Obsah (6)

§ 42§ 214§ 244§ 247§ 61§ 250d

Najvyšší súd 8Sžp/12/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej ţalobcov : 1. A. B., bytom D. U. X., M. S., S., štátneho občana S. R., 2. I.. P. B., bytom

ich názoru neboli splnené podmienky na doručovanie formou verejnej vyhlášky. Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, ţe po oboznámení sa s administratívnym spisom ţalovanej zistil, ţe predmetné rozhodnutia boli ţalobcom doručované formou verejnej vyhlášky

§ 42ods.

2 a § 61 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,stavebný zákon“), pričom ţalovaná odôvodňovala doručovanie rozhodnutí veľkým počtom účastníkov konania. Nesúhlasil s argumentáciou ţalobcov v ţalobe, ţe pätnásť účastníkov nemoţno povaţovať za veľký počet, keďţe preskúmaním spisového materiálu zistil, ţe len na parc. č. X., na ktorej sa nachádzajú aj nehnuteľnosti vo vlastníctve ţalobcov, je dvadsaťjeden účastníkov konania a na jednej zo susedných parciel č. X. je päťdesiatštyri vlastníkov bytov a nebytových priestorov, t.j. účastníkov konania, pričom účastníkmi jednotlivých konaní boli aj vlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa na parcelách č. X., X., X., X./1, X./2, X./4, X./X., X./

1. Uviedol, ţe neobstojí ani argumentácia ţalobcov, ţe pod veľkým počtom účastníkov konania moţno chápať počet vyšší ako sto, keďţe správne konanie je konaním odlišným od trestného konania a správny poriadok a ani stavebný zákon neurčil správnemu orgánu, aký počet účastníkov konania moţno povaţovať za veľký, takţe posúdenie vhodnosti, hospodárnosti a účelnosti doručovania prostredníctvom verejnej vyhlášky závisí od správneho orgánu. Krajský súd konštatoval, ţe nezistil, ţe by v predmetných konaniach ţalovaná zneuţila inštitút formy doručovania verejnou vyhláškou a pouţila ho v prípadoch s malým počtom účastníkov konania. Poukázal na to, ţe formou verejnej vyhlášky vyvesenej na úradnej tabuli ţalovanej bolo ţalobcom doručené rozhodnutie č. SU-2005/04/24733/8995- G/9-Si zo dňa 25.1.2005 bolo doručené dňa 16.2.2005, rozhodnutie č. SU- 2006/24330/06270/UR-Ki zo dňa 18.9.2006 bolo doručené dňa 16.10.2006, rozhodnutie č. 3 8Sžp/12/2011 SU-2006/28039/78723-G/170-Ki zo dňa 17.12.2006 bolo doručené dňa 8.1.2007, rozhodnutie č. SU-2006/28039-1672/07/UR-Ki zo dňa 2.3.2007 bolo doručené dňa 2.4.2007 a rozhodnutie č. SU-2007/22850/41656-G/65-Ki zo dňa 29.6.2007 bolo doručené dňa 20.7.
2. Konštatoval, ţe v danom prípade bola ţaloba podaná po uplynutí dvoch mesiacov od doručenia napadnutých správnych rozhodnutí (§ 250d ods. 1 OSP), keďţe lehota na podanie ţaloby na preskúmanie jednotlivých rozhodnutí uplynula dňom 16.4.2005, 16.12.2006, 8.3.2007, 2.6.2007 a 20.9.2007, pričom ţaloba bola podaná na pošte dňa 22.8.2008, t.j. po uplynutí zákonom určenej lehoty od doručenia všetkých napadnutých rozhodnutí. Vychádzajúc z uvedených dôvodov nepovaţoval za potrebné ukladať správnemu orgánu vykonať duplicitné doručovanie predmetných rozhodnutí ţalovanej v zmysle § 250b ods. 2 OSP, pretoţe tieto im boli ţalovanou doručené zákonným spôsobom. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţiadnemu s účastníkov ich náhradu nepriznal, a to v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s ust. § 246c OSP, pretoţe pre iný postup nebol dôvod. Na záver s poukazom na § 11 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov konštatoval, ţe o vrátení súdneho poplatku, splatného podaním návrhu súd, na základe uvedeného ustanovenia rozhodnúť nemohol. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote ţalobcovia odvolanie navrhujúc aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ a § 221 ods. 2 OSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkali krajskému súdu, ţe sa v konaní a ani v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal tvrdením ţalobcov spočívajúcom v námietke, ţe verejnú vyhlášku o začatí konania o zmene stavby pred dokončením ,,Nadstavba objektu G. X./L. X. – P. M.“ vydal dňa 10.11.2006 Miestny úrad mestskej časti Bratislava – Staré mesto, ktorý nie je subjektom s právnou subjektivitou ani nie je stavebným úradom, a preto nebolo v jeho kompetencii rozhodovať o začatí stavebného konania a oznamovať jeho začatie dotknutým orgánom a známym účastníkom. Ţalobcovia sa nestotoţnili ani s názorom súdu prvého stupňa, ţe začatie predmetných územných a stavebných konaní oznámené verejnou vyhláškou bolo v súlade so zákonom, keďţe ide o stavbu s veľkým počtom účastníkov, ako ani s rozhodnutím, ţe stavebný úrad upustil od miestneho zisťovania majúc za to, ţe v prípade takej stavby, ako sú predmetné stavby, pri ktorých sa vyţaduje z dôvodu značných a dlhotrvajúcich zásahov do vlastníckeho práva vlastníkov bytového domu pomery staveniska dostatočne a dôsledne poznať, preskúmať a posúdiť, je potrebné nariadiť nielen ústne pojednávanie na prerokovanie predloţeného návrhu, ale z dôvodu objektívnosti, vhodnosti 4 8Sžp/12/2011 a správnosti posúdiť pomery staveniska na základe miestneho zisťovania. Ţalobcovia mali za to, ţe oznámenie iba formou verejnej vyhlášky je nedostatočné a v prípade oznámenia vydaného Miestnym úradom mestskej časti Bratislava – Staré mesto aj protiprávne. Namietali preto, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keďţe sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, ţe oznámenie o začatí stavebného konania vydal nepríslušný stavebný úrad, a preto boli toho názoru, ţe súd prvého stupňa odňal ţalobcom základné právo na súdnu ochranu, keďţe nezabezpečil spravodlivú ochranu ich práv a oprávnených záujmov. Ţalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť, povaţujúc ho za vecne správne a vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nie je moţné priznať úspech, pričom odvolanie ţalobcu
3. je potrebné odmietnuť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

§ 214ods.

2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP.

§ 244ods.

1, 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

§ 247ods.

1, 2 OSP

ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu

tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

§ 42ods.

1, 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia. Verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie 5 8Sžp/12/2011 o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o vyuţití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. § 69 ods. 1, 2 stavebného zákona stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺţení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie. Ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, vyvesí sa na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.

§ 61ods.

4 stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej

odseku

1. V prejednávanom prípade podali ţalobcovia ţalobu proti piatim rozhodnutiam vydaným ţalovanou Mestskou časťou Bratislava – Staré mesto, príslušným stavebným úradom prvého stupňa v zmysle § 117 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 7a ods. 2 písm. i/ zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Z obsahu predloţeného spisu je zrejmé, ako to zistil a konštatoval v odôvodnení napadnutého uznesenia i krajský súd, ţe predmetné rozhodnutia ţalovanej boli v súlade s § 42 ods. 2 a § 69 ods. 1, 2 v spojení s § 61 ods. 4 stavebného zákona oznámené účastníkom verejnou vyhláškou vyvesenou na úradnej tabuli ţalovanej na 15 dní, pričom posledný deň tejto lehoty bol dňom ich doručenia. Takto potom bolo preukázané, ţe rozhodnutie č. SU-2005/04/24733/8995-G/9-Si zo dňa 25.1.2005 bolo doručené dňa 16.2.2005, rozhodnutie č. SU-2006/24330/06270/UR-Ki zo dňa 18.9.2006 bolo doručené dňa 16.10.2006, rozhodnutie č. SU-2006/28039/78723-G/170-Ki zo dňa 17.12.2006 bolo doručené dňa 8.1.2007, rozhodnutie č. SU-2006/28039-1672/07/UR-Ki zo dňa 2.3.2007 bolo doručené dňa 2.4.2007 a rozhodnutie č. SU-2007/22850/41656-G/65-Ki zo dňa 29.6.2007 bolo doručené dňa 20.7.
2. 6 8Sžp/12/2011 Ani odvolací súd nezistil v postupe ţalovanej, keď nariadila predmetné rozhodnutia oznámiť verejnou vyhláškou, porušenie zákona. Splnenie zákonných podmienok pre oznamovanie verejnou vyhláškou si posudzuje správny orgán sám. V prejednávanom prípade odôvodňovalo postup ţalovanej zistenie, ţe sa jedná o stavbu s veľkým počtom účastníkov konania. Právna úprava tohto procesného inštitútu bola zavedená do úpravy stavebného zákona v záujme efektívneho výkonu verejnej správy v stavebnom konaní. Aký počet účastníkov sa povaţuje za veľký v stavebnom konaní nie je zákonom určené, a preto je to na úvahe správneho orgánu. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na právnu úpravu v Českej republike, kde zákon č. 500/2004 Sb. správní řád, v § 144 ods. 1 ustanovuje, ţe ak osobitný zákon neustanovuje inak, rozumie sa konaním s veľkým počtom účastníkov konanie s viac neţ 30 účastníkmi. Na základe uvedeného poukazujúc tieţ na odôvodnenie krajského súdu odvolací súd konštatuje, ţe boli splnené zákonné podmienky na doručovanie predmetných rozhodnutí verejnou vyhláškou a pri tomto spôsobe doručovania bol ţalovanou zachovaný zákonný postup, a tak právne posúdenie tejto otázky krajským súdom povaţuje za správne. Keďţe predmetné rozhodnutia boli ţalobcom doručené zákonným spôsobom, ţalobcovia mali moţnosť sa o nich dozvedieť, postupom ţalovanej neboli opomenutí, odvolací súd, rovnako ako krajský súd, nevidel dôvod na ich duplicitné doručovanie do vlastných rúk ţalobcov, ako to poţadovali v ţalobe, a preto na postup súdu v zmysle § 250b ods. 2 OSP nebol dôvod. Odvolací súd povaţuje ďalej za podstatné upriamiť pozornosť na skutočnosť, ţe ţalobcovia podali ţalobu proti prvostupňovým správnym rozhodnutiam, ktoré nadobudli právoplatnosť inak neţ po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa pre ne pripúšťajú. Odvolací súd overil, ţe predmetné rozhodnutia obsahovali riadne poučenie o opravnom prostriedku, avšak odvolanie v zákonom stanovenej lehote nepodali, v dôsledku čoho nadobudli rozhodnutia právoplatnosť. Z obsahu predloţeného spisu vyplynulo, ţe aţ po uplynutí odvolacej lehoty podal právny zástupca ţalobcov odvolanie, ktoré Krajský stavebný úrad v Bratislave preskúmal v zmysle § 65 správneho poriadku ako podnet na preskúmanie 7 8Sžp/12/2011 právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania a nezistil v postupe ţalovanej rozpor so zákonom, a preto nezačal konanie o preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

§ 247ods.

2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu

tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, ţe svojich práv sa ţalobou proti rozhodnutiu správneho orgánu nemôţe úspešne domôcť ten, kto v správnom konaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie nepodal, hoci bolo prípustné. Súd preto nemôţe vecne prejednať ţalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu, ak proti rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok, pokiaľ je prípustný. V prejednávanom prípade ţalobcovia podali na súd ţalobu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, proti ktorému bolo podanie odvolania prípustné, a preto nebol daný základný predpoklad pre postup súdu

druhej hlavy piatej časti OSP, pretoţe správna ţaloba nesmerovala proti rozhodnutiu, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú. Za týchto okolností konanie trpí prekáţkou, ktorá bráni vecnému prejednaniu ţaloby, a preto bolo dôvodné konanie

§ 250dods.

3 OSP zastaviť z dôvodu, ţe ţaloba smeruje proti rozhodnutiam, ktoré nemôţu byť predmetom preskúmavania súdom. Keďţe v prejednávanom prípade vyššie špecifikovaná prekáţka bránila vecnému prejednaniu ţaloby, nebol dôvod na to, aby sa krajský súd zaoberal a vysporiadal v procesnom rozhodnutí o zastavení konania so ţalobnými námietkami, a preto odvolaciu námietku ţalobcov v tomto smere nemoţno povaţovať za relevantnú. Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 s pouţitím § 246 ods. 1 vety prvej OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne, avšak z iného, vyššie špecifikovaného, dôvodu. K ţalobcami prezentovanému odňatiu ich základného práva na súdnu ochranu súdom prvého stupňa, keďţe nezabezpečil spravodlivú ochranu ich práv a oprávnených záujmov, 8 8Sžp/12/2011 poukazuje odvolací súd na Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 12/1997, z ktorého vyplývajú závery: 1. Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zaručiť prístup k súdu kaţdému, kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Prístup k súdu sa nezaručuje kedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon neustanoví inak. Uplatnenie práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje zákon. 2.

§ 247ods.

2 Občianskeho súdneho poriadku všeobecné súdy v správnom súdnictve

druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmavajú len tie rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. 3. Ak ţalobca v konaní pred správnym orgánom nevyuţil riadne opravné prostriedky, všeobecný (správny) súd je povinný konanie pred ním zastaviť

§ 250dods.

3 Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda konal tak, ako mu to ukladá zákon, preto súčasne nemohol porušiť základné právo fyzickej osoby priznané čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak táto osoba nesplnila poţiadavku, ktorou sa podmieňuje vznik práva na prístup k súdu pri uplatnení práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolanie ţalobcu

1. bolo potrebné ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ OSP s pouţitím § 246 ods. 1 vety prvej OSP, keďţe právny zástupca ţalobcov súdu oznámil, ţe ţalobcu
2. nezastupuje a ţalobca
3. ani po márnej výzve krajského súdu (uznesením zo dňa 7.12.2010) nepredloţil plnomocenstvo na zastupovanie udelené inému advokátovi. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 a s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP, keď ţalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal , lebo neboli úspešní, ţalovanej preto, lebo jej náhrada trov konania zo zákona neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
4. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
5. januára 2012 9 8Sžp/12/2011 JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská