ţe podľa dohody o vydaní nehnuteľnosti bolo zriadené vecné bremeno „in personam“. Súd poukázal na ust. § 135 ods. 2 OSP, ţe údaje z katastra nehnuteľností sú záväzné aj pre súd, pokiaľ sa nepreukáţe opak. Súd zároveň poukázal na ust. § 59 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností o oprave údajov v katastri nehnuteľností. Súd nemohol postupovať podľa § 135 ods. 2 OSP, ale musel rešpektovať zapísaný stav na predmetnom liste vlastníctva, z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe vecné bremeno nebolo zapísané ako vecné bremeno patriace určitej osobe a preto správne orgány nepochybili, keď rozhodol o umiestení stavby na pozemku parc. č. X. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, ţe ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania, keďţe v konaní nebol úspešný. Proti predmetnému rozsudku podal podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a e/ OSP v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu tak, aby odvolací súd zrušil rozhodnutia ţalovaného č. 2010/00417 z
  7. marca 2010 a prvostupňové rozhodnutie Mesta Košice č. A/2009/14124-03/IV z
  8. decembra 2009 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Podľa ţalobcu sa súd mal vysporiadať s jeho námietkou spočívajúcou v predbeţnej otázke, ţe zápis vecného bremena bol podľa dohody o vydaní nehnuteľnosti zo
  9. júla 1997 vecným bremenom „in personam“ a ţe správny orgán nemal vykonať zápis vecného bremena opravou jej rozhodnutím zo
  10. júna 2007 č. X/151/07/Pľutova, ktorou bolo zriadené vecné bremeno „in rem“. Ak by správne súd vyhodnotil predbeţnú otázku týkajúcu sa zápisu vecného bremena, dospel by k záveru, ţe vecné bremeno, ktoré bolo zapísané rozhodnutím Správy katastra Košice č. X/151/07/Pľutova zo
  11. júna 2007, vôbec zapísané byť nemalo. Nesprávne súd postupoval aj v tom prípade, ţe navrhovateľom územného konania na umiestnenie stavby nie je vlastník pozemku, v prospech ktorého nie je zriadené vecné bremeno a toto nevyplynulo ani z dohody o vydaní nehnuteľnosti v roku
  12. Podľa názoru ţalobcu rozhodnutie o existencii či neexistencii 3 8Sžp/6/2011 vecného bremena neprislúcha katastrálnemu úradu, ale iba súdu. Dňa
  13. marca 2011 doplnil svoje podanie o ţalobu podanú na okresnom súde Košice II pod sp. Zn. 43C/34/2011 zo dňa
  14. marca 2011, ktorou sa domáha určenia neexistencie vecného bremena na LV č. X. a LV X., ktoré sa vzťahuje na parc. č. X. a X. v kat. území K., J. M. Zároveň ţiadal priznať náhradu trov konania. K podanému odvolaniu sa podaním z
  15. januára 2011 vyjadril právny zástupca ţalobcov, ktorý napadnutý rozsudok krajského súdu povaţoval za správny a navrhol jeho potvrdenie, aj čo do merita veci a aj čo do trov konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 123,11 euro. K podanému odvolaniu sa vyjadril stavebník – spoločnosť S., s.r.o. ako účastník konania, tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcov je dôvodné. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený
  16. januára 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. 4 8Sžp/6/2011 Základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy OSP (v rámci ktorého bolo vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“ postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno- právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, ţe správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie príslušného stavebného úradu, Mesta Košice č. A/2009/14124-03/IV z
  17. decembra 2009, ktorým rozhodlo Mesto Košice ako stavebný úrad o umiestnení stavby „A. I. + veľkokapacitná garáţ, na pozemku parcelné číslo X. v katastrálnom území J. pre stavebníka a či toto rozhodnutie netrpí takými vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Územné konanie o umiestnení stavby upravuje § 32 a nasl. stavebného zákona. Podľa § 137 ods. 1 aţ 4 stavebného zákona stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vţdy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

(2)Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.
(3)Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predloţiť dôkaz, ţe na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môţe si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci. 5 8Sžp/6/2011
(4)V konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme opatrenia podľa tohto zákona, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke, pri ktorej nedošlo k dohode, a vo veci rozhodne. Z podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného, je zrejmé, ţe správne orgány v posudzovanej veci na základe skutkových zistení dospeli k záveru, ţe pre rozhodnutie o umiestnení stavby A. I.+ veľkokapacitná garáţ boli splnené zákonné podmienky. Stavebné orgány oboch stupňov však v administratívnom konaní vôbec nerozhodli o občianskoprávnej námietke ţalobcu, ktorú vzniesol v konaní, ţe na predmetnej nehnuteľnosti, na ktorej sa má stavba A. I. + veľkokapacitná garáţ realizovať nie je zriadené vecné bremeno v prospech vlastníka a uţ vôbec nie v prospech stavebníka v súlade s § 137 ods. 1 a 2 stavebného zákona a preto nemoţno povaţovať takého rozhodnutie administratívnych orgánov oboch stupňov za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom. Administratívne orgány nemali zo zákona právomoc vysporiadať sa s touto námietkou ţalobcu ako účastníka územného konania, nakoľko nevyzvali ţalobcu na podanie ţaloby v ním určenej lehote a úsudok o tejto veci si nemohli urobiť, keďţe ţiadnu lehotu ţalobcovi na podanie ţaloby na príslušný súd neurobili. Nesprávny je aj závere krajského súdu, ktorý vychádzal zo zapísaného vecného bremena v prospech vlastníka predmetnej parcely. Správny súd nie je súdom skutkovým, ktorý by mal oprávnenie rozhodovať o vznesenej námietke ţalobcu v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Podľa odvolacieho súdu ide o takú vadu konania, ktorá ma vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, na ktorú musí súd v súlade s ust. § 250i ods. 3 OSP prihliadnuť z úradnej povinnosti. Preto nezostávalo súdu iné, neţ ţalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, ţe nie je moţné pripustiť taký výklad zákona, ktorým by bolo moţné postupovať v prípade danej námietky, ktorá je občianskoprávneho charakteru inak, neţ aké poţaduje zákon a to vrátane procesného postupu správnych orgánov v danej veci. Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, ţe všetky subjekty práva môţu odôvodnene očakávať, ţe príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, ţe ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tieţ II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v kaţdom 6 8Sžp/6/2011 rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďţe práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09). Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok krajského súdu podľa § 220 OSP zmenil a rozhodnutie ţalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP a za pouţitia § 250i ods. 3 OSP. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, priznal náhradu za zaplatené súdne poplatky vo výške 132 Euro. Trovy právneho zastúpenia ţalobcovi nepriznal podľa § 151 ods. 2 OSP, nakoľko ţalobca si ich výšku do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil v súlade s ust. § 151 ods. 1 OSP. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave 19. januára 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.