← Slovensko

o zaplatenie 165 504 109 Sk s príslušenstvom

Najvyšší súd 1ObdoV/38/2008 Slovenskej republiky. ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členov senátu JUDr. Juraj Seman, JUDr. Peter Dukes, JUDr. Darina Ličková a JUDr. Viera Pepelová v právnej veci ţalobcu S. T. S., s.r.o., B., A. S. 28, IČO: X., zastúpeného advokátkou JUDr. M. M., Š., Bratislava, proti ţalovanému Ž. R.R. Bratislava, K., IČO: X. a vedľajšiemu účastníkovi na strane ţalovaného E... S. „M. P. a.s.“, Bratislava, P. X., IČO: X., o zaplatenie 165 504 109 Sk s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 45 Cb 81/01, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.októbra 2007, č. k. 5 Obo 357/05-373, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobcu sa z a m i e t a . Ţalovanému a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e 2 1ObdoV/38/2008 Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom vyhovel ţalobe a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 165 504 109 Sk so 17,6% úrokom od 1.októbra 2001 aţ do zaplatenia a 4 408 460,50 Sk náhrady trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe ţalobca predmetnú pohľadávku získal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky V. V., š.p. Ide o dlh, ktorý ţalovaný prevzal zmluvou z

  1. októbra 1998 od S. M., s.r.o., v zmysle dohody obsiahnutej v dodatku č.5 zmluvy o dielo č. 1/VDŢ/
  2. Pôvodný dlţník sa zaviazal poskytnúť ţalovanému dodávateľský úver na stavbu a ţalovaný sa zaviazal vystaviť v prospech V. V., š.p. zmenku na 125 mil. Sk, ktorý túto pohľadávku postúpil ţalobcovi a postúpenie pohľadávky oznámil ţalovanému listom zo 16 .januára
  3. Celková výška dlhu spolu s úrokmi z omeškania predstavuje k
  4. augustu 2001 sumu 165 504 109 Sk. Listom z
  5. septembra 2001 ţalobca oznámil ţalovanému, ţe predmetnú pohľadávku postúpil spoločnosti M. K., s.r.o. Následne dostal ţalovaný oznámenie od tejto spoločnosti, ţe pohľadávku postúpila spoločnosti O., s.r.o., ktorá ţalovanému oznámila, ţe časť pohľadávky vo výške 50 mil. Sk postúpila spoločnosti E... S. a ďalšiu časť v rovnakej výške spoločnosti E... I. S., A.. S týmito spoločnosťami uzavrel ţalovaný 1.októbra 2001 dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, v dôsledku čoho pohľadávka sume 100 mil. Sk zanikla. Ďalej uviedol, ţe zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi ţalobcom a spoločnosťou M., s.r.o. stratila platnosť, pretoţe postupník neuhradil splátku kúpnej ceny v stanovenej lehote a v článku IV bode 4 zmluvy bolo výslovne dohodnuté, ţe v takom prípade zmluva stráca účinnosť. Z toho dôvodu súd dospel k záveru, ţe ţalobca nestratil aktívnu legitimáciu v konaní a keďţe námietku ţalovaného ohľadne neplatnosti zmluvy o dielo povaţoval za právne bezvýznamnú a pretoţe v zmluve o prevzatí dlhu sa zaviazal dlh zaplatiť, súd ţalobe v celom rozsahu vyhovel. Na odvolanie ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudkom z
  6. októbra 2007, č. k. 5 Obo 357/05-373 rozhodol tak, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zmietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 600 000 Sk náhrady trov konania a vedľajšiemu účastníkovi 2 660 009 Sk náhrady trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe námietku ţalovaného, ţe ţalobca nie je veriteľom, a preto nemá vecnú aktívnu legitimáciu, keďţe uplatnenú pohľadávku postúpil zmluvou zo
  7. septembra 2001 spoločnosti M., s.r.o. K., čo ţalobcovi oznámil listom 3 1ObdoV/38/2008 doručeným
  8. septembra 2001, súd prvého stupňa nepovaţoval za dôvodnú. Dospel tieţ k záveru, ţe táto spoločnosť ako postupník nezaplatila prvú splátku kúpnej ceny včas, čím sa naplnila rozväzovacia podmienka a zmluva o postúpení pohľadávky stratila platnosť. Uvedené závery súdu prvého stupňa povaţoval odvolací súd za vecne nesprávne a za správnu povaţoval argumentáciu ţalovaného resp. jeho vedľajšieho účastníka, ţe ţalobca stratil aktívnu legitimáciu, pretoţe nie je vlastníkom uplatnenej pohľadávky. Uviedol, ţe ţalobca predmetnú pohľadávku spolu so všetkými právami a ňou spojenými platne odplatne previedol zmluvou uzavretou 7.septembra 2001 podľa § 524 Občianskeho zákonníka na spoločnosť M. K., s.r.o., ktorú skutočnosť ako postupca oznámil dlţníkovi v súlade s § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka a následne mu ešte listom z
  9. septembra 2004 oznámil, ţe voči nemu neeviduje ţiadne pohľadávky. Na základe uvedených skutočností sa veriteľom dlţníka stala spoločnosť M. K., s.r.o., od ktorej ţalovaný následne obdrţal oznámenie, ţe predmetnú pohľadávku postúpila spoločnosti O., s.r.o. Tá ako nový vlastník pohľadávky a veriteľ ţalovaného, ţalovanému oznámila, ţe časť pohľadávky v sume 50 mil. Sk postúpila zmluvou na spoločnosť E... S. „M. P.“, a.s. (vedľajší účastník ) a časť pohľadávky v sume 50 mil. Sk postúpila spoločnosti E... I. S., A., s ktorými ţalovaný uzavrel
  10. októbra 2001 dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok, čím uplatnená pohľadávka do výšky 100 mil. Sk zanikla ešte pred začatím konania. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vyvodil nesprávny záver o tom, ţe rozväzovacia podmienka bola splnená, resp. osvojil si v tomto smere nesprávny záver Okresného súdu Košice I, ktorý vyslovil v odôvodnení svojho rozsudku z
  11. mája 2002, č. k. 30Cb 753/01-
  12. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe rozväzovacia podmienka sa viazala na zaplatenie
  13. splátky kúpnej ceny v sume 50 mil. Sk v lehote 5 pracovných dní od podpísania zmluvy, t.j. do
  14. septembra
  15. Nebolo sporné, ţe postupník v tejto lehote zaplatil ţalobcovi 45 mil. Sk, ale podľa záveru súdu, zvyšných 5 mil. Sk bolo uhradených aţ
  16. septembra 2001, teda po lehote. V spise je však zaloţený doklad, ktorý mal k dispozícii okresný súd, podľa ktorého postupník túto sumu uhrádzal bankovým prevodom, pričom príkaz na úhradu dal peňaţnému ústavu
  17. septembra
  18. Takţe v zmysle vtedy platného znenia ustanovenia § 567 ods.2 Občianskeho zákonníka bol týmto okamihom dlh splnený, pretoţe nebolo sporné, ţe veriteľ poukázanú sumu prevzal. Rozväzovacia podmienka preto splnená nebola, navyše ţalobca ničím nepreukázal, ţe sa mal opätovne stať veriteľom. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, ţe je vlastníkom uplatnenej pohľadávky a veriteľom ţalovaného, a preto rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. 4 1ObdoV/38/2008 Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V dovolaní poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice. I z
  19. mája 2002, č.k. 30Cb 753/01-49, ktorým súd určil, ţe vlastníkom predmetnej pohľadávky je ţalobca. Preto nepovaţuje za logické zdôvodnenie odvolacieho súdu, keď uviedol, ţe sa stotoţnil so skutkovým stavom veci tak, ako ho uviedol súd prvého stupňa. Ďalej namietal, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil vec, keď sa nevysporiadal so zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretou medzi spoločnosťou M. K., s.r.o. v likvidácii a ţalobcom
  20. septembra
  21. Je toho názoru, ţe z výsledkov dokazovania je zrejmé, ţe nastalo naplnenie rozväzovacej podmienky, t.j. nebolo moţné zo strany M. K., s.r.o. predmetnú pohľadávku ďalej postupovať platným spôsobom a to z dôvodu, ţe spoločnosť M. K., s.r.o. nemala právnu moţnosť takto s pohľadávkou disponovať. Je toho názoru, ţe ani oznámenie ţalobcu, ţe postúpil predmetnú pohľadávku ţalovanému 1/ nemôţe mať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, za následok, ţe stratil aktívnu legitimáciu, resp. vlastníctvo predmetnej pohľadávky. Ak by bolo naplnené oznámenie ţalobcu a ţalovaný 1/ by uhradil pohľadávku a nie s ňou ďalej neoprávnene a špekulatívne nakladal, nebol by vznikol súdny spor. Tvrdí, ţe spoločnosť M. K., s.r.o. nemohla s predmetnou pohľadávkou nakladať tak, ţe ju ďalej postupovala inému subjektu, čím nastalo reťazenie postúpení a následné započítanie kúpnych cien, čo hraničí s posúdením takéhoto úkonu ako úkonu účelového, v snahe zmariť akékoľvek naplnenie zmluvy o postúpení pohľadávky zo
  22. septembra
  23. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal dovolanie ţalobcu zamietnuť. Uviedol, ţe odvolací súd sa dôsledne pridrţiaval príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, preto dovolateľom tvrdené skutočnosti nepovaţuje za relevantné. Napokon podotkol, ţe ţalobca na jednej strane tvrí, ţe zmluva o postúpení pohľadávky zanikla, na druhej strane 50 mil. Sk, ktoré mu postupník zaplatil za postúpenie, postupníkovi nevrátil, naopak po výmaze postupníka o túto čiastku pôvodne uplatnený nárok v sume 115,504.109 Sk zvýšil na sumu 165,504.109 Sk. Vedľajší účastník na strane ţalovaného vo vydrení k dovolaniu ţiadal dovolanie ţalobcu zamietnuť Uviedol, ţe ţalobca počas celého konania ako aj v samotnom dovolaní oprel svoju argumentáciu z väčšej časti na rozsudok Okresného súdu Košice I z 24.mája 2002, sp. zn. 30Cb 753/01, ktorým súd určil, ţe vlastníkom predmetnej pohľadávky v sume 165,504.109 Sk je ţalobca. Toto súdne konanie vedené medzi ţalobcom a spoločnosťou M. 5 1ObdoV/38/2008 K. , s.r.o. nebolo skončené právoplatným rozhodnutím vo veci samej, preto nemôţe byť záväzné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods.2 O. s. p.),po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas a ţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný podľa ust. § 238 ods.1 O. s. p. prejednal dovolanie ţalobcu podľa ustanovenia § 242 ods.1 O. s. p. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe dovolaniu nie je moţné vyhovieť. Predmetom dovolania je zaplatenie peňaţnej pohľadávky 165,504.109 Sk, ktorú ţalobca získal postúpením od V. V., š.p. Podstatou dovolania je, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil listinné dôkazy a výpovede svedkov, preukazujúce splnenie rozväzovacej podmienky, ktorá skutočnosť mala spôsobiť pominutie právnych následkov zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej medzi ţalobcom a spoločnosťou M. K., s. r. o.,
  24. septembra
  25. V zmysle § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka na platnosť postúpenia pohľadávky nie je potrebný súhlas dlţníka, musí však byť o postúpení pôvodným veriteľom bez zbytočného odkladu vyrozumený ( § 526 Občianskeho zákonníka ). Ak pôvodný veriteľ postúpenie pohľadávky dlţníkovi oznámil, dlţník nie je oprávnený poţadovať od nového dlţníka zmluvu o postúpení pohľadávky a je povinný mu plniť. Dovolací súd sa stotoţňuje s právnym záverom odvolacieho súdu, ţe ţalobca uplatnenú pohľadávku spolu so všetkými právami s ňou spojenými postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo
  26. septembra 2001 na spoločnosť M. K., s. r. o. v súlade s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka a túto skutočnosť oznámil ţalovanému . Následne listom z
  27. septembra oznámil dlţníkovi, ţe voči nemu neeviduje ţiadne pohľadávky. Podľa § 567 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 1.1.2003, dlh bol splnený, keď bola suma poukázaná, ak nebolo dohodnuté inak. Medzi postupcom a postupníkom v predmetnej zmluve nebolo dohodnuté inak, preto keď časť
  28. splátky v sume 5 mil. Sk bola poukázaná spoločnosťou M. K., s. r. o. na účet ţalobcu
  29. septembra 2001 a suma 45 mil. Sk bola poukázaná na účet ţalobcu
  30. septembra 2001, spoločnosť M. K., s. r. o. prvú splátku v celej sume 50 mil. Sk zaplatila do 14.septembra 2001 6 1ObdoV/38/2008 tak, ako sa zaviazala v zmluve o postúpení pohľadávky, v dôsledku čoho nebola naplnená rozväzovacia podmienka, dohodnutá v článku IV. bode 4 zmluvy o postúpení pohľadávky. Odvolací súd preto správne ustálil, ţe ţalobca ničím nepreukázal, ţe sa stal opätovne veriteľom ţalovaného pokiaľ ide o uplatnenú pohľadávku. Nemoţno súhlasiť s dovolateľom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nelogické a nesprávne. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, avšak vec právne posúdil inak , keď dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu ţalobcu. Tento postup odvolacieho súdu je v súlade s ustanovením § 220 O. s. p. Z uvedených dôvodov povaţuje dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne a dovolanie ţalobcu ako neopodstatnené zamietol (§ 243b ods.1 O. s. p.). V dovolacom konaní boli úspešní ţalovaný a vedľajší účastník na strane ţalovaného, mali by preto spravidla právo na náhradu trov dovolacieho konania . Dovolací súd im však ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal, lebo mu ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok. V Bratislave
  31. apríla 2010 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.