1 zák. č. 58/1969 Zb. Vo vzťahu k ţalovanému 2/, ktorého pasívnu legitimáciu mal za zákonom danú uzavrel, ţe nie sú splnené atribúty vzniku nároku na náhradu škody, nakoľko škoda, ktorej náhrady sa ţaloba domáha, mu nevznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní. K námietke premlčania uviedol, ţe uplatnený nárok navrhovateľa premlčaný nie je, nakoľko ţaloba bola súdu doručená dňa 12.4.2005 a rozhodnutie vydané Okresnou prokuratúrou Bratislava II 1Pn 2009/95 – 325 o odmietnutí sťaţnosti voči uzneseniu č. k. ČTS: ORP-354/1998 z dňa 30.5.2002 vydanému Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave II, Obvodným oddelením PZ Ruţinov západ bolo vydané dňa 18.2.2005. Aţ týmto okamihom (za splnenie ďalších zákonných predpokladov) by ţalobcovi mohla vzniknúť škoda, spočívajúca v nemoţnosti uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej bývalými konateľmi spoločnosti REVIS, s.r.o. v adhéznom konaní. V súvislosti so všeobecnou prevenčnou povinnosťou (§ 415 Občianskeho zákonníka) poukázal na ustanovenie § 122 Obchodného zákonníka účinné v r. 1995 t. j. v rozhodnom období,
ktorého mal kaţdý spoločník právo na informácie o záleţitostiach spoločnosti a mal moţnosť nahliadať do dokladov spoločnosti. Odvolací súd sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe jeho pohľadávka na vyplatenie podielu na zisku nebola dlţnou spoločnosťou uspokojená v dôsledku nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní ( i keď k prieťahom došlo). Uviedol, ţe ţalobca si svoju pohľadávku voči uvedenej spoločnosti neuplatnil a ţe spoločnosť nebola vymazaná z obchodného registra v dôsledku neúmerne dlhého trestného konania, ale v dôsledku likvidácie po jej zrušení, pre nedostatok majetku. Nemoţno preto vyvodiť ani záver, ţe spoločnosť zanikla v dôsledku nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní. Na námietku ţalobcu ohľadne nemoţnosti poškodenej spoločnosti uplatniť si nárok na náhradu škody v adhéznom konaní poukázal na to, ţe ani tejto (spoločnosti) nič nebránilo priamo sa domáhať súdnou cestou (v občianskom súdnom konaní) náhrady škody alebo vydania bezdôvodného obohatenia od tretích osôb s ktorými jej konatelia boli v obchodnom styku alebo priamo náhrady škody proti konateľom. Pokiaľ ţalobca videl nesprávny úradný postup v nedoručení uznesenia z
TZ na skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie
Ako nesprávny postup namietal aj nedoručenie rozhodnutia Okresného prokurátora o odloţení veci z 30. mája 2002 spoločnosti REVIS, a napokon aj spôsob vyhodnotenia dôkazov. Ţalovaný 1/ navrhol dovolanie ţalobcu ako neprípustné odmietnuť (§ 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p.) Ţalovaný 2/ taktieţ navrhol dovolanie ţalobcu odmietnuť. S odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu sa plne stotoţnil a dovolaním napadnutý rozsudok povaţoval za vecne správny, keď ţalobca v konaní nepreukázal, ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred ním. Stotoţnil sa aj s názorom odvolacieho súdu
ktorého nebola preukázaná existencia ţiadnej výnimky odôvodňujúcej potrebu predvolania ţalobcu na pojednávanie za účelom ďalšieho dokazovania. 1 Cdo 103/2010 -4- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s .p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. l O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), predovšetkým skúmal podmienky prípustnosti dovolania a dospel k záveru, ţe dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné a preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O. s. p.). V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania proti takémuto rozhodnutiu upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 238 O. s. p.
1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O. s .p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O. s. p. Keďţe dovolaním ţalobcu je napadnutý rozsudok, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z rozsudkov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení, prípustnosť dovolania z § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. vyvodiť nemoţno. Dovolanie by bolo procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. O vadu tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku v zmysle uvedeného 1 Cdo 103/2010 -5- ustanovenia však nezakladá samo tvrdenie o existencii procesnej vady tejto povahy, ale iba zistenie, ţe v konaní skutočne k takejto konkrétnej vade došlo. Dovolateľ v predmetnej veci tvrdil existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. , preto sa dovolací súd zaoberal (okrem iného) najmä jej existenciou. Mal pritom na zreteli, ţe odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolací súd zo spisu nezistil, ţe by v konaní došlo k odňatiu moţnosti dovolateľa konať pred súdom nedoručením predvolania na pojednávanie ani jemu, ani jeho právnemu zástupcovi.
1 O. s. p. v znení zákona č. 384/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
2 O. s. p. ale v ostatných prípadoch (neţ sú uvedené v § 214 ods. 1 O. s. p.) môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Z dovolaniami napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe a/ odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a ţe z tohto dôvodu nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania, c/ so zreteľom na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, ţe by nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Procesný postup odvolacieho súdu, pokiaľ vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, zodpovedal v danom prípade ustanoveniu § 214 O. s. p.; takým postupom sa dovolateľovi neodňala moţnosť konať pred súdom. Pokiaľ dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. namietal, ţe rozhodnutie sudu prvého stupňa nie je dostatočne odôvodnené (a preto je nepreskúmateľné a arbitrárne) dovolací súd udáva, ţe táto námietka nie je dôvodná. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku totiţ spĺňa všetky poţiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením § 211 ods. 2 O. s. p.) a jednoznačne 1 Cdo 103/2010 -6- umoţnil dovolaciemu súdu ustáliť (okrem iného) aké úvahy ho viedli k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa. V tejto súvislosti treba poukázať aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä na rozhodnutie z 28. augusta 1997, sp. zn. 2 Cdo 5/1997 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka“) ako judikát R 111/1998, v zmysle ktorého nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia (aj keby k nemu došlo) zakladá inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak by teda odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, nezakladalo by to súčasne aj vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo 138/2010, 3 Cdo 49/2011). Z hľadiska námietky ţalobcu, ţe súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania treba uviesť, že v zmysle § 132 O. s. p. dôkazy hodnotí súd
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, jeho rozhodnutie by z tohto dôvodu mohlo byť vecne nesprávne, no táto skutočnosť sama osebe by taktieţ nezakladala prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. (iba pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O. s. p.). Dôvodná nie je ani námietka dovoteteľa spočívajúca v tom, ţe v súdnom konaní neboli vykonané všetky navrhované dôkazy, lebo nevykonanie dôkazov
návrhov alebo predstáv účastníkov nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, mohlo by to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.). V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením predmetnej veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p) dovolací súd zdôrazňuje, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo 1 Cdo 103/2010 -7- skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by (v prípade opodstatnenosti) mohol mať za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť dovolania taktieţ nezakladá (nemá totiţ základ vo vadách konania
a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy pouţili alebo nepouţili správny právny predpis a či ho správne alebo nesprávne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili správne alebo nesprávne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v prejednávanej veci nejde. Nakoľko v danej veci prípustnosť dovolania nebolo moţné vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. a dovolací súd nezistil ,ţe by konanie bolo postihnuté vadami uvedenými v § 237 O. s. p, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne
5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, Ţalovaní 1/ a 2/ v dovolacom konaní mali úspech a preto im vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O. s .p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.) Dovolací súd im ale náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo v dovolacom konaní im ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. februára 2012 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Marta Hrčková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.