← Slovensko

preskúmateľnosť rozhodnutia poľovníckej organizácie podľa zák. č. 274/2009 Z.z.

Obsah (5)§ 250d§ 221§ 1§ 80§ 32

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžr/159/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I., bytom Š., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Hurtišom, v zastúpení JUDr. K

§ 250dods.

3 OSP zastavil konanie o žalobe o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia členskej schôdze žalovaného zo dňa 10.2.2011 o zamietnutí odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení kárneho opatrenia – vylúčenia žalobcu z Poľovníckeho združenia „HÁJ“. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 2 1Sžr/159/2011 Krajský súd tak rozhodol z dôvodu, že žalobou napadnuté rozhodnutie nepovažoval za preskúmateľné súdom, pretože zo zákona č. 274/2009 Z.z. nevyplýva, že rozhodovanie poľovníckej organizácie vo veci vzniku a zániku členstva, by bolo rozhodovaním vo verejnom záujme. Krajský súd dôvodil, že tieto otázky upravujú Stanovy SPZ a konkrétnej poľovníckej organizácie. Preto dospel k záveru, že žalovaný ako orgán záujmovej samosprávy nerozhodoval vo veci verejnej správy, keď rozhodol o kárnom opatrení - vylúčení žalobcu z členstva v poľovníckej organizácii. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie a napadnuté uznesenie žiadal zrušiť. Dôvodil tým, že súdy preskúmavajú v zásade všetky rozhodnutia správnych orgánov, okrem tých, ktoré sú taxatívne vymedzené zákonom. Poukazoval na to, že poľovnícka organizácia je správnym orgánom a jej rozhodnutím bolo zasiahnuté do jeho práv a postup krajského súdu bol

jeho názoru v rozpore so zásadou vyslovenou v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu

§ 221ods.

1, písm. f/ OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 10.3.2011 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorým mu bolo uložené kárne opatrenie – vylúčenie z členstva v Poľovníckom združení vlastníkov pozemkov „HÁJ“. V zmysle § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). 3 1Sžr/159/2011 Slovenský poľovnícky zväz bol v zmysle § 1 ods. 1 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu založený ako združenie občanov

zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (ďalej len „zák. č. 83/1990 Zb.“). Dňa 1.9.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 274/2009 Z.z.), ktorý prostredníctvom svojho čl. II. zmenil a doplnil zák. č. 83/1990 Zb. tak, že

§ 1ods.

3 písm. d/ sa tento zákon (č. 83/1990 Zb.) nevzťahuje na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva.

§ 80ods.

9 zák. č. 274/2009 Z.z. občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva

osobitného predpisu je poľovníckou organizáciou

tohto zákona.

§ 80ods.

12 veta prvá zák. č. 274/2009 Z.z. poľovnícka organizácia

odseku 9 je povinná do 31. januára 2010 uviesť svoje stanovy do súladu s týmto zákonom a predložiť jeden ich výtlačok príslušnému obvodnému lesnému úradu.

§ 32ods.

1 zák. č. 274/2009 Z.z. na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená

tohto zákona, ktorá

  1. a)je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva,
  2. b)má sídlo na území Slovenskej republiky,
  3. c)je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo,
  4. d)riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. Poľovnícke združenia sú v zmysle stanov Slovenského poľovníckeho zväzu jeho základnými organizačnými jednotkami. Odvolací súd v ďalšom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr/56/2011 zaoberajúce sa obdobnou otázkou: 4 1Sžr/159/2011 „...V súvislosti s uvedeným je nutné poukázať na teóriu správneho práva (napríklad Hendrych, D. a kol.: Správni právo, Obecná část, 6. vydaní, Praha: C. H. Beck, 2006, str. 105 a nasl.),

ktorej medzi subjekty verejnej správy sa zaraďujú aj verejnoprávne korporácie, ktoré teória člení na územné, osobné a reálne korporácie. Najmä osobné korporácie spájajú členstvo v nej s oprávnením na výkon regulovaných povolaní alebo iných verejnoprávnych oprávnení, čo je jednotlivcovi stojacemu mimo uvedený rámec korporácie odopreté. Uvedené členstvo potom odborná literatúra označuje ako nútené členstvo, lebo iba členstvo v záujmovom združení, ktoré je síce subjektom súkromného práva, oprávňuje napríklad jednotlivca na výkon poľovníctva, ktoré je regulované verejnoprávnymi predpismi... ...Navyše uvedený verejnoprávny charakter aj v súčasnosti podporuje text zák. č. 274/2009 Z.z., ktorý prostredníctvom svojho § 41 a nasl. ustanovení vytvára komorový systém, tzn. systém záujmovej samosprávy s podmienkou členstva na výkon poľovníctva (najmä § 51 cit. zákona), a ďalej aj systém prísnej kontroly etického správania jednotlivých členov s tým že podriaďuje výkon poľovníctva pod dozor štátnej správy (§ 71 v spojení s § 75 zák. č. 274/2009 Z.z.)...“

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je z vyššie uvedeného zrejmé, že žalovaný ako subjekt práva má samosprávny a združovací charakter, pričom výkon poľovníckeho práva je výlučne a nutne viazaný na členský princíp. Kárne konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie o vylúčení člena poľovníckej organizácie, je

odvolacieho súdu jednoznačne rozhodnutím zasahujúcim do práva fyzickej osoby - člena žalovaného. Rozhodnutia žalovaného vydané v rámci kárneho konania preto nemôžu byť vylúčené zo súdneho prieskumu. Pokiaľ teda krajský súd zastavil konanie o žalobe z dôvodu, že táto smerovala proti rozhodnutiu, ktoré súdnemu prieskumu

piatej časti OSP nepodlieha, odňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1, písm. f/ OSP). 5 1Sžr/159/2011 Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie krajského súdu postupom

§ 221ods.

1, písm. f/ v spojení s § 221 ods. 2 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania odvolací súd v zmysle § 224 ods. 3 OSP nerozhodoval, keďže o nich rozhodne krajský súd v novom konaní. POUČENIE: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 6. marca 2012 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.