Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžr/75/2011 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslav

§ 10ods.

2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.2.2012 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu vyplýva, ţe odporca v tomto konaní preskúmavaným rozhodnutím rozhodol o reštitučnom nároku oprávnených osôb – účastníkov 1/ aţ 492/, uplatnenom dňa 23.11.1992, tak, ţe oprávnené osoby podľa zoznamu oprávnených osôb v počte 492, ktorý je súčasťou napadnutého rozhodnutia, podľa § 4 zákona spĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. d) zákona na priznanie vlastníckeho práva na pozemok časť PKN p. č. X., podľa GP č. 54/2010 v stave CKN č. X., CKN p. č. X. z pozemnokniţnej vloţky č. X., v súčasnosti vedené na LV č. X. v kat. úz. R., ktoré prešli do vlastníctva štátu na základe odňatia bez náhrady postupom podľa zák. č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Oprávneným osobám priznal vlastnícke právo k pozemkom - bývalým urbárskym pasienkom v kat. úz. R., vedeným na LV č. X., takto: podľa stavu pozemkovej knihy sa jedná o vloţku č. X., časť EKN parcela č. X., trvalý trávny porast, vedený na LV č. X.. Podľa stavu v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností sa jedná o CKN parcela č. X. zastavaná plocha o výmere 1 454 m2 a novovytvorená parcela CKN p. č. X. vodná plocha o výmere 566 m

1. Odporca v odôvodnení uviedol, ţe nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia z pozemkovej knihy vloţky č. X. prešli odňatím bez náhrady podľa zák. č. 81/1949 Zb. na vtedajšie JRD Radoľa, neskôr na PD Radoľa, ktoré dňa 30.4.1996 zaniklo bez 11 1Sžr/75/2011 likvidácie, pričom právnym nástupcom - čo do vlastníctva - sa stalo POD Radoľa, v zmysle toho je POD Radoľa vedené ako povinná osoba. Z výsledkov terénnej ohliadky na základe písomnej a grafickej identifikácie parciel a mapových podkladov ukončeného projektu ROEP bolo zrejmé, ţe pôvodnú parcelu citovanú v rozhodnutí nebude moţné vydať v celosti tak, ako je v súčasnosti vedená na LV č. X. na povinnú osobu POD Radoľa, nakoľko časť uvedenej pôvodnej parcely tvorí v súčasnosti vodný tok „Vadičovský potok“. Z uvedeného dôvodu bol vyhotovený geometrický plán, ktorý odčlenil z pôvodnej EKN parcela č. X.0 jej časť, ktorú bude moţné vrátiť oprávneným osobám. Pôvodná parcela je sčasti tvorená CKN p. č. X. druh pozemku – zastavaná plocha o výmere 1 454 m2 bez LV. Zvyšná časť pôvodnej EKN parcela č. X. je tvorená miestnym vodným tokom a časť pôvodnej parcely tvorí voľná plocha a brehový porast. Vyššie uvedeným geometrickým plánom bola vytvorená nová CKN parcela č. X., druh pozemku vodná plocha, o výmere 566 m
2. Parcela je v skutočnosti tvorená brehovým porastom a voľnou plochou, ktorá nikdy nebola vodným tokom. Čo sa týka parcely CKN parcela č. X., táto je vedená ako zastavaná plocha, avšak v skutočnosti sa jedná o voľnú plochu porastenú krovím a drevinami. Obe parcely sú voľné, nezastavané, tvoriace brehové porasty, plochy, ktoré síce neslúţia bezprostredne poľnohospodárskej, resp. lesnej výrobe, avšak sú pre ne nepostrádateľné a nie je ţiadna prekáţka ich vydania pre oprávnené osoby v zmysle § 11 zákona. Povinná osoba nesúhlasila s vydaním týchto parciel, pretoţe podľa jej vyjadrenia vyhotovený GP zasahuje do vodného toku. Správca vodného toku SVP, š. p., SPSV I Púchov súhlasil so zameraním podľa tohto GP a s vydaním predmetných parciel z dôvodu, ţe tieto pozemky nepotrebuje k výkonu správy. Ako dôkaz o pôvodných vlastníkoch a výške ich podielov bol správnemu orgánu predloţený zoznam pôvodných vlastníkov, ktorý sa zachoval pred prechodom vlastníctva na štát, v ktorom je 101 pôvodných vlastníkov a súhrn podielov spolu 381,
3. V nadväznosti naň bol vypracovaný zoznam oprávnených osôb tak, ako sú uvedené v zozname, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu podal opravný prostriedok POD Radoľa ako povinná osoba. Namietala v ňom, ţe nárok zo dňa 23.11.1992, o ktorý oprel odporca svoje rozhodnutie, nebol riadnym uplatnením práva pôvodných vlastníkov či ich právnych nástupcov – oprávnených osôb. J. uplatnil nárok na vydanie nehnuteľnosti u Pozemkového úradu v Čadci za zdruţenie účastinárov, t.j. bez právneho vzťahu k osobám, v mene ktorých údajne vystupoval, alebo bol 12 1Sžr/75/2011 podpísaný ním ako fyzickou osobu a teda len za seba. Neuplatnil nárok na vydanie ako splnomocnený zástupca oprávnených osôb, toto podanie nešpecifikoval zoznamom oprávnených osôb podávajúcich uplatnenie nároku a ani ho nedoloţil plnými mocami oprávnených osôb. Takýto krok je konaním bez príkazu a právne bezvýznamný. Ďalšou námietkou bolo, ţe odporca skúmal právne nástupníctvo po údajných pôvodných pozemnokniţných vlastníkoch či členoch urbáru, avšak neskúmal podstatnú a východiskovú podmienku, t.j. či oprávnené osoby svoj nárok riadne a včas uplatnili. V rozhodnutí bliţšie nešpecifikoval tvrdenie, ţe pri zisťovaní dôkazu o pôvodných vlastníkoch a výške ich podielov vychádzal zo zoznamu pôvodných vlastníkov pred prechodom vlastníctva na štát. Čo sa týka zoznamu pôvodných vlastníkov a výšky ich podielov, jedná sa o bliţšie nešpecifikovaný pôvodný zoznam a tento zoznam je pre účely vydania sporných nehnuteľností neúčinný, pretoţe nehnuteľnosti boli vyvlastnené v prospech JRD postupom podľa zákona č. 81/1949 Zb. dňa 7.4.
4. Nárok na uplatnenie nároku na vydanie veci majú oprávnené osoby len po tých pôvodných vlastníkoch, ktorých majetok prešiel na štát. Odporca nemal jednoznačne ujednotené, ţe všetkým „ujednoteným členom pôvodného urbáru“ bolo odňaté vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Túto skutočnosť správny orgán nevzal do úvahy a neskúmal. Poslednou námietkou bola tá skutočnosť, ţe predmetný pozemok vydať nemoţno, lebo je sčasti stavebným pozemkom a sčasti vodným tokom. Súčasťou správneho spisu je Zápisnica z valného zhromaţdenia spoločnosti urbárskeho majetku kat. úz. R. zo dňa 25.1.
5. Z nej vyplýva, ţe bolo schválené uznesenie valného zhromaţdenia tejto spoločnosti a to pod písmenom b), podľa ktorého valné zhromaţdenie splnomocňuje J., predsedu spoločnosti urbárskeho majetku, aby uplatnil za spoločnosť písomne na Pozemkovom úrade v Čadci reštitučný nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb. na pozemky bývalých urbárnikov obce R. Súčasťou zápisnice bola prezenčná listina valného zhromaţdenia zo dňa 25.1.
6. Podľa 37 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v znení účinnom do 25.8.1993, na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových 13 1Sžr/75/2011 úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov. Podľa § 42a ods. 1 citovaného zákona právo oprávnených osôb uvedených v § 37 ods. 1 a 2 nezanikne, ak ho na pozemkovom úrade uplatnia v lehote do
7. decembra
8. Jedinou odvolacou námietkou navrhovateľa bola skutočnosť, ţe podľa jeho názoru moţno reštitučný nárok priznať len tým fyzickým osobám, ktoré sa zúčastnili valného zhromaţdenia a výslovne J. splnomocnili na jeho uplatnenie. Iné skutočnosti navrhovateľ nenamietal, preto sa odvolací súd zaoberal len týmto dôvodom (§ 212 ods.

§ 246cods.

1 a § 250l ods. 2 OSP). Odvolací súd sa stotoţnil s názorom odporcu i s názorom krajského súdu o tom, ţe reštitučný nárok si v rámci zákonnej lehoty uplatnili oprávnené osoby – účastníci 1/ aţ 492/ v zmysle zákona, pretoţe hoci išlo o pozemky pôvodne patriace členom urbariátu, návrh bol podaný riadne splnomocneným zástupcom J. – jeho splnomocnenie členmi urbariátu, teda fyzickými osobami, nepochybne vyplýva zo zápisnice z členskej schôdze zo dňa 25.1.

1. Plná moc bola udelená v súlade s ustanovením § 37 zákona č. 330/1991 Zb., pretoţe J. zvolili za zástupcu majitelia väčšiny podielov, čo nebolo v konaní spochybnené. Správny orgán zároveň preskúmal, či fyzické osoby uvedené v správnom rozhodnutí pod 1/ aţ 492/ sú oprávnenými osobami a mal túto skutočnosť za preukázanú z dedičských rozhodnutí a zo záznamov o pôvodnom vlastníctve. Uplatnenie reštitučného nároku splnomocneným zástupcom bývalých urbarialistov pozemkového spoločenstva R. J. je riadne uplatnenie reštitučného nároku v zmysle § 37 ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb. Najvyšší súd zhodne s názorom krajského súdu uvádza, ţe v takomto prípade pri uplatnení nároku spoločným zástupcom oprávnených osôb nie je potrebné, aby kaţdá z oprávnených osôb osobitným splnomocnením splnomocnila spoločného zástupcu na uplatnenie reštitučného nároku ako to uvádza navrhovateľ. Takýto záver nemoţno vyvodiť zo ţiadneho zákonného ustanovenia. Práve naopak – z ustanovenia § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. jednoznačne vyplýva záver v tomto konaní ustálený a to, ţe na určenie spoločného zástupcu je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov. V danom prípade tak bolo uskutočnené na valnom zhromaţdení členov spoločnosti urbárskeho majetku obce R. dňa
2. januára
3. Spolu so ţiadosťou o reštitúciu 14 1Sžr/75/2011 z 30.12.1993 zástupca podielnikov predloţil zoznam fyzických osôb - bývalých urbárnikov obce R., čím jednoznačne špecifikoval okruh osôb uplatňujúcich si reštitučný nárok na podiely v spoločnej nehnuteľnosti. Takýto právny názor korešponduje aj s odôvodnením rozsudku Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţ/19/2010 s obdobnou právnou problematikou. Navrhovateľ nevzniesol vo svojom odvolaní proti rozsudku krajského súdu ţiadne ďalšie námietky, ktorými by sa krajský súd alebo odporca uţ neboli zaoberali a dostatočne ich nezdôvodnili, nepredloţil ţiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili takto zdôvodnené skutočnosti a fakty. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotoţnil so skutkovými i právnymi závermi krajského súdu, na ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP). S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods.

§ 250kods.

1 a § 250l ods. 2 OSP, keď navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, lebo nebol v konaní úspešný. Odporcovi zákon priznanie náhrady trov konania neumoţňuje a zúčastnené osoby si náhradu trov konania neuplatnili. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. februára 2012 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD. v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová