Najvyšší súd 1M ObdoV/7/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členov senátu JUD

§ 70a

ods.1 ZKV, konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona súd dokončí podľa doterajších predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak. Ustanovenia § 4a, § 4b ods.1, § 15, §16, § 28 ods.2, § 66a, 66b, 66c, 66d, 66e a 66f sa vzťahujú aj na konania uvedené v odseku 1, právne účinky úkonov, ktoré nastali skôr, zostávajú zachované (§ 70a ods.3 ZKV).

§ 15ods.2 ZKV v znení účinnom do 1.

februára 1998, odporovať moţno právnym úkonom, ktoré dlţník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právnym úkonom, ktorými boli veritelia dlţníka ukrátení a ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi dlţníkom a osobami jemu blízkymi, alebo ktoré dlţník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb, to však neplatí, ak druhá strana vtedy dlţníkov úmysel ukrátiť veriteľa nemohla pri náleţitej starostlivosti poznať.

§ 15ods.2 ZKV v znení účinnom od 1.

februára 1998, odporovať moţno právnemu úkonu, ktorý dlţník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z

1. júna 1999, PL.ÚS 38/99, publikovaného pod č. 197/1999 Z.z. ustanovenie § 70a ods.2 ZKV stratilo účinnosť
2. augusta 1999 a k ustanoveniu § 70a ods. 3 ZKV Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, ţe zakotvuje nepravú retroaktivitu, ktorá je prípustná, avšak len v prípade, ak nie je v rozpore s ochranou nadobudnutých práv. Ďalej sa v citovanom náleze uvádza, ţe z pohľadu tzv. pravej ako aj nepravej retroaktivity právnych noriem je podstatnou otázka ochrany nadobudnutých práv, ktoré by preto neskoršia právna úprava uţ nemala zhoršovať, ale (pro futuro) len zlepšovať. Ustanovenie § 70a ods. 3 ZKV, ktoré upravuje okrem iného časovú pôsobnosť právnej úpravy odporovateľnosti obsiahnutej v § 15 ZKV, účinnej od
3. februára 1998, je preto potrebné vykladať v súlade s uvedenými zásadami právnej istoty a ochrany nadobudnutých 6 1MObdoV/7/2010 práv. Napokon samotné ustanovenie § 70a ods. 3 v poslednej vete stanovuje, ţe právne účinky úkonov, ktoré nastali skôr, zostávajú zachované, teda tie ktoré nastali pred
4. februárom
5. Konkurz na majetok úpadcu B. S., a. s., B. bol vyhlásený
6. apríla 1998, aplikácia právnej úpravy, ktorú aplikovali oba súdy, by znamenala, ţe by bolo moţné odporovať právnym úkonom urobeným v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu, t.j. od
7. apríla 1995 a právo odporovať by bolo moţné uplatniť do 22.apríla
8. Odporovať predmetným mandátnym zmluvám by bolo moţné nie do
9. mája 1999 a
10. augusta 1999 (úprava do
11. februára 1998) ale aţ do
12. apríla 2001 (úprava od
13. februára 1998). Takéto predĺţenie lehôt by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Dovolací súd sa stotoţnil s výkladom prechodných ustanovení generálnym prokurátorom v mimoriadnom dovolaní, ţe hmotnoprávne predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu uskutočneného pred
14. februárom 1998 sa posúdia podľa právnej úpravy účinnej pred
15. februárom 1998 a hmotnoprávne predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu uskutočneného po
16. februári 1998 sa posúdia podľa právnej úpravy účinnej po
17. februári
18. Podľa právnej úpravy do
19. februára 1998 bolo moţné odporovať právnym úkonom iba v trojročnej prekluzívnej lehote. Táto lehota v prípade predmetných mandátnych zmlúv uplynula
20. mája 1999 a
21. augusta
22. Uplynutím uvedených lehôt došlo k zániku práva. Ţalobca podal ţalobu na súd
23. apríla 2001, teda po zániku práva, a preto bolo potrebné ţalobu zamietnuť. Rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa v časti, ktorou ţalobe vyhoveli, sú vecne nesprávne, keďţe vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dovolací súd preto podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods.2 O. s. p. rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. V konaní bol úspešný ţalovaný, preto má právo na náhradu trov celého konania podľa § 243b ods.4 v spojení s § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O. s. p. Ţalovaný bol v konaní zastúpený advokátom, vznikli mu trovy právneho zastúpenia za tieto úkony právnej pomoci: príprava a prevzatie veci, stanovisko k ţalobe z
24. júla 2001, vyjadrenie k ţalobe z
25. mája 2004, vyjadrenie zo
26. marca 2008, účasť na pojednávaní
27. októbra 2008, odvolanie z
28. decembra 2008, prevzatie a príprava zastúpenia
29. marca 2010, podnet na podanie 7 1MObdoV/7/2010 mimoriadneho dovolania z
30. marca 2010 a vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu zo
31. júna 2010, po 32..650 Sk (1083,80 Eur) za úkon, raz paušálna náhrada hotových výdavkov 136 Sk (4,51 Eur), trikrát paušálna náhrada po 190 Sk (6,31 Eur) a trikrát paušálna náhrada po 7,21 Eur, náhrada za stratu času 20 polhodín v sume 6 340 Sk ( 210,45 Eur), DPH 19 201 Sk (637,36 Eur) a 625,71 Eur, spolu 11 272,62 Eur ( 339 599 Sk). Spolu s náhradou za pouţitie motorového vozidla
32. októbra 2008 Bratislava - Košice a späť (818 km) v sume 5 071 Sk (168,33 Eur) trovy ţalovaného predstavujú sumu 11 440,95 Eur (§ 10, 16 ods.4 vyhl. Č. 655/2004 Z. z.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
33. júna 2010 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H.