1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
1, 2 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky a o dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu. Z citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorým je upravená funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, o. i. vychodí, že tento súd je príslušný rozhodovať o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napadané rozhodnutie krajského súdu vydané v odvolacom konaní. Zhodne s tým je
1 O.s.p. spôsobilým predmetom dovolania len také rozhodnutie súdu, ktorým tento súd rozhodoval v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť súdu, ktorý by rozhodoval o dovolaniach proti rozhodnutiam, ktoré neboli vydané odvolacím súdom. Rozhodovanie okresného súdu nemožno považovať za rozhodovanie odvolacieho súdu: dovolaním navrhovateľov napadnuté uznesenie z 25. októbra 2010 č. k. 7 C 188/2008 – 174 nie je rozhodnutím, ktoré by bolo vydané odvolacím súdom. Z doposiaľ uvedeného je potom zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný na rozhodovanie o podanom dovolaní navrhovateľov, ktorým bolo napadnuté uznesenie okresného súdu, lebo toto rozhodnutie nebolo vydané v odvolacom konaní. 3 1 Cdo 88/2011 Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania); pokiaľ sa jedná o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 103, § 104 ods. 1 O.s.p.). V danom prípade je v Občianskom súdnom konaní upravená funkčná príslušnosť na rozhodovanie o dovolaní tak, že jediným príslušným súdom je Najvyšší súd Slovenskej republiky, a pokiaľ nie je príslušný tento súd, nie je iný súd, ktorý by mohol v tejto veci rozhodovať. Najvyšší súd Slovenskej republiky, keďže nie je funkčne príslušný a nie je tu iný príslušný súd, ktorému by bolo možné vec v tomto prípade postúpiť, konanie o dovolaní navrhovateľov zastavil (§ 104 ods. 1 v spojení s § 243c O.s.p.) bez toho, aby preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. O trovách tohto konania rozhodol
2 prvej vety v spojení s § 224 ods. 1 a § 243b ods. 5 O.s.p.
2 prvej vety O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Navrhovatelia podaním dovolania, o ktorom konanie muselo byť zastavené pre chýbajúcu funkčnú príslušnosť, zavinili zastavenie konania, stíha ich preto povinnosť náhrady trov konania odporcu v tomto konaní. Odporca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy tohto konania vyčíslil. Najvyšší súd v zhode s doterajšou praxou vzal zreteľ na to, že právna zástupkyňa odporcu zastupovala tohto účastníka už v konaní pred súdom prvého stupňa. Odporcovi priznal preto náhradu trov dovolacieho konania iba za úkon právnej služby advokátky, ktorú poskytla vypracovaním vyjadrenia z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.