ust. § 250j ods. 2 písm. e) OSP a v tejto časti vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím odporca
1 a § 20 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky a
1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu. Zároveň uloţil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania a uviedol, ţe trovy tlmočného znáša Slovenská republika. Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného opravného prostriedku a k námietke, ţe zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu, uviedol, ţe nie je dôvodná. Odporca
krajského súdu vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo zamerané na overenie pravosti navrhovateľom predloţených dôkazov, ako aj na preukázanie jeho pôsobenia v Radio Television Malandji. Toto dokazovanie vyhodnotil a svoj právny záver podrobne odôvodnil. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, ţe odporca správne a dôvodne vyhodnotil osobu navrhovateľa ako nedôveryhodnú, ktorá uţ sama o sebe zakladá dôvod na vydanie negatívneho rozhodnutia vo veci azylu. Novinár menom J. nemal ţiadne problémy zo štátnou mocou, alebo tretím subjektom. Krajský súd vo svojom odôvodnení skonštatoval, ţe navrhovateľ nepreukázal hodnoverným spôsobom svoju totoţnosť, obsah článku „Ţurnalista rádia Malandji v Západnom Kasai J. donútený odísť do ilegality“ nekorešponduje s príbehom opísaným navrhovateľom, novinár menom J. nepracoval v ţiadnej rozhlasovej stanici v období od januára 2006 do januára (februára) 2008, novinár menom J. nemal v minulosti ţiadne problémy súvisiace s jeho novinárskou prácou, stanica „Rádio Television Malandji“ zanikla v roku 2004 a premenovala sa na CMP a stanica „Rádio Télé Malandji“ je novou stanicou, ktorá vysiela od mája 2009. V súvislosti s neposkytnutím doplnkovej ochrany navrhovateľovi krajský súd dospel k záveru, ţe odporca porušil ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku,
ktorého správne orgány 1Sža/4/2012 3 dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikal neodôvodnené rozdiely. Pri hodnotení totoţných dôvodov v rozhodnutí ČAS: MU-144-7/PO-Ţ- 2011 a v napadnutom rozhodnutí dospel k diametrálne odlišným stanoviskám. Súd preto výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie s tým, ţe v ďalšom konaní bude úlohou odporcu vyhľadať a do spisu zaloţiť aktuálne správy o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, ich obsah vyhodnotiť aj vo vzťahu k zisteniam, ktoré vyplynuli z celého konania o znova rozhodnúť. Proti rozsudku v časti výroku o potvrdení rozhodnutia odporcu o neudelení azylu podal navrhovateľ prostredníctvom svojej zástupkyne včas odvolanie. Uviedol, ţe bol nútený z KDR odísť, pretoţe ho po odvysielaní reportáţe o rozhovore s generálom Nkundom začala prenasledovať tajná sluţba ANR a v dôsledku nepriaznivej politickej a bezpečnostnej situácie v KDR nemohol očakávať pomoc a ochranu svojej krajiny. Ďalej uviedol, ţe súd nad rámec námietok vykonal vlastné dokazovanie, ktoré sa obsahovo líšilo od dokazovania vedeného odporcom. Navrhovateľ sa k nemu nemohol vyjadriť a nemohol namietať nesprávne vyhodnotenie dôkazov. Navrhovateľ predloţil v azylovom konaní tri dôkazy, ktoré mali potvrdiť opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania a na identifikáciu jeho osoby. Odporca aj súd ho aj tak vyhodnotili ako nedôveryhodnú osobu.
názoru navrhovateľa odporca po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky, nevykonal nové dokazovanie a v odôvodnení argumentoval rovnakými závermi Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré uţ pouţil v predchádzajúcom rozhodnutí. Pri novinárskom preukaze išlo iba o dve chyby v písaní a neboli vzaté do úvahy odlišné kultúrne, geografické a spoločenské tradície. Novinárske preukazy súd KDR ľahko dostupné a majú nízku dôveryhodnosť. Navrhovateľ uviedol, ţe mohol dostať preukaz, ktorý nemusel byť pravý, ale nevedel to a nemal s ním ţiadne problémy. Pokiaľ ide o noviny „Le Palmares“
informácie od zamestnanca belgickej kniţnice, tieto noviny majú prílohu, ale kniţnica ju nemala k dispozícii. Odporca
navrhovateľa účelovo pouţil len informácie, ktoré mali schopnosť narušiť navrhovateľovu dôveryhodnosť a nezaoberal sa tými, ktoré mohli byť v jeho prospech. 1Sža/4/2012 4 Čo sa týka vodičského preukazu, Oddelenie analýz cestovných dokladov Úradu hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky skonštatovalo, ţe ide o falzifikát bez toho, aby mal na porovnanie vodičský preukaz vydávaný v KDR v tom istom roku, napriek informáciám, ţe v krajine sa menili vodičské preukazy. Navrhovateľ uviedol, ţe to, ţe muţ menom J. pracoval v Radio Television Malandji bolo potvrdené organizáciou Novinári v ohrození, Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov aj riaditeľom B.. Jeho meno nespomínal preto, lebo v rádiu došlo k zmene riaditeľov aţ po jeho odchode. Vzhľadom na to, ţe
názoru navrhovateľa dospel krajský súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie malo vadu, navrhoval rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie, resp. krajskému súdu. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 465,19 €. Odporca sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa podaním zo dňa 25.1.2012. Uviedol, ţe po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky opakovane preskúmal autenticitu prílohy novín „Les Palmares“. Od zástupcu šéfredaktora novín bolo zistené, ţe denník prílohy nevydáva, od knihovníka africkej kniţnice federálnej sluţby ministerstva zahraničných vecí Belgicka bolo zistené, ţe v predmetnom čísle príloha nebola, ale v denníku zvykne vychádzať aj príloha. Je málo pravdepodobné, ţe by sa práve príloha z predmetného čísla stratila. Príloha je navyše vytlačená na inom papieri a nekvalitnejšej tlači ako denník, a
odporcu by tlačiareň z dôvodu hospodárnosti tlače nemenila sadzbu a papier v tlačiarenských strojoch kvôli jednej strane prílohy. Takisto je nepravdepodobné, aby takýto článok o opozičnom novinárovi vyšiel verejne, pričom zo ţiadnych oficiálnych zdrojov neboli potvrdené problémy novinára M. v súvislosti s jeho prácou. Odporca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, ţe pokiaľ ide o informácie ohľadne Rádio-Téle Malandji zistil, ţe J. pracoval v rádiu Télé Kananga Malandji, opustil ho však v roku 2004. Rovnako riaditeľ rádia potvrdil, ţe pracoval s J. pred viac ako piatimi rokmi. Je preto zrejmé, ţe potvrdenie, ţe pracoval v rádiu od januára 2006 do februára 2008 je vysoko nedôveryhodné. Navyše navrhovateľ uvádzal iné meno riaditeľa rádia a nevedel uviesť mená ţiadnych svojich kolegov. 1Sža/4/2012 5 Odporca uviedol, ţe rozhodol na základe aktualizovaných informácií Odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu, a zistil, ţe nebolo preukázané, ţe by bol v prípade návratu do KDR vystavený váţnemu bezpráviu tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f) zákona o azyle. Na námietku navrhovateľa ohľadne vykonania dokazovania krajským súdom uviedol, ţe tvrdenie, ţe súd vykonal nové dokazovanie je zavádzajúce, pretoţe súd vychádzal z predloţených dôkazov a
1 OSP vykonal nevyhnutné dokazovanie na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Nešlo o nové dokazovanie, ale o podporné overenie dôkazov pouţitých v správnom konaní. Ostatné dôvody obsiahnuté v odvolaní sú rovnaké, ako dôvody uvedené v odvolaní voči rozhodnutiu Migračného úradu MV SR z 8.6.2011. Odporca na záver uviedol, ţe sa nestotoţnil s tvrdením právnej zástupkyne, ţe navrhovateľ bol prenasledovaný z dôvodov uvedených v § 8 ods. 1 zákona o azyle. V jeho prípade nebola preukázaná reálna opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboţenských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ţenevského dohovoru z 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok krajského súdu v časti o potvrdení rozhodnutia odporcu o neudelení azylu a zrušil vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. februára 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, 1Sža/4/2012 6 z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý
zákona o azyle ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo §
navrhovateľa bránia jeho dobrovoľnému návratu do krajiny pôvodu, a to v kontexte s aktuálnymi informáciami o krajine pôvodu navrhovateľa. Aţ po doplnení dokazovania odporca opätovne rozhodne o ţiadosti navrhovateľa o udelenie azylu. Následne vydal odporca napadnuté rozhodnutie ČAS: MU-245-98/PO-Ţ/2008 z 8.6.2011, ktorým navrhovateľovi neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu. Ako vyplynulo z dotazníka ţiadateľa o azyl zo dňa 3.6.2008, navrhovateľ vycestoval z KDR nelegálne dňa 4.2.2008 do prístavného mesta Ilebo, následne do Maluku a Kinshasy. Potom bol zavezený do Matadi, odkiaľ sa nákladnou loďou dostal do neznámej krajiny v Európe, na to ho viezli motorovým vozidlom na neznáme miesto, odkiaľ pokračoval peši. Opýtal sa ľudí na políciu, kde poţiadal o azyl. Na otázku, aká je cieľová krajina jeho cesty uviedol, ţe nemal cieľovú krajinu, chcel len opustiť rodnú krajinu. 1Sža/4/2012 9 Na otázku, či bolo voči nemu vedené trestné konanie odpovedal, ţe trestné konanie voči nemu nikdy nebolo vedené, ani nebol trestne stíhaný. Na otázku, či bol členom nejakej politickej strany, hnutia alebo inej organizácie uviedol, ţe nie nikdy nebol. Na výzvu, aby uviedol všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodol poţiadať o udelenie azylu alebo doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky uviedol, ţe o azyl na území SR ţiada z dôvodu obavy o svoj ţivot, pretoţe urobil rozhovor s generálom Laurentom Ndundabatware. Ďalej uviedol, ţe ide o to, ţe ich región Kasai Occidental je dosť vzdialený a ľudia nemajú prístup k informáciám, preto sa rozhodol odísť na východ krajiny, aby urobil reportáţ o podmienkach v problematickej oblasti Konga. Odišiel 5.1.2008 do mesta Goma za účelom, aby napísal reportáţ o vzbure vo východnej časti KDR. Ubytoval sa v hoteli v meste Goma a odišiel do obce Kirose, vzdialenej pribliţne 35 kilometrov západne od mesta Goma, kde písomne poţiadal o stretnutie s generálom Laurentom Nkundabatware, ktorý je na čele hnutia CNDP - Congres National pour la Défense du Peuple v preklade Národný kongres na obranu ľudu. S týmto generálom sa aj stretol a pýtal sa ho na otázky, ktoré ho zaujímali. Týkali sa jeho odchodu z armády a súčasnej činnosti ako aj činnosti CNDP a čo je cieľom CNDP. Hnutie CNDP zaloţil generál Laurent Nkundabatware. Cieľom CNDP je brániť oblasť Banda Murenge a jeho obyvateľov pred útokmi ozbrojených skupín z Rwandy a Konga. Celý priebeh rozhovoru bol pokojný, prebiehal bez problémov. Počas rozhovoru mal diktafón, kde nahrával priebeh rozhovoru. Mal v pláne zostrihať rozhovor a úryvky poskytnúť poslucháčom stanici La radio - télévision Malandji. 30.1.2008 sa vrátil do práce, prehral priebeh rozhovoru s generálom Laurentom Ndundabatware svojmu šéfovi a 31.1.2008 odvysielal reportáţ pre poslucháčov. Popoludní sa vrátil domov a večer išiel s kamarátmi na oslavu narodenín. Ráno mu volali susedia, ktorí mu povedali, ţe v okolí domu sa prechádzajú príslušníci ANR - Agence Nationale de Renseignement, v preklade národná informačná sluţba. Ďalej mu susedia povedali, ţe večer 31.1.2008 ho hľadali a vypytovali sa na neho a keďţe ho nenašli doma, zobrali so sebou jeho brata. Nechali mu iba ústny odkaz po susedoch, aby išiel do kancelárie ANR. Tú noc z 31.1. na 1.2.2008 prespal u kamaráta. Na druhý deň mu volal kolega z rádia, ţe príslušníci ANR boli u neho v kancelárii, zobrali všetok jeho materiál a odkázali mu, aby sa okamţite dostavil do kancelárie ANR, inak okamţite zrušia vysielanie stanice La radio-télévision Malandji. Rozhodol sa preto opustiť mesto Kananga a vycestovať za sestrou do Kinshasy. Vedel, ţe proti jeho bratovi ANR nič nemá a časom ho prepustia. 1Sža/4/2012 10 Navrhovateľ nevedel uviesť čo sa stalo s jeho bratom, ani či spomínaná rozhlasová stanica naďalej vysiela. Ďalej uviedol, ţe na políciu sa neobrátil preto, lebo ANR je štátna informačná sluţba, z toho dôvodu nemalo význam poţiadať o pomoc políciu. Ide o tie isté zloţky. U sestry neostal, lebo by to bolo prvé miesto kde by ho hľadali. Svoj problém sa nepokúsil vyriešiť v krajine pôvodu pred tým, neţ ju opustil, lebo sa zľakol z čoho ho obvinili. Uviedol aj, ţe Kongo nie je právny štát a sú tam beţné prípady, ţe zatýkajú nevinných ľudí a v jeho prípade by mu nepomohli ani mimovládne organizácie alebo inštitúcie pôsobiace v KDR. Na otázku čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu uviedol, ţe sa obáva o svoj ţivot. Počas doplňujúceho pohovoru uskutočnenom 31.5.2011 navrhovateľ uviedol, ţe trvá na svojich predchádzajúcich výpovediach, nemá ţiadne nové doklady o svojej totoţnosti ani nové materiály na zdôvodnenie ţiadosti. Ďalej uviedol, ţe má vedomosť, ţe aj iní ţurnalisti mali problémy a na otázku prečo sa adresa rádia, ktorú uvádzal nezhoduje s adresou uvedenou na potvrdení o dobe jeho zamestnania odpovedal, ţe sa asi presťahovalo. Takisto došlo k zmene aj na poste riaditeľa rádia, ktorým je p. B., ktorý mu vydal spomínané potvrdenie, v čase keď tam pracoval navrhovateľ, ešte nebol riaditeľom. Pokiaľ ide o vodičský preukaz, získal ho oficiálne, nefalšoval ho. Štandardy vyhotovenia dokladov sú na Slovensku a v Kongu odlišné. K otázke týkajúcej sa prílohy v denníku Le Palmares uviedol, ţe denník ktorý dostal obsahoval aj jeho článok. Vzhľadom na správy z krajiny pôvodu sa navrhovateľ necíti bezpečne, cíti sa ohrozený, čo by sa mu mohlo stať v prípade návratu. Osobne preţil tri vojny a situácia v krajine sa stále nezlepšila, vládne tam korupcia a znásilňovanie. Na záver uviedol, ţe na území Slovenska je integrovaný, má tu dcéru, priateľku a v marci 2011 bol vyhlásený za zamestnanca mesiaca. Pri vstupnom pohovore navrhovateľ predloţil novinársky preukaz na jeho meno vydaný 20.2.2006 a noviny Le Palmarés s prílohou z 26.2.2008, kde bolo uvedené ţurnalista J. z Rádia Malandji bol donútený odísť do ilegality, lebo je hľadaný bezpečnostnými orgánmi, a to v dôsledku odvysielania reportáţe s vodcom CDNP. Na pojednávaní na krajskom súde 10.6.2009 predloţil aj vodičský preukaz, ktorý mu ako uviedol, poslala sestra na jeho ţiadosť, aby mohol preukázať svoju totoţnosť. V doplňujúcich pohovoroch uviedol, ţe vlastnil aj občiansky preukaz a doklady o vzdelaní, tie však ostali doma a nie je schopný ich predloţiť. 1Sža/4/2012 11 Ako vyplýva z predchádzajúceho azylového konania,
výsledkov znaleckého skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru porovnanie s nesporne pravými dokladmi nebolo moţné vykonať, nakoľko takéto doklady sa v zbierke referenčných materiálom KEÚ PZ nenachádzajú. Z toho dôvodu nebolo moţné sa vyjadriť k pravosti vodičského preukazu. Skúmaním však zistili niektoré skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe sa môţe jednať o falzifikát (rozdiel vo vzhľade vlajok dokladu, tlačový defekt, chyba v texte anglickej predtlače na rubovej strane dokladu, chybné uvedenie priezviska M. namiesto M.). Ďalej bolo uvedené, ţe moţno predpokladať, ţe novinársky preukaz je falzifikát a taktieţ nie je moţné určiť, či na tlač novín a prílohy bol pouţitý jeden tlačový stroj. Neskôr, v priebehu doplňujúceho pohovoru dňa 2.2.2010 navrhovateľ uviedol, ţe doklady, ktoré predloţil sú pravé a ide o úradné doklady. Chybné uvedenie priezviska na vodičskom preukaze je len chybou pri vydaní dokladu. Doklad si nevymenil, lebo by to stálo ďalšie peniaze. Pri pohovore predloţil kópiu potvrdenia vydaného 2.8.2009, kde riaditeľ B. potvrdzuje, ţe J. ako novinár pracoval v spomínanom rádiu v čase od januára 2006 do februára 2008. Uviedol, ţe z KDR by bezdôvodne neodišiel, mal tam prácu, slušne zarábal a navyše má v KDR syna. Keby sa necítil byť ohrozený, radšej by ţil so svojou rodinou. Odporca, po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky, doplnil dokazovanie v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to tak, ţe poţiadal Oddelenie analýzy cestovných dokladov o vyjadrenie sa k vodičskému preukazu a poţiadal Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce o nové informácie o krajine pôvodu a na preverenie tvrdení ţiadateľa. Pokiaľ ide o denník Le Palmares, z africkej kniţnice federálnej štátnej sluţby na Ministerstve zahraničných vecí Belgicka, bolo zistené, ţe disponujú predmetnými novinami, ale prílohu neobsahujú. Taktieţ boli získané informácie, ţe v predmetnom čísle sa nenachádza príloha Dossier Du Palmares, je moţné, ţe nevychádza kaţdý deň. Denník ale pravidelne vydáva prílohu Le Palmares Dossier, ktorá je ale vo vnútri denníka. Z odpovede asistenta publikačného riaditeľa Le Palmares vyplynulo, ţe denník ţiadnu prílohu nepublikuje a ani nepublikoval ţiadne prílohy, v ktorých by vyšiel spomínaný článok o prenasledovaní novinára M.. 1Sža/4/2012 12 Pokiaľ ide o vodičský preukaz, ktorý bol skúmaný z hľadiska porovnávania ochranných prvkov, tlačiarenskej techniky a reakcie pod UV svetlom s pravým vodičským preukazom KDR zobrazeným v elektronickej podobe, bolo zistené, ţe ide o úplný falzifikát vodičského preukazu KDR. Pokiaľ ide o novinársky preukaz,
záverov znaleckého skúmania Kriminalisticko - expertízneho ústavu ide o falzifikát. Predloţený preukaz obsahuje dve chyby v písaní, ktorú by novinár a ani vydávajúca inštitúcia určite neurobila. Taktieţ bolo zistené, ţe novinárske preukazy majú nízku dôveryhodnosť, vzhľadom na to, ţe boli dostupné za určitý poplatok bez ohľadu na to, či ţiadateľ pôsobil v oblasti médií. Aţ v júni 2006 bol vydaný nový druh novinárskeho preukazu a Národnou úniou konţskej tlače bol spustený proces identifikácie profesionálnych novinárov. Čo sa týka novín Le Palmares, bolo zistené, ţe noviny boli vytlačené na inom papieri ako príloha, navyše príloha je vytlačená menej kvalitnou tlačou. Príloha obsahuje štyri strany, pričom na prvej je rovnaký text ako na tretej a na druhej rovnaký text ako na štvrtej. Oskenovaný výtlačok predmetného denníka, ktorý bol získaný z africkej kniţnice Federálnej sluţby zahraničných vecí Belgicka, bol síce totoţný s denníkom predloţeným navrhovateľom, ale uvádzaný článok sa v ňom nenachádzal. Taktieţ bolo zistené, ţe denník nepublikuje a ani nepublikoval ţiadne prílohy. Čo sa týka potvrdenia o zamestnaní v Rádio Televison Malandji, je
odporcu nedôveryhodné, ţe meno riaditeľa uvedeného na potvrdení, navrhovateľ predtým nespomínal, a ako riaditeľa označoval niekoho iného. Neskôr uviedol, ţe B. bol jeho nadriadený, inokedy uviedol, ţe pracoval v inom meste a do ich rádia chodil nepravidelne. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu ďalej vyplýva, ţe informácia o prenasledovaní novinára menom J. sa nepotvrdila. Nepotvrdilo sa ani to, ţe by redakcia rádia, kde mal J. pracovať, mala nejaké problémy zo strany štátnych orgánov za odvysielanie jeho reportáţe.
názoru odporcu, ak by mal problémy, obrátil by sa najprv na mimovládne organizácie. Taktieţ je nelogické, ţe by sa nestretol s novinárom, ktorý o ňom údajne napísal článok. Skutočnosti týkajúce sa jeho integrácie na Slovensku nie sú pre posudzovanie v azylovom konaní relevantné. Zlú bezpečnostnú situáciu ako dôvod na udelenie azylu, pouţil aţ potom, ako mu bolo povedané, ţe jeho vodičský preukaz je 1Sža/4/2012 13 falzifikát a v novinách Le Palmares nevyšiel článok o prenasledovaní novinára J.M.. Navyše, mesto Kananga sa nikde nespomína ako mesto, kde prebieha ozbrojený konflikt. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu
V otázke doplnkovej ochrany sa odvolací súd sa so závermi odporcu, rovnako ani so závermi krajského súdu, ktorý zrušil rozhodnutie odporcu v časti o neposkytnutí doplnkovej ochrany nezaoberal, nakoľko rozsudok nebol napadnutý v uvedenej časti. V súvislosti s rozhodnutím odporcu o neudelení azylu, povaţuje odvolací súd za dôleţité zdôrazniť, ţe dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu
zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, ţe dôvody navrhovateľa, pre ktoré ţiadal udeliť azyl na území Slovenskej republiky nemoţno povaţovať za relevantné pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky a navrhovateľovi azyl neudelil, nepochybil, a krajský súd dôvodne povaţoval rozhodnutie odporcu v uvedenej časti z týchto dôvodov za zákonné. Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku namietal, ţe predloţil v azylovom konaní tri dôkazy, ktoré mali potvrdiť opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania a na identifikáciu jeho osoby. Odporcovi ako aj krajskému súdu vyčítal, ţe ho vyhodnotili ako nedôveryhodnú osobu.
názoru navrhovateľa odporca po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky, nevykonal nové dokazovanie a v odôvodnení argumentoval rovnakými závermi Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré uţ pouţil 1Sža/4/2012 14 v predchádzajúcom rozhodnutí. K tejto námietke povaţuje odvolací súd za dôleţité zdôrazniť, ţe konanie o azyl je osobité najmä tým, ţe ţiadateľ je spravidla v dôkaznej núdzi, nie je schopný podoprieť svoje vyhlásenia dokladmi alebo inými dôkazmi, preto posúdenie dôveryhodnosti príbehu, ktorý predostiera odporcovi závisí predovšetkým od posúdenia dôveryhodnosti jeho osoby, ktorú si odporca o navrhovateľovi vytvára v priebehu celého administratívneho konania. Dôveryhodnosť osoby ţiadateľa odporca posudzuje vzhľadom na nedostatok listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totoţnosť, resp. ktorými by preukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové správanie navrhovateľa v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí záleţať predovšetkým ţiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svojej osoby. Posudzovanie dôveryhodnosti ţiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti ţiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti ţiadateľa nemôţu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach ţiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, ţe odporca venoval náleţitú pozornosť dôkazom, predloţeným navrhovateľom v azylovom konaní. Odporca, po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky, doplnil dokazovanie v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to tak, ţe poţiadal Oddelenie analýzy cestovných dokladov o vyjadrenie sa k vodičskému preukazu a poţiadal Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce o nové informácie o krajine pôvodu a na preverenie tvrdení ţiadateľa. Jeho závery vychádzajú z aktualizovaných informácií Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu a tieto nachádzajú oporu vo vykonaných dôkazoch. Pokiaľ ide o navrhovateľom predloţené doklady a dôkazy, ako novinársky preukaz, noviny Le Palmares a vodičský preukaz, odvolací súd sa, vzhľadom na obsah spisov a závery Oddelenia 1Sža/4/2012 15 analýzy cestovných dokladov Úradu hraničnej a cudzineckej polície a Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Migračného úradu MV SR, stotoţňuje so závermi obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu a následne so závermi vyslovenými v rozhodnutí krajského súdu. Prvostupňový súd sa
názoru odvolacieho súdu vyjadril ku všetkým námietkam obsiahnutým v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu o neudelení azylu, odvolací súd sa stotoţňuje s odôvodnením obsiahnutom v rozsudku prvostupňového súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. K odvolacej námietke navrhovateľa, týkajúcej sa vytýkaného postupu zo strany krajského súdu, ktorý mal
navrhovateľa vykonať vlastné dokazovanie a navrhovateľ sa k nemu nemohol vyjadriť, odvolací súdu uvádza, ţe krajský súd vykonal dokazovanie v súlade s § 250i ods. 1 OSP druhá veta
ktorého, súd môže vykonať dôkazy nevyhnuté na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v súlade s citovaným ustanovením vykonal len dokazovanie, ktoré bolo nevyhnuté na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Krajský súd oboznámil účastníkov s vykonaným dokazovaním na pojednávaní uskutočnenom 26.10.2011, účastníkom konania bol daný priestor na vyjadrenie sa k oboznámenému doplneniu dokazovania, na dopyt súdu však zástupcovia účastníkov ako aj navrhovateľ prehlásili, ţe sa k nemu nevyjadrujú. Tvrdenie navrhovateľa, ţe sa k dokazovaniu nemohol vyjadriť, sa preto nezakladá na pravde. Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu v časti o neudelenie azylu potvrdil.
názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu v napadnutej časti
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, ţe navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. 1Sža/4/2012 16 V Bratislave 28. februára 2012 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.