Najvyšší súd 6 Cdo 52/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ R. F., bývajúceho v M., v dovolacom konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou Alţbeta Miková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, 2/ Ľ. H., bývajúceho v B., 3/ Š. H., bývajúceho vo S., 4/ J. H., bývajúceho vo V., proti ţalovanému J. F., bývajúcemu v J., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. Stanislavom Sobotovičom, advokátom advokátska kancelária so sídlom v Nitre, Farská 46, o neplatnosť závetu, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 12 C 29/2009, o dovolaní ţalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
- septembra 2010, sp.zn. 25 Co 128/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobcu 1/ o d m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Nitra rozsudkom z
- marca 2010, č.k. 12 C 29/2009-145 zamietol návrh ţalobcov 1/ aţ 4/, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti závetu poručiteľa M. K. z
- apríla 2008, spísaného do notárskej zápisnice pod č. N 105/2008, NZ 17853/
- Ţalobcov 1/ aţ 4/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 374,90 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk jeho právneho zástupcu. Uviedol, ţe z výsledkov vykonaného dokazovania nezistil, ţe by závet bol neplatný podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) pre duševnú poruchu poručiteľa, ktorá by ho robila na tento právny úkon neschopným tak, ako to tvrdili ţalobcovia. Vychádzal pritom zo znaleckého posudku MUDr. Ľ. Š., podľa záverov ktorého poručiteľ v čase spísania závetu netrpel duševnou poruchou, ktorá by mala vplyv na jeho právnu spôsobilosť a bol spôsobilý rozpoznať následky svojho konania. Podrobne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k tomu, ţe 2 6 Cdo 52/2011 svoje rozhodnutie oprel o tento znalecký posudok a nie o posudok MUDr. M. P. predloţený v konaní ţalobcami, záver ktorého bol opačný (znalkyňa MUDr. Š. mala na rozdiel od MUDr. P. k dispozícii aj zdravotnú dokumentáciu poručiteľa od jeho psychiatra, s ktorým vec konzultovala, vychádzala z nemocničných záznamov a záverečných prepúšťacích správ, v ktorých nebola uvedená demencia vo forme potvrdenej diagnózy, nebola v nich zmienka ani o kvalitatívnej poruche jeho vedomia, na pojednávaní presvedčivo objasnila všetky pripomienky, ktoré ţalobcovia mali k jej znaleckému posudku, MUDr. P. vypracovala posudok na poţiadanie ţalobcov). Keďţe závet zriadený vo forme notárskej zápisnice, do ktorej poručiteľ prejavil svoju vôľu, spĺňa všetky zákonom poţadované podstatné náleţitosti, ide o právny úkon urobený platne. Ţalobu preto ako neopodstatnene podanú zamietol. Pokiaľ ţalobcovia navrhli vykonať dokazovanie znalcom z odboru grafológie na posúdenie pravosti podpisu poručiteľa uviedol, ţe podpísanie závetu vlastnou rukou poručiteľa potvrdil notár JUDr. Chvála. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Na odvolanie ţalobcov 1/, 2/ a 4/ Krajský súd v Nitre rozsudkom z
- septembra 2010, sp. zn. 25 Co 128/2010 rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil a v časti týkajúcej sa trov konania rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcov l/, 2/ a 4/ (ďalej len ţalobcovia) nie je dôvodné, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správne právne závery. Stotoţnil sa so súdom prvého stupňa, ţe závet poručiteľa, ktorý je závetom alografným, spĺňa všetky špecifické podmienky uvedené v ustanovení § 476 a § 476d OZ a obsahuje aj všetky zákonom poţadované náleţitosti notárskej zápisnice o závete. Za účelovú povaţoval námietku ţalobcov, podľa ktorej závet vlastnoručne poručiteľ nepodpísal a to jednak z dôvodu, ţe túto námietku vzniesli aţ v priebehu konania a jednak preto, ţe pri tomto tvrdení vychádzali len z domnienky, ţe ide o „podpis písaný istou rukou zdravého človeka“, čo nezodpovedalo zdravotnému stavu poručiteľa. Takáto domnienka bez uvedenia ďalších relevantných skutočností nie je ani spôsobilá tvrdenie ţalobcov dokázať. Postup súdu prvého stupňa, ktorý vykonanie dôkazu znalcom grafológom zamietol, povaţoval preto za dôvodný, plne v súlade s právnou úpravou týkajúcou sa dokazovania. Za ničím nepreukázané povaţoval aj tvrdenie ţalobcov urobené aţ v odvolaní, podľa ktorého notár JUDr. Chvála zrejme v nemocnici pri spisovaní závetu vôbec nebol. Napokon, za správny povaţoval záver súdu prvého stupňa, ţe závet nie je neplatný podľa ustanovenia § 38 ods. 2 OZ. Ani podľa odvolacieho súdu znalecký posudok znalkyne MUDr. P. nebol 3 6 Cdo 52/2011 spôsobilý vierohodne spochybniť závery znaleckého posudku znalkyne MUDr. Š.. MUDr. P. svoj znalecký posudok zaloţila na neúplných údajoch o zdravotnom stave poručiteľa a jej závery sú v rozpore i s nálezmi odborných ošetrujúcich lekárov poručiteľa. Naproti tomu, súdom ustanovená znalkyňa pre vypracovanie znaleckého posudku mala k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu poručiteľa, od praktického lekára MUDr. Š. V. počnúc, kompletnou zdravotnou dokumentáciou od ambulantného psychiatra MUDr. J. M. končiac. Za významnú v tomto smere povaţoval i skutočnosť, ţe ţiaden z ošetrujúcich lekárov nezistil u poručiteľa kvalitatívne poruchy vedomia a nediagnostikoval u neho ani demenciu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa správne nepovaţoval za potrebné pristúpiť k jeho preskúmaniu. Rozsudok súdu prvého stupňa v merite veci je preto vecne správny. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď v tejto časti povaţoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za predčasné. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca 1/. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, ţe odvolací súd predmetnú vec rozhodol bez nariadenia pojednávania, hoci pre takýto postup nemal ţiaden dôvod. Poukázal pritom na znenie dôvodovej správy k ustanoveniu § 214 novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 384/2008 Z.z., kde sa uvádza, ţe odvolací súd by mal nariadiť pojednávanie a teda povaţovať to za potrebné v prípade, ak sa namieta odňatie moţnosti konať pred súdom, aby takémuto účastníkovi dodatočne „doţičil“ spravodlivý proces, a to aj keď odvolací súd povaţuje argumenty účastníka o odňatí moţnosti konať pred súdom za pochybné. Keďţe v posudzovanej veci základnou otázkou bolo odborné zistenie, či poručiteľ spísal závet v stave takej duševnej poruchy, ktorá ho robila pre tento úkon neschopným a závery znaleckých posudkov boli v tomto smere protichodné, odvolací súd bez stanoviska kontrolného znalca nebol (odborne) spôsobilý prikloniť sa na stranu jedného znalca a nevyhovieť návrhu ţalobcov na vykonanie ďalšieho dokazovania. Navyše, navrhol spolu s ostatnými ţalobcami doplnenie dokazovania aj znalcom z odboru grafológie, čo taktieţ bola poţiadavka nanajvýš oprávnená. Odvolací súd preto postupoval nesprávne, keď nenariadil pojednávanie, hoci to bolo potrebné na vykonanie ním navrhnutých dôkazov, čím zaťaţil konanie vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolanie odôvodnil tieţ nedostatočne zisteným skutkovým stavom a tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. 4 6 Cdo 52/2011 Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ţalobcu 1/ zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V preskúmavanej veci ţalobca 1/ napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p. Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- Dovolanie nie je preto prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, 5 6 Cdo 52/2011 riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). S prihliadnutím na obsah dovolania, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či konanie pred súdmi niţších stupňov nebolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom takouto vadou nie je postihnuté. Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe odvolací súd postupoval nesprávne, keď nenariadil vo veci pojednávanie, hoci bolo podľa jeho názoru potrebné dokazovanie doplniť, treba uviesť, ţe podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v znení účinnom od
- októbra 2008 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Z dikcie ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe na prejednanie odvolania, ktoré smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej musí predseda senátu nariadiť pojednávanie, okrem iného aj vtedy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Či v konkrétnom prípade je nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, je však vecou úvahy odvolacieho súdu a nie účastníkov konania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, ţe súd prvého 6 6 Cdo 52/2011 stupňa náleţitým spôsobom zistil skutkový stav veci a preto nie je potrebné dokazovanie zopakovať alebo doplniť, nič mu nebráni (ak nejde o ostatné dva v zákone vymenované prípady), o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia nevyplýva, ţe by odvolací súd mal na prejednanie odvolania nariadiť pojednávanie vţdy, ak účastník v odvolaní namieta odňatie moţnosti konať pred súdom. V posudzovanej veci odvolací súd mal za to, ţe súd prvého stupňa zistil úplne skutkový stav veci a ţe dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Nepovaţoval preto za potrebné súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie doplniť o ďalšie dovolateľom navrhované znalecké dokazovanie, o čom rozhodnúť je v jeho plnej kompetencii. Nemoţno mu preto vyčítať, ţe jeho postup, keď prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, bol v rozpore so zákonom. K námietke dovolateľa, ţe odvolací súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy (znalecké dokazovanie z odborov zdravotníctvo a grafológia), treba uviesť, ţe podľa ustálenej judikatúry platí, ţe takýto postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľ v danej veci aj vyuţil (nebolo mu odňaté). Rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude vykonaný, ponecháva súdu. Odvolací súd preto svojim postupom, keď navrhnutý dôkaz nevykonal, dovolateľa nevylúčil z realizácie procesného práva, ktoré mu O.s.p. priznáva. V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, ţe sám ţalobca 1/ na pojednávaní pred súdom prvého stupňa konanom
- marca 2009 potom, ako boli vypočuté obe znalkyne uviedol, ţe „netrvá na kontrolnom znaleckom posudku, týkajúceho sa duševného stavu poručiteľa“ (viď č.l. 140 spisu) a na tom istom pojednávaní po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. uviedol, ţe na doplnenie dokazovania navrhuje „ustanoviť do konania znalca grafológa“ (viď č.l. 141 spisu). Jeho námietka uvedená v odvolaní a následne aj v dovolaní, ţe 7 6 Cdo 52/2011 súdy niţších stupňov nevykonali ním navrhnuté kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, vyznieva preto rozporuplne a nenáleţite. Napokon treba dodať, ţe okresný aj odvolací súd v odôvodnení svojich rozsudkov dostatočne a presvedčivo vysvetlili dôvody, pre ktoré jednotlivé návrhy ţalobcov na doplnenie dokazovania nepovaţovali za potrebné vykonať. Vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli spôsobilé zaloţiť ani právne závery, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 O.s.p., pretoţe právnym posudzovaním súd nemôţe zaloţiť ţiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená v tomto ustanovení. Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ ustanovenia § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu 1/ podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Úspešnému ţalovanému dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe trovy súvisiace s odmenou jeho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie práva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- 8 6 Cdo 52/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- februára 2012 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová