Najvyšší súd Slovenskej republiky 1MObdoV/10/2009 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Juraja Semana , JUDr. Jany Zemaníkovej , JUDr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Petra Dukesa v právnej veci ţalobcu : Š., s. r. o., Š., N. X., IČO: X., zast. JUDr. E. Ľ., K. 6, B., proti ţalovanému: Mgr. Ing. P. K., správca konkurznej podstaty úpadcu R. D. v Š., Š., IČO: X., zast. a JUDr. Ing. Ľ. R., advokátkou, V. X., N. o určenie pravosti a poradia pohľadávky v sume 110 353,96 eur (3 324 523,33 Sk ),ktorá sa viedla na Krajskom súde v Bratislave pod. sp. zn. 10Cbi 10/04, o mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. septembra 2008 č. k. 6 Obo 20/2008 – 288 takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a . Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy dovolacieho konania v sume 149,40 eur. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 3.decembra 2007, č. k. 10Cbi 10/04-246 určil, ţe pohľadávka ţalobcu vo výške 3 000 785,33 Sk, v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave, č. k. 1K 283/00, vo veci úpadcu R. D. v Š., Š. je po práve a patri do 1. triedy. V časti 323 738 Sk ţalobu zamietol. 2 1MObdoV/10/2009 V odôvodnení sa konštatuje, ţe ţalobca si v konkurznom konaní č. k. 1K 238/00 uplatnil konkurznou prihláškou svoju pohľadávku vo výške 3 324 523,33 Sk. Správcom konkurznej podstaty úpadcu – R. D. v Š. bola popretá v celom rozsahu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, ţe ţalobca na základe ústnej zmluvy o pôţičke poskytol dlţníkovi - R. D. v Š. finančné prostriedky tým, uhrádzal v prospech dlţníka jednotlivé platby , časť poskytol priamo na účet dlţníka, a časť v hotovosti podľa priloţených dokladov. Keďţe medzi sporovými stranami nedošlo k dohode o čase plnenia a veriteľ nevyzval dlţníka na plnenie , prvostupňový súd vychádzal z ust. § 14 ods. 1 písm. g/ ZKV, podľa ktorého nesplatené pohľadávky a záväzky týkajúce sa podstaty sa stávajú splatnými vyhlásením konkurzu. Pohľadávka ţalobcu sa stala splatnou vyhlásením konkurzu na majetok dlţníka t. j. 30.10. 2003. Preto ţalobcom uplatnené právo vo výške 3 000 785,33 Sk, nie je premlčané. Vo zvyšnej časti ţalobu v dôsledku opodstatnenosti vznesenej námietky premlčania zamietol. Odvolaním napadnutý rozsudok odvolací súd ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.). Stotoţnil sa s vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa ohľadne poskytnutia pôţičky a mal nesporne za preukázané aj svedeckými výpoveďami, ţe ţalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov a zaviazal sa dlh veriteľovi splácať postupne, ako to bude moţné. Teda čas vrátenia dlhu bol ponechaný na vôli dlţníka. V takomto prípade veriteľ – ţalobca bol povinný prijať plnenie, len čo mu ho dlţník ponúkol, čo sa nestalo. Sám ţalobca nemohol určiť čas plnenia, lebo čas splnenia dlhu bol ponechaný na vôli dlţníka, mohol len navrhnúť, aby ho určil súd . V takomto prípade premlčacia doba začne plynúť iba ak by veriteľ – ţalobca navrhol, aby čas splnenia určil súd a rozhodnutím súdu by bola určená lehota splatnosti. Právo veriteľa, aby súd určil čas splnenia dlhu v zmysle § 564 OZ, nepodlieha premlčaniu. V spornom prípade ţalobca nepoţiadal súd o určenie času splnenia, preto dlh sa stal splatný vyhlásením konkurzu na majetok dlţníka v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. g / ZKV. Z uvedeného dôvodu je námietka odvolateľa, týkajúca sa premlčania práva na splnenie dlhu neopodstatnená a odvolací súd jej nevyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. , podľa úspešnosti v spore. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 1. 10. 2008. Na podnet ţalovaného podal generálny prokurátor Slovenskej republiky proti rozhodnutiu odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť 3 1MObdoV/10/2009 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol , ţe uvedeným rozhodnutím bol porušený zákon, nakoľko súd svojim postupom odňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s p. v spojení § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, zároveň vec nesprávne právne posúdili (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy tak, ţe ţalobca a R. D. v Š. (dlţník) nedohodli ţiadny čas plnenia povinnosti vrátiť pôţičku. Odvolací súd sa v tejto časti od skutkového záveru súdu prvého stupňa odchýlil, keď mal za to, ţe zmluvné strany sa dohodli, ţe čas plnenia je oprávnený určiť dlţník. Odvolací súd sa odchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa bez toho, aby boli splnené podmienky uvedené v § 213 O. s. p., teda bez zopakovania dokazovania. V odvolacom konaní sa uskutočnilo jedno pojednávanie v deň vynesenia rozsudku, na ktorom nedošlo k vykonávaniu ţiadnych dôkazov. Bol prednesený iba odvolací návrh a vyjadrenia účastníkov konania. Odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. V rámci zásady dvojinštančnosti konania má účastník konania právo, aby správnosť zistenia skutkového stavu preskúmal odvolací súd. Výnimkou zo zásady dvojinštančnosti konania je moţnosť odvolacieho súdu zmeniť hodnotenie dôkazov s poukazom na ust. § 213 O. s. p. Účastník konania najmä nesmie byť postavený pred prekvapivý skutkový záver, ktorý sa dozvie aţ z odôvodnenia odvolacieho rozsudku. Musí byť ďalej dodrţaná zásada ústnosti vykonávania dôkazov . Odvolací súd má povinnosť vţdy zopakovať tie dôkazy, ktoré hodnotí inak, ako súd prvého stupňa. Účelom tejto procesnej povinnosti súdu je dosiahnuť rovnakú moţnosť pôsobenia dôkazu na sudcu odvolacieho súdu, akú mal súd prvého stupňa, ktorý dôkaz osobne vykonal a odlišne vyhodnotil. V danom prípade odvolací súd zmenil skutkové hodnotenie súdu prvého stupňa bez vykonania dôkazov na pojednávaní a bez moţnosti účastníka vyjadriť sa k zopakovaným dôkazom, a týmto postupom odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom ( 237 písm. f / O. s. p.). Súd prvého stupňa, ako aj dovolací súd, nesprávne posúdili právne otázky týkajúce sa začiatku plynutia premlčacej doby pri záväzkoch, ktorých splatnosť nastane aţ určitým hmotnoprávnym úkonom veriteľa (výzva na plnenie podľa § 563 Občianskeho zákonníka) alebo na základe určitého procesnoprávneho úkonu veriteľa (ţaloba na určenie času plnenia 4 1MObdoV/10/2009 podľa § 564 Občianskeho zákonníka). Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, ak mal za to, ţe pri pohľadávke, ktorej splatnosť nie je dohodnutá alebo určená plynie lehota aţ odo dňa splatnosti pohľadávky, ktorá nastane na základe výzvy veriteľa na plnenie. Správny právny výklad je, ţe premlčacia doba začína pri pohľadávkach splatných podľa § 563 Občianskeho zákonníka plynúť uţ od vzniku pohľadávky. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa zostalo v odvolacom konaní bez významu, nakoľko odvolací súd vychádzal z iného skutkového stavu. Odvolací súd vyjadril nesprávny právny názor, ak mal za to, ţe pri pohľadávke veriteľa, ktorej splatnosť je ponechaná na vôli dlţníka (§ 564 Občianskeho zákonníka) začína plynúť premlčacia doba aţ odo dňa splatnosti pohľadávky (t. j. odo dňa určeného súdom) s tým, ţe právo veriteľa domáhať sa určenia splatnosti pohľadávky na súde nepodlieha premlčaniu . Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je potrebné správne vyloţiť tak, ţe „právo sa mohlo vykonať prvý raz“ vtedy, keď veriteľ mohol podať ţalobu na určenie splatnosti pohľadávky súdom. Občiansky zákonník vyjadruje zásadu, ţe sa premlčuje kaţdé majetkové právo. Z tejto zásady uvádza výnimky výslovne v ust. § 100 OZ. Z uvedeného vyplýva , ţe všetky práva, okrem v zákone výslovne uvedenej výnimky, sa premlčujú. Premlčuje sa preto aj právo, aby súd určil splatnoť pohľadávky. Pohľadávka podľa § 564 OZ môţe byť premlčaná napriek tomu, ţe nie je splatná. V oboch prípadoch splatnosť pohľadávky či podľa ust. § 563 alebo § 564 OZ nastáva na základe aktivity veriteľa. Touto aktivitou je hmotnoprávny úkon (výzva veriteľa na plnenie) alebo hmotnoprávny úkon v spojení s procesnoprávnym úkonom (podanie ţaloby). Je nedôvodné prijať záver, ţe pri pohľadávke, ktorej splatnosť je určená podľa § 563 OZ plynie premlčacia lehota odo dňa jej vzniku a pri pohľadávke, ktorej splatnosť je určená podľa § 564 OZ aţ odo dňa jej splatnosti. Veriteľ pohľadávky, ktorej splatnosť je ponechaná na vôli dlţníka, má moţnosť vykonať právo odo dňa, kedy môţe podať ţalobu na určenie času plnenia. Od tohto dňa totiţ mohol vykonávať úkony smerujúce k vymáhaniu pohľadávky. Veriteľ má totiţ od počiatku existencie pohľadávky moţnosť realizovať ju (vykonať právo) vlastnými procesnými úkonmi (podaním ţaloby). Ďalej dovolateľ poukazuje na dovolací dôvod v zmysle ust. § 243 f ods. 1 písm. c/ O .s. p. Konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili (nesprávne aplikovali § 657 OZ), ak mali za to, ţe ţalobca a dlţník uzavreli jednu zmluvu o pôţičke a ak otázku času plnenia povinnosti dlţníka vrátiť pôţičku posúdili podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Ďalšie skutkové zistenia sú potrebné za účelom posúdenia, či medzi ţalobcom a dlţníkom došlo 5 1MObdoV/10/2009 k uzavretiu viacerých zmlúv o pôţičke, alebo či ţalobca poskytoval dlţníkovi plnenia na základe inominátnej zmluvy. Pokiaľ ţalobca a dlţník uzavreli inominátnu zmluvu, na základe ktorej poskytoval ţalobca dlţníkovi jednotlivé plnenia v priebehu niekoľkých rokov, nedošlo medzi stranami k uzavretiu zmluvy o pôţičke a teda právny vzťah podlieha reţimu Obchodného zákonníka, čo má vplyv na posúdenie otázky premlčania záväzkov ako aj na otázky určenia času plnenia dlţníka s poukazom na ust. § 340 a § 341 OBZ. Na základe uvedených skutočností má dovolateľ za to, ţe sú splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.