Najvyšší súd 1ObdoV/24/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci ţalobcu: Š. R., bytom J. C. X., X. D. S., zastúpeného JUDr. Š. M., advokátom so sídlom K. X., B., proti ţalovanej: H. V., predtým F., H. P. X., D. S., o zaplatenie 13 277,57 Eur (400 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 19 Cb/82/2001, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- novembra 2009, č. k. 4Obo/128/2008-209, takto r o z h o d o l : Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- novembra 2009, č. k. 4Obo/128/2008-209 sa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Trnave rozsudkom zo
- januára 2002, č. k. 19Cb/82/2001-81 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 400 000 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od
- januára 2000 do zaplatenia a nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 40 800 Sk. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala odvolanie ţalovaná, o ktorom rozhodol odvolací súd rozsudkom z
- novembra 2009, č. k. 4Obo/128/2008-209 tak, ţe napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zo
- Januára 2002, č. k. 19Cb/82/2002-81 zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť ţalovanej trovy konania vo výške 1 991,61 Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie otázky, či ţalobca ako tichý spoločník poskytol ţalovanej vklad vo výške 400 000 Sk, ktorého vrátenia sa ţalobou domáha. V konaní nebolo sporné, ţe účastníci 1ObdoV/24/2010 2 uzatvorili
- septembra 1996 zmluvu o tichom spoločenstve podľa § 673 a nasl. Obchodného zákonníka, a ţe tento zmluvný vzťah skončil na základe výpovede ţalobcu uplynutím výpovednej lehoty
- decembra
- Spornou je skutočnosť, či ţalobca vklad vo výške 400 000 Sk ţalovanej skutočne poskytol a teda má po skončení zmluvného vzťahu nárok na jeho vrátenie, keďţe ţalovaná poskytnutie vkladu popiera a ţalobca nedisponuje priamym dôkazom o jeho poskytnutí. Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu účastníkov a svedkov ţalobcu dospel k záveru, ţe ţalobca ţalovanej vyplatil vklad do tichej spoločnosti 400 000 Sk. Na posúdenie tejto spornej otázky odvolací súd nariadil vo veci odvolacie pojednávanie a doplnil dokazovanie vypočutím oboch účastníkov konania, ktoré následne zhodnotil a dospel k záveru, ţe ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti ţalobou uplatneného nároku. Prihliadol pritom na rozporné tvrdenia samotného ţalobcu, ktorý v ţalobe pri popísaní rozhodujúcich skutočností jednoznačne tvrdil, ţe predmetný vklad poskytol ţalovanej súčasne s podpisom zmluvy, neskôr uviedol, ţe pri podpise zmluvy
- septembra 1996 nemal v úmysle poskytnúť ţalovanej celý dohodnutý vklad jednorázovo, ale postupne financovaním rekonštrukcie pohostinstva, ale uţ popoludní ten istý deň situáciu prehodnotil, a tvrdil, ţe celú hotovosť zaniesol ţalovanej do jej domu, a to bez toho, aby si prijatie vkladu nechal písomne potvrdiť. Jeho manţelka vo výpovedi uviedla, ţe ţalobca – jej manţel odniesol z domu finančnú hotovosť 400 000 Sk, a skutočnosť odovzdania peňazí nepovaţoval odvolací súd za preukázanú ani výpoveďou ďalšieho svedka ţalobcu – L. F., s ktorým sa mal ţalobca náhodne stretnúť práve v čase, keď sa chystal odniesť vklad ţalovanej. Proti jeho výpovedi stojí tvrdenie ţalovanej, ţe menovaného nepozná, ani sa s ním nikdy nestretla. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietol ako neopodstatnenú. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 v spojení s ust. § 224 ods. l O. s. p. tak, ţe úspešnej ţalovanej priznal ich náhradu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.) dovolanie ţalobca podľa ust. § 238 ods. 1 O. s. p., pričom ako dovolací dôvod uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 1ObdoV/24/2010 3 písm. c/ O. s. p.) a navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Je nesporné, ţe ţalobca so ţalovanou uzatvorili zmluvu o tichom spoločenstve, no odvolací súd sa s touto zmluvou nezaoberal podrobne napr. čl. I./1 a bodom I./
- Dovolateľ poukazuje na skutočnosť, ţe prečo ţalovaná v zmysle zmluvy nevyuţila svoje právo, keďţe ako tvrdí ţalovaná od ţalobcu nedostala dohodnuté peniaze, odstúpiť od zmluvy. Ţalovaná viac ako tri roky ponechala existujúcu zmluvu o tichom spoločenstve v platnosti a neprotestovala keď ţalobca vyuţil svoje dohodnuté pravidlo vypovedať zmluvu a ţiadať ţalovanú o vrátenie vloţeného vkladu 400 000 Sk. Odvolací súd nevypočul označených svedkov a vydal predčasné rozhodnutie, pretoţe proces dokazovania na súde prvého stupňa bez akýchkoľvek argumentov z právneho hľadiska spochybnil a nesprávne vyvodil záver, ţe svedecké výpovede sú nedôveryhodné a pochybné. Ţalovaná sa písomne vyjadrila k dovolaniu ţalobcu a navrhla dovolanie zamietnuť. Spochybnila tvrdenie ţalobcu, ako aj svedka F. a podrobne sa zaoberala svedeckou výpoveďou ţalobcu i jeho manţelky, pričom zotrvala na svojom tvrdení, ţe celá vec smerujúca voči ţalovanej je neoprávnená – zaloţená na nepravde. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote v súlade s ust. § 240 ods. 1 O. s. p., pričom dovolateľ – ţalobca je zastúpený advokátom (§241 ods. 1 O. s. p.) a prípustnosť dovolania je daná v zmysle ust. § 238 ods. 1 O. s. p.) pristúpil k preskúmaniu rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu je treba zrušiť. Zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu je zaloţené na závere, ţe ţalobca skutočnosť odovzdania peňazí nepreukázal ani výpoveďou svedka ţalobcu L. F., s ktorým sa mal ţalobca náhodne stretnúť práve v čase, keď sa chystal odniesť vklad ţalovanej. Proti jeho výpovedi stojí tvrdenie ţalovanej, ţe menovaného nepozná, ani sa s ním nikdy nestretla. Odvolací súd preto svedeckú výpoveď ţalobcu povaţoval za nedôveryhodnú. 1ObdoV/24/2010 4 Podľa ust. § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie moţno podať z dôvodov taxatívne uvedených t. j., ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 237; b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b O. s. p.) sa rozumie procesná vada, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa ust. § 213 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ
- Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O. s. p.) Ustanovenie § 213 ods. 4 a 5 O. s. p. umoţňuje, aby odvolací súd doplnil dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok ustanovených v § 205a O. s. p. Odvolací súd však môţe doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli účastníci konania, za podmienok uvedených v § 120 ods. 1 tretej vete, alebo pri zisťovaní vád konania podľa § 212 ods. 3 O. s. p. Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, ţe pre zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom je potrebné, aby rozhodnutie prvostupňového súdu odvolací súd povaţoval za nesprávne, pričom však odvolací súd mal zistený skutkový stav veci súdom prvého stupňa za správny. Dovolací súd vychádzajúc z obsahu spisu konštatoval, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe i právne závery, ako prvostupňový súd. Odvolací súd sa neriadil ust. § 213 ods. l, 3 O. s. p. a ani rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- júna 2008, č.k.: 1ObdoV/54/2006-185, pričom odvolací súd sa odchýlil od skutkových zistení, ku ktorým dospel prvostupňový súd na základe pred ním vykonaných dôkazov, bez toho aby odvolací súd dokazovanie doplnil resp. zopakoval a zadováţil si tak rovnomerný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v súlade s ust. § 132 O. s. p.. Postup odvolacieho súdu je v rozpore so zásadou priamosti a ústnosti 1ObdoV/24/2010 5 občianskoprávneho konania. Odvolací súd pochybil, keď ku svojim odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru o nedôvodnosti ţaloby, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných prvostupňovým súdom Prvostupňový súd dospel k záveru, ţe ţalobca ţalovanej vyplatil vklad do tichej spoločnosti vo výške 400 000 Sk na základe vykonaného dokazovania (výpoveď ţalobcu, manţelky ţalobcu a svedka F.). Odvolací súd dospel k opačnému skutkovému záveru, keď vyplatenie vkladu do tichej spoločnosti ţalobcom ţalovanej nepovaţoval za preukázané, čím sa podstatne odchýlil od záveru prvostupňového súdu bez toho, aby sám vykonal dokazovanie a zadováţil si tak pre svoj odchylný názor rovnocenný podklad. Dovolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 241 ods. 2 písm. b O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto z uvedených dôvodov rozsudok odvolacieho súdu podľa ust. § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O. s. p.). V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd aj o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave.
- apríla 2010 JUDr. Darina Ličková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H.