Obsah (11)

§ 55§ 13§ 212§ 220§ 250j§ 205§ 53§ 32§ 20§ 224§ 12

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžso/1/2012 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

ustanovenia § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 51 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z. o peňaţných príspevkoch na kompenzáciu ťaţkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely tohto rozsudku tieţ „zák. č. 447/2008 Z.z.“) potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, odboru sociálnych vecí a rodiny, č. 1D/2010/08805-3 MK z 18.08.2010, ktorým citovaný prvostupňový orgán nevyhovel jeho ţiadosti a nepriznal peňaţný príspevok na osobnú asistenciu. 2. Ţalovaný vychádzal z nasledovného skutkového stavu. Na základe ţiadosti ţalobcu prvostupňový správny orgán posúdil dôvodnosť podanej ţiadosti, a to najmä vzhľadom na komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odboru sociálnych vecí a rodiny č.: lD/2010/18973/005, POS:663/2010 WL z 21.07.2010,

ktorého bola sa ţalobca povaţuje za fyzickú osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70 %, pričom nie je odkázaný na osobnú asistenciu.

§ 55ods.

6 zák. č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

1. V odvolacom konaní boli podklady rozhodnutia doplnené o komplexný posudok pracoviska ţalovaného, a to odboru posudkových činností, č. AA/2010/12583-NSVOPC z 29.11.2010, ktorý bez pripustenia zmien potvrdil vyššie citované závery a zistenia prvostupňového správneho orgánu. 3 1Sžso/1/2012
2. Vo vzťahu zdravotného stavu ţalobcu bolo ţalovaným po citácii zákonných ustanovení § 22 ods. 1 a § 20 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z v odôvodnení konštatované, ţe priloţené podklady potvrdzujú ťaţkú formu hemofílie A. Na substitučnej liečbe faktorom VIII je stav bez prejavov spontánneho krvácania, pričom riziko krvácania prichádza do úvahy iba pri väčšom zranení. Chôdza je samostatná, nemá poruchy hybnosti, avšak z dôvodu ťaţkého zdravotného postihnutia je odkázaný na sprievodcu. Ošetrujúci hematológ odporučil navštevovať školu v blízkosti bydliska. Vychádzajúc z predmetného komplexného posudku z 29.11.2010 ţalovaný vyhlásil, ţe ţalobca nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zák. č. 447/2008 Z.z.
3. Ďalej v zmysle § 13 zák. č. 447/2008 Z.z. ţalovaný pri posudzovaní prihliadol aj na individuálne predpoklady posudzovanej fyzickej osoby, tzn. ţe z vykonaného osobného pohovoru s pani K. vyplynulo, ţe ţalobca ţije v spoločnej domácnosti s matkou a sestrou. Denne navštevuje súkromnú základnú školu s menším počtom ţiakov v triede, čo je pre rodinu finančne veľmi náročné, a toto je hlavný dôvod ţiadosti peňaţného príspevku na osobnú asistenciu v rozsahu 6 hodín denne. Pohybuje sa bez opory ortopedických pomôcok. V dôsledku ťaţkého zdravotného postihnutia – hemofílie, ochorením zráţanlivosti krvi a rizika častého krvácania najmä na kĺboch a vzniku podliatin, sa jej syn, tzn. ţalobca neprepravuje prostriedkami verejnej hromadnej dopravy.

§ 13ods.

7 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore uvedenom znení posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Za rodinu na účely posudzovania rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje jej manžel alebo manželka, rodičia a deti.

§ 13ods.

8 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore uvedenom znení posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravných systémov a podmienok bývania vrátane prístupnosti stavieb občianskeho vybavenia

osobitného predpisu. 9) 4 1Sžso/1/2012

§ 13ods.

9 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore uvedenom znení výsledkom sociálnej posudkovej činnosti je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej oblastiach.

1. Ďalej v súvislosti s uvedenou argumentáciou ţalovaný odporučil ţalobcovi v zastúpení matkou ohľadne problémov pri výchove a vzdelávaní ţiakov so zdravotným znevýhodnením obrátiť sa na rezort školstva so ţiadosťou o poskytnutie asistenta učiteľa, ktorý by zabezpečoval bezpečnosť a ochranu zdravia ţiaka so zdravotným postihnutím počas výchovno-vzdelávacieho procesu.
2. K samotným námietkam vzneseným v podanom správnom odvolaní ţalovaný uviedol, ţe posudkový lekár ústredia posudzoval ţalobcu v zmysle prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. Pre hodnotenie a stanovenie percenta miery funkčnej poruchy skúma jednotlivé telesné, zmyslové a psychické funkcie a ich poruchy.

ţalovaného bol zdravotný stav maloletého v odvolacom konaní opätovne posúdený v zmysle § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. na základe všetkých lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu, ako aj dodatočne doloţených lekárskych nálezov, a súčasne bola posúdená jeho odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby. Ďalej ţalovaný zdôraznil, ţe z medicínskeho hľadiska odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby posudzuje posudkový lekár a k jednotlivým druhom odkázanosti sa vyjadruje v lekárskom posudku s tým konečným záverom, ţe maloletému nenavrhol peňaţný príspevok na osobnú asistenciu. II. Konanie na prvostupňovom súde

1. Proti hore uvedenému rozhodnutiu podala zákonná zástupkyňa (matka maloletého ţalobcu) na Krajský súd v Trnave ţalobu zo dňa 11.02.
3. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti 5 1Sžso/1/2012 Občianskeho súdneho poriadku a na základe nasledujúcich dôvodov dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná.
4. Svoj zamietajúci rozsudok s odkazom na ustanovenia § 244 a § 247 O.s.p., § 11, § 14 ods. 6, § 34 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. odôvodnil tým, ţe ţalovaný konal a rozhodol v súlade so zákonom. Pri svojom názore poukázal na prvom mieste na osobnú anamnézu ţalobcu vypracovanú Doc. MUDr. A. Bátorovou PhD., vedúcou Národného hemofilického centra, Kliniky hemotológie a transfuziológie FNsP sv. Cyrila a Metoda Petrţalka,

ktorej (ďalej citované zo str. 6 rozsudku krajského súdu): „sa jedná o pacienta s negatívnou rodinnou anamnézou krvácavého ochorenia, trpí na ťažký stupeň hemofílie A (hladina F VIII 0,3%, norma 70 – 140%). Toto vrodené krvácavé ochorenie mu bolo diagnostikované už v 1. roku života, na základe častých poúrazových, ale najmä spontánnych krvácaní. Pri ťažkom stupni choroby máva najčastejšie krvácania do kĺbov a svalstva končatín, ktoré sa vyskytujú až 40-50 krát do roka, krvácania do kĺbov nevyhnutne vedú k trvalému poškodeniu – hemofilickej artropatii.

objektívneho nálezu je dieťa primerane veku vyvinuté, koža čistá až na početné hematómy na dolných končatinách a horných končatinách v rôznom štádiu rezorbcie. Pohybový aparát: t. č. nerovný postoj a krívajúca chôdza pre krvácanie do pravého členkového kĺba. Pravý členok je opuchnutý, nehybný a palpačne bolestivý. Ostatné kĺby t. č. bez čerstvých prejavov krvácania. Kardiorespiračný nález v norme. Brucho priehmatné, bez rezistencie. Incipientná hemofilická artropatia členkových a kolenných kĺbov.

diagnostického záveru jedná sa o hemofíliu A ťažkého stupňa (F VIII 0,2-0,3%, norma 70-140%), opakované krvácanie do pohybového aparátu – svalstva a kĺbov končatín s incipientnou hemofilickou artropatiou kolenných a členkových kĺbov

MRI nálezu skóre 3 –

1. Vysoké riziko vnútorných krvácaní do dutiny brušnej, hrudníka a mozgu – vyžaduje trvalo zvýšený dozor nad dieťaťom. Každé krvácanie si vyžaduje okamžitú liečbu koncentrátom F VIII, urgentný transport do príslušného špecializovaného zdravotníckeho zariadenia určeného na liečbu hemofílie. Nutné umožniť rodičom dieťaťa rýchly transport do nemocnice. Choroba je nevyliečiteľná, treba počítať s trvalou 6 1Sžso/1/2012 progresiou následkov krvácania do pohybového aparátu – hemofilickej artropatie.“
2. Ďalej krajský súd poukázal na skutkové zistenia správnych orgánov, ktoré vyplývajú z komplexného posudku vypracovaného ÚPSVR v Dunajskej Strede dňa 21.
3. 2010 pod č. lD/2010/18973/005, ďalej z komplexného posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 22.11.2010 č. AA/2010/12583-NSVOPČ.
4. Po preskúmaní celého priebehu konania krajský súd skonštatoval, ţe podanej ţalobe nie je moţné vyhovieť, nakoľko nezistil ani procesnoprávne, ani hmotnoprávne pochybenia, v dôsledku ktorých by bolo potrebné napadnuté rozhodnú nemu orgánu na ďalšie konanie, ako to poţadovala zákonná zástupkyňa maloletého.
5. K námietke ţalobcu týkajúcej sa nezohľadnenia lekárskeho nálezu zo dňa 18.05.2010 vypracovaného Doc. MUDr. A. Bátorovou PhD. krajský súd uviedol, ţe posudkový lekár sa vysporiadal v komplexnom posudku aj s obsahom uvedeného lekárskeho nálezu zo dňa 18.05.2010 a vyhodnotil aj obsah Potvrdenia o zdravotnom stave pre zaradenie do normálnej školskej dochádzky zo dňa 20.
6. 2010, ktorého obsah krajský súd podrobne objasnil.
7. Tieţ námietku ţalobcu o nedostatočnosti skutkových zistení a ich rozpore s ust. § 3 ods. 4 zákona krajský súd neuznal, nakoľko ani tento ţalobný dôvod nebol

jeho mienky zaloţený na preukázaných dôkazoch alebo skutočnostiach. Ďalej krajský súd vyslovil svoj záver, ţe ničím ani nebola preukázaná dôvodnosť navrhovaného vyţiadania vypracovania komplexného posudku znaleckým ústavom a tieţ moţné pochybenie príslušnej zdravotníckej záchrannej sluţby, nie je

krajského súdu zákonným dôvodom na zmenu záveru odkázanosti na prepravu osobným motorovým vozidlom. 15. Pri svojom rozhodovaní krajský súd za rozhodujúcu skutočnosť označil, ţe správne orgány v komplexných posudkoch vypracovaných na základe lekárskych posudkov zohľadnili všetky v konaní predloţené listiny, tzn. tie, ktoré podporujú záver o odkázanosti ţalobcu na prepravu osobným motorovým vozidlom, ako aj tie, ktoré tento záver vyvracajú a zistené skutočnosti vyhodnotili. Vzhľadom na zásadný význam tohto 7 1Sžso/1/2012 záveru a následného nenavrhnutie kompenzácie pre rozhodnutí vo veci podanej ţiadosti, potom v rozhodnutiach oba správne orgány s poukazom na nesplnenie základného predpokladu

krajského súdu rozhodli vecne správne. III. Odvolanie žalobcu/žalobkyne A)

1. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 28.11.2011 (č. l. 79) ţalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyslovil nesúhlas s rozsudkom prvostupňového súdu a za odvolacie argumenty označil dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., tzn. ţe súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
2. Predovšetkým poukázal na to, ţe komplexný posudok ţalovaného z 22.11.2010, ktorý bol spolu s posudkom prvostupňového správneho orgánu z 21.07.2010 podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia ţalovaného, je v rozpore s lekárskym nálezom zo dňa 18.05.2010, vyhotoveným doc. MUDr. A. Báthorovou, PhD., vedúcou Národného hemofilického centra. V uvedenom lekárskom náleze má byť

ţalobcu konštatovaná nevyliečiteľnosť choroby a trvalá progresia následkov krvácania do pohybového aparátu (hemofilická artropatia).

1. V tejto súvislosti takisto ţalobca poukázal na zníţenie miery funkčnej poruchy oproti posudku zo dňa 14.2.2006, a to z 80 % na 70 %.
2. Na preukázanie objektívneho stavu a odstránenia uvedených rozporov ţalobca v ţalobe navrhol vyhotovenie komplexného posudku znalcom, poprípade viacerými znalcami z príslušného odboru.
3. Záverom ţalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolací súd v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8 1Sžso/1/2012 B)
4. Z vyjadrenia ţalovaného (č. l. 84) zo dňa 20.12.2011 vyplýva, ţe napriek nesúhlasu ţalobcu so zisteným skutkovým stavom sa ţalovaný plne stotoţňuje so svojim napadnutým rozhodnutím, trvá na svojom vyjadrení zo dňa 02.08.2011 k ţalobe a rozsudok krajského súdu povaţuje za správny.
5. Za účelové označil ţalovaný postoj ţalobcu, ktorý len poukazuje na lekársky nález z 18.05.2010, avšak uţ nepoukazuje na lekársky nález tej istej lekárky, ale pre účely zaradenia ţalobcu do normálnej školskej dochádzky z 20.05.2010, a ani na lekársku správu z Kliniky hematológie a transfuziológie FN od MUDr. Jankovičovej zo dňa 29.10.2010., vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.
6. Súčasne ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd odvolanie ţalobcu ako nedôvodné odmietol a rozsudok krajského súdu potvrdil. IV. Právne názory odvolacieho súdu
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212zákona č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, ţe spisy neboli predloţené (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.), a preto postupom

§ 220ods.

1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak, ţe

§ 250jods.

2 písm. d) v spojení s odsekom 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov. 9 1Sžso/1/2012 25. Najvyšší súd sa celkom nestotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom. Na druhej strane podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či je moţné pri stavu skutkových zistení zahrnutých do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu vyhovieť odvolaciemu dôvodu

§ 205ods.

2 písm. c) O.s.p. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia. 26. Podstatou namietaných nedostatkov správneho orgánu je námietka ţalobcu, ţe obidva správne orgány sa nedostatočným spôsobom vysporiadali s jeho zdravotným stavom.

ţalobcu listiny ním predloţené v konaní preukazujú, ţe v správach alebo v nálezoch opísaný jeho zdravotný stav odôvodňuje priznanie poţadovaných kompenzačných alebo iných príspevkov. 27. Na základe uvedeného Najvyšší súd predovšetkým poukazuje na tú časť odôvodnenia krajského súdu, v ktorej zrekapituloval zistenia z osobnej anamnézy ţalobcu vypracovanú Doc. MUDr. A. Bátorovou PhD., vedúcou Národného hemofilického centra, Kliniky hemotológie a transfuziológie FNsP sv. Cyrila a Metoda Petrţalka, Bratislava.

tohto odôvodnenia (bod č. 10) krajský súd citoval najmä to, ţe „Toto vrodené krvácavé ochorenie mu holo diagnostikované už v I. roku života, na základe častých poúrazových, ale najmä spontánnych krvácaní. Pri ťažkom stupni choroby máva najčastejšie krvácania do kĺbov a svalstva končatín, ktoré sa vyskytujú až 40-50 krát do roka, ......

objektívneho nálezu ...... krívajúca chôdza pre krvácanie do pravého členkového kĺba. .......

diagnostického záveru jedná sa o hemofíliu A ťažkého stupňa (F VIII 0,2-0,3%, norma 70-140%), opakované krvácanie do pohybového aparátu – svalstva a kĺbov končatín s incipientnou hemofilickou artropatiou kolenných a členkových kĺbov

MRI nálezu skóre 3 – 4. Vysoké riziko vnútorných krvácaní do dutiny brušnej, hrudníka a mozgu – vyžaduje trvalo zvýšený dozor nad dieťaťom. Každé krvácanie si vyžaduje okamžitú liečbu koncentrátom F VIII, urgentný transport do príslušného špecializovaného zdravotníckeho zariadenia určeného na liečbu hemofílie. Nutné umožniť rodičom dieťaťa rýchly transport do nemocnice. Choroba je nevyliečiteľná, treba počítať s trvalou progresiou následkov krvácania do pohybového aparátu – hemofilickej artropatie.“ 10 1Sžso/1/2012 Naopak ţalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, ţe „funkčná porucha je 70%“ (tzn. ţe došlo k potlačeniu progresie ak zníţeniu hodnoty miery funkčnej poruchy z 80% na 70% - bod. č. 2), „riziko krvácania prichádza do úvahy iba pri väčšom zranení“ (tzn. ţe vylúčil frekvenciu krvácania 40 aţ 50 do roka – bod č. 4) alebo „ţalobca nie je odkázaný na sprievodcu“ (tzn. vylúčil trvalo zvýšený dozor nad dieťaťom a nelogicky pripustil stav, ţe počas hromadnej prepravy osôb, kedy je maloletý bez sprievodu vystavený častému pôsobeniu silových (brzdiacich) účinkov vozidla, nemôţe dôjsť k zhoršeniu alebo poraneniu maloletého ţalobcu). Toto sú pre Najvyšší súd podstatné rozdiely, ktoré mali byť ţalovaným objasnené. 28.

Najvyššieho súdu správny orgán konajúci a rozhodujúci vo veciach kompenzácie

zák. č. 447/2008 Z.z., tzn. aj o peňaţných príspevkov na osobnú asistenciu, musí mať na zreteli, ţe konanie vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je osobitne upravené v Piatej časti (§ 53 aţ 56a) zák. č. 447/2008 Z.z. a súčasne, ţe subsidiárnym právnym predpisom všeobecne upravujúcim oblasť konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je v zmysle § 53 zák. č. 447/2008 Z.z. iba zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

§ 53ods.

1 a 2 zák. č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 Správneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Na tomto mieste musí Najvyšší súd upozorniť na to, ţe ţalovaný vôbec nevyhodnotil hore uvedený lekársky nález zo dňa 18.05.2010 ako jeden z moţných podkladov pre svoje rozhodnutie, hoci ustanovenie § 32 Správneho poriadku v spojení s § 53 zák. č. 447/2008 Z.z. mu takú povinnosť jednoznačne ukladá.

§ 32ods.

1 Správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 11 1Sžso/1/2012

§ 32ods.

2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

1. Je síce pravdou, ţe ţalovaný vo svojom odôvodnení uprednostnil konštatáciu, ţe v konaní došlo ku komplexnému posúdeniu zdravotného stavu ţalobcu prostredníctvom postupne vypracovaných komplexných posudkov, a aj na tieto posudky odkázal, pričom bez bliţšieho objasnenia (str. 5: Zdravotný stav maloletého bol v odvolacom konaní opätovne posúdený na základe všetkých lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu a dodatočne doložených lekárskych nálezov, ....) akceptoval závery uvedené posudkovým lekárom v uvedených komplexných posudkoch (str. 5 : je konštatované, že maloletý Viliam aj napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu je schopný premiestniť sa k prostriedkom verejnej hromadnej dopravy osôb a v sprievode inej fyzickej osoby je schopný nastúpiť, vystúpiť a taktiež zvládnuť iné situácie .....). Avšak situáciu, kedy aţ prostredníctvom svojho vyjadrenia k odvolaniu (bod č. 22) ţalovaný argumentuje ďalšími podkladmi, ktoré v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia opomenul vyhodnotiť (najmä lekársky nález z 18.05.2010 vyhodnocuje negatívne nielen s lekárskym nálezom tej istej lekárky vyhotovenej pre účely zaradenia ţalobcu do normálnej školskej dochádzky z 20.05.2010 ale aj s lekárskou správou z Kliniky hematológie a transfuziológie FN od MUDr. Jankovičovej zo dňa 29.10.2010), a tieto podklady dodatočne vyhodnocuje tým, ţe ich argumentačne pouţíva na popretie argumentácie ţalobcu vyslovenej v súdnom konaní, nemôţe Najvyšší súd vyhodnotiť ako náleţité odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu legitímne očakávané v zmysle pokynov (návodu) zákonodarcu obsiahnutého v ustanoveniach § 46 a 47 Správneho poriadku účastníkom, ale naopak ju musí označiť, ako procesnú núdzu ţalovaného správneho orgánu.
2. Najvyšší súd uţ v predchádzajúcich rozsudkoch zdôraznil mimoriadny význam komplexného posudku v konaní

zák. č. 447/2008 Z.z. tým, ţe : „Komplexný posudok predstavuje odborné posúdenie skutkového stavu písomnou formou, a tým, že zodpovedá na zákonom uložené úlohy (otázky), zásadným spôsobom rieši formou podkladu rozhodnutia 12 1Sžso/1/2012 aj predbežnú otázku vo vzťahu k skutočnostiam súvisiacim alebo vyvolaným zdravotným stavom žiadateľa o peňažný príspevok na kompenzáciu. Postup vykonania potrebných konzultácií (spolupráce) a vyhodnotenia dostupných lekárskych nálezov, je jedným z možných nástrojov orgánov konajúcich o nárokoch na peňažnú kompenzáciu a ich subjektívne nevyužitie je v rozpore s požiadavkou na aktívny prístup orgánov (§ 1 zák. č. 447/2008 Z.Z. a § 3 ods. 3 Správneho poriadku) s následkom existencie skutkovej vady v lekárskom posudku, tzn. aj v komplexnom posudku, ktorý je základným podkladom rozhodnutia, na ktorú musí konajúci súd prihliadnuť (§ 250i ods. 3 O.s.p.)“ (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sţso 34/2010 z 24.05.2011 dostupný na stránke: http://www.nssr.gov.sk/ ).

1. Nakoľko zák. č. 447/2008 Z.z. neustanovuje základné obsahové náleţitosti rozhodnutia v hore uvedenej veci, je nutné vychádzať pri vymedzení základných náleţitostí rozhodnutia ţalovaného, ktoré bolo vydané v konaní vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, ako aj pri vymedzovaní ich minimálneho rozsahu, z príslušných ustanovení Správneho poriadku. S prihliadnutím na ustanovenie § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku Najvyšší súd vyslovuje svoj právny názor, ţe rozhodnutie správneho orgánu konajúceho vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu musí okrem iného obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Riadne, logické a pre účastníka zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva alebo argumentom presvedčujúcim ho o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo zdrojom argumentov na spochybnenie tohto rozhodnutia.
2. Avšak komplexný posudok, napriek svojej významnosti, nepredstavuje a ani nemôţe, za situácie predloţenia odlišného lekárskeho názoru, predstavovať jediný podklad rozhodnutia v konaní

zák. č. 447/2008 Z.z. Je potom celkom legitímne očakávanie ţalobcu (resp. matky maloletého ţalobcu), ţe z odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného o nepriznaní peňaţného príspevku sa v zmysle zákonného príkazu citovaného v bode č. 32. na presvedčivé odôvodnenie dozvie jasné argumenty, prečo odlišný lekársky názor nezaváţil v prospech jeho ţiadosti. Opačný postup ţalovaného je naplnením zákonného 13 1Sžso/1/2012 dôvodu

§ 250jods.

2 písm. d) O.s.p. na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

§ 250jods.

2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

1. Navyše v súvislosti so závermi prezentovanými ţalovaným (uvedené najmä v bode č. 27) musí Najvyšší súd poukázať na základný cieľ konania o kompenzácii, ktorým nepochybne je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím do spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných ţivotných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, minimalizácia sociálnych dôsledkov ťaţkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie,
2. Čo je konkrétnym účelom osobnej asistencie je vymedzené v ustanovení § 20 zák. č. 447/2008 Z.z.

§ 20ods.

2 zák. č. 447/2008 Z.z. Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. 36. Ako však Najvyšší súd uţ konštatoval, v napadnutom rozhodnutí ţalovaného absentovali akékoľvek podrobnosti o vyhodnotení lekárskej správy, ktorá je v rozhodujúcich častiach citovaná v bode č. 27., a ďalej nebolo vôbec uvedené, prečo tento zistený skutkový stav nebol podkladom pre jeho vydanie. Na túto skutočnosť čiastočne upozornil aj ţalobca v svojom odvolaní (bod č. 17). 37. Hoci, a to najmä prostredníctvom § 11 a § 15 zák. č. 447/2008 .z. sa v konaní vo veciach kompenzácie pripúšťa vykonanie lekárskej posudkovej činnosti najmä za účelom 14 1Sžso/1/2012

1. a)hodnotenia a posudzovania zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby,
2. b)určovania miery funkčnej poruchy,
3. c)posudzovania sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťaţkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia alebo
4. d)posudzovania jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím, ktorej vykonanie v prípadoch, keď toto posúdenie vyţaduje osobitné odborné znalosti, však neoprávňuje ničím v právnom poriadku Slovenskej republiky ţalovaného, aby upustil, resp. vôbec nevykonal podrobnú analýzu zistených záverov v svojom rozhodnutí s vyhodnotením, prečo neprihliadol k námietkam ţalobcu, resp. prečo závery obsiahnuté v komplexnom posudku vyhovuje kritériu spoľahlivo zisteného stavu veci v zmysle zásady súčinnostného hľadania materiálnej pravdy v správnom konaní (§ 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku). 38. Najvyšší súd uţ viackrát s poukazom na čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v svojej judikatúre viackrát uviedol, ţe : „potom takto nedostatočne odôvodnené rozhodnutie odporkyne porušuje ústavné právo navrhovateľky na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať žalobné dôvody, na základe ktorých by úspešne uplatňoval svoje subjektívne právo na ochranu ústavného práva na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu v medziach vykonávacie zákona (čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky)“ (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5So 71/2005 z 19. júna 2006) 39. Na tejto situácii nič nemení ani tá skutočnosť, ţe krajský súd vo svojom odôvodnení nielenţe na rozdiel od ţalovaného podrobne citoval obsah lekárskeho nálezu zo dňa 18.05.2010 ale aj podrobne objasnil obsah Potvrdenia o zdravotnom stave pre zaradenie do normálnej školskej dochádzky zo dňa 20.05. 2010. Týmto postupom krajský súd doplnil odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, vyvodil z toho závery a tieto závery priznal ţalovanému a následne ich označil za správne. 15 1Sžso/1/2012 40. Vzhľadom na uvedené musí Najvyšší súd konštatovať, ţe úlohou súdov konajúcich v správnom súdnictve je vykonávať najmä kasačný prieskum zákonnosti rozhodnutí ako aj im predchádzajúci postup správnych orgánov najmä vzhľadom na riadnosť prijatých právnych záverov. Preto správny súd nemôţe doplňovať samotné právne závery alebo ich dôvody, ktoré správny orgán v svojom odôvodnení nevyslovil, hoci s prihliadnutím na charakter napadnutého rozhodnutia vysloviť mohol a mal. Takáto činnosť súdu by bola v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného evidentná nedostatočnosť dôvodov, či uţ celková alebo čiastočná, v právnych záveroch preskúmavaného rozhodnutia je zásadnou prekáţkou pre pokračovanie súdneho prieskumu a súčasne dôvodom, prečo súd ex offo musí takéto rozhodnutie bez prihliadnutia na samotné námietky ţalobcu postupom

§ 250jods.

3 O.s.p. zrušiť ako nepreskúmateľné. Tak aj Najvyšší súd po vykonaní súdneho prieskumu rozhodol.

1. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych záverov, po vyhodnotení námietok ţalobcu ako aj s prihliadnutím na právne názory obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovaných rozsudkoch sp. zn. 5So 71/2005 alebo 1Sţso 34/2010, pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Bude preto úlohou ţalovaného vyhodnotiť skutočnosti vyplývajúce z listiny predloţenej ţalobcom vrátane jeho poţiadavky na ustanovenie znalca na odstránenie pochybností v zistenom skutkovom stave, a aţ na takto zistenom základe znovu pristúpiť k rozhodnutiu veci.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,

ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať. 16 1Sžso/1/2012 43. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého úspešnému ţalobcovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania vzniklo. Nakoľko právna zástupkyňa úspešného ţalobcu si svoje právo v zákonnej 3 - dňovej lehote neuplatnila a ani zo súdneho spisu nevyplývajú ţiadne výdavky ţalobcu, nebola mu doteraz priznaná ţiadna náhrada trov konania.

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
2. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil svoje oprávnenie.

§ 12ods.

1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde. Nakoľko Najvyšší súd ako odvolací súd túto svoju právomoc nevyuţil, došlo tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 28. februára 2012 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová 17 1Sžso/1/2012