← Slovensko

o zaplatenie 13 748,- € s prísl.

Najvyšší súd 4 Obdo 24/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: F., s. r. o., M., IČO: X., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. M. K., advokátom, H. proti ţalovanému: M.-S., s. r. o., H., IČO: X., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Š. s. r. o., R., IČO: X., o zaplatenie 15 748,-- eur s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Námestovo pod sp. zn. 2Cb/25/2008, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 14Cob/265/2009 z

  1. marca 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a . Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov dovolacieho konania vo výške 389,79 eur. O d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd rozsudkom č. k. 2Cb/25/2008-128 z
  2. septembra 2009 uloţil povinnosť ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 15 748,-- eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 7 998,-- eur od
  4. 2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 7 680,29 eur od
  6. 2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 5,53 eur od
  8. 2008 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vo zvyšku návrh ţalobcu zamietol. Ďalej súd uloţil povinnosť ţalovanému zaplatiť ţalobcovi trovy konania vo výške 951,20 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2 153,69 eur na účet právneho zástupcu ţalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca sa domáhal voči ţalovanému zaplatenia predmetnej istiny s príslušenstvom z dôvodu, ţe na základe zmluvy o dielo č. 1907/2007 vykonával ako zhotoviteľ pre ţalovaného ako objednávateľa stavebné práce. Faktúrou č. VF2007/024 z
  10. 2007 vyfakturoval ţalovanému vykonané práce vo výške 399 947,80 2 4 Obdo 24/2010 Sk, ktorá sa stala splatnou dňa
  13. Dňa
  15. 2007 ţalovaný predmetnú faktúru uhradil čiastočne v sume 159 000,-- Sk, zostatok vo výške 240 947,80 Sk neuhradil ani na výzvu z
  18. Ďalšou faktúrou č. VF2007/031 z
  20. 2007 vyfakturoval ţalovanému vykonané práce vo výške 231 376,50 Sk, ktorá sa stala splatnou dňa
  23. Túto faktúru ţalovaný neuhradil. Ţalovaný vystavil ţalobcovi dňa
  25. 2007 faktúru č. 7VF400078 na sumu 11 662,-- Sk, splatnú
  27. 2008, ktorou si ţalobca u ţalovaného predplatil obedy pre zamestnancov. Následne ţalovaný vystavil dobropis č. 28CF400001 z
  29. 2008, splatný
  31. 2008 vo výške 11 495,50 Sk ako opravu základu dane k dokladu č. 7VF
  32. V zmysle uvedeného sa ţalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy 166,50 Sk za dva predplatené obedy. Ţalobca si taktieţ uplatňoval zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,1% za kaţdý deň omeškania, čo celkovo predstavovalo sumu 5 199,32 Sk. Na pojednávaní dňa
  34. 2009 ţalobca v časti zobral návrh späť - o zaplatenie 108,21eur, ako zmluvný úrok z omeškania a uplatnil si zákonný úrok omeškania vo výške 14,75% ročne od
  36. 2007 do
  38. 2007 vo výške 1 939,47 Sk, zároveň zmenil ţalobu a ţiadal zaviazať ţalovaného na zaplatenie sumy 15 748,-- eur s úrokom z omeškania vo výške 14,75% ročne zo sumy 7 998,-- eur od
  40. 2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 7 680,29 eur od
  42. 2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 5,53 eur od
  44. 2008 do zaplatenia. Ţalovaný vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu na prejednanie veci. V zmysle kogentného ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka súd skúmal, či sú VOP ţalovaného z
  46. 2006 súčasťou zmluvy o dielo č. 1907/
  47. Súd však v ţiadnom z čl. I aţ XII nezistil, aby sa zmluvné strany čo i len odkazom odvolávali na VOP objednávateľa, teda ţalovaného. Je pravdou, ţe k zmluve o dielo bol pripojený zoznam príloh, ktorý bol potvrdený zmluvnými stranami, kde je okrem iného uvedené, ţe prílohou č. 4 sú VOP objednávateľa. Tieto však uţ nie sú bliţšie konkretizované. V čl. XI – záverečné ustanovenia, bod 1 zmluvy o dielo je výslovne uvedené, ţe právne vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy, ako aj právne vzťahy v tejto zmluve neupravené, sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka a príslušnými všeobecne záväznými predpismi. Súd bol toho názoru, ţe ak by sa vzťahy medzi zmluvnými stranami mali spravovať aj VOP objednávateľa, nič nebránilo objednávateľovi ako predkladateľovi zmluvy o dielo túto skutočnosť výslovne 3 4 Obdo 24/2010 uviesť priamo v citovanom čl. XI ods. 1 zmluvy o dielo. Neuvedenie tejto náleţitosti zo strany ţalovaného v danom prípade nemôţe byť na ťarchu druhej zmluvnej strany – ţalobcu. Uvedeným výkladom súd potom dospel k záveru, ţe je daná jeho právomoc v predmetnej veci konať. V ďalšom sa súd zaoberal opodstatnenosťou uplatneného nároku ţalobcu. Vychádzajúc z príslušných zákonných ustanovení, s ohľadom na vykonané dokazovanie a jeho vyhodnotenie, súd dospel k záveru, ţe návrh ţalobcu je opodstatnený. Medzi ţalobcom a ţalovaným bola uzavretá platná zmluva o dielo č. 1907/2007, pričom predmet plnenia bol špecifikovaný v prílohe č. 1 k tejto zmluvy v zmysle čl. II bod 1 zmluvy a taktieţ aj cena za dielo v zmysle čl. IV bod 1 zmluvy. Ţalobca v súlade s čl. IV bod
  48. a
  49. vykonal dielčiu fakturáciu vykonaných prác, ktoré boli odovzdané a prevzaté na základe zisťovacích protokolov. Ţalovaný vykonal aj čiastočnú úhradu faktúry č. VF2007/024, čím vlastne uznal opodstatnenosť fakturácie, ktorú prevzal dňa
  51. 2007, ktorá sa stala splatnou
  54. Faktúru č. VF2007/031 ţalovaný prevzal
  56. 2008, ktorá sa stala splatnou
  59. Ţalovaný nepreukázal, ţe by ţalobcovi plnil sumu 166,50 Sk, o ktorú sumu zníţil základ dane k faktúre č. ZVF4000078 z
  61. 2007, splatnou
  64. V zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka sa ţalovaný dostal do omeškania, z uvedeného dôvodu súd potom uloţil ţalovanému aj povinnosť zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania. Súd v časti úroku z omeškania vo výške 0,5% ročne zo sumy 7 998,-- eur od
  66. 2007 do zaplatenia ţalobu zamietol, z dôvodu, ţe v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v čase omeškania bola základná sadzba NBS k
  68. 2007 4,25% + 10% a nie 14,75% ako ţalobca uvádzal v návrhu. O trovách rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal len nepatrný neúspech, priznal plnú náhradu trov konania v celkovej sume 3 104,89 eur. Na odvolanie ţalovaného odvolací súd potvrdil rozsudok prvého stupňa v jeho napadnutej časti a ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 389,47 eur. 4 4 Obdo 24/2010 Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové a právne závery. Nosným procesným odvolacím dôvodom bola námietka, ţe došlo k prejednaniu a rozhodnutiu veci okresným súdom, ktorý nemal právomoc vo veci rozhodnúť. Krajský súd konštatoval, ţe napriek uvedeniu zákona vo VOP, a to zák. č. 218/1996 Z. z. o rozhodovacom konaní, bolo by v danom prípade potrené aplikovať platnú zákonnú úpravu, ktorou v rozhodnom čase bol zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). V zmysle ust. § 4 ZoRK rozhodcovská zmluva môţe mať formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej doloţky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umoţňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov doloţená rozhodcovská zmluva, vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doloţky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Na základe VOP bolo potrebné ustáliť, či moţno povaţovať uvedené VOP a čl. XII bod 4 za rozhodcovskú doloţku k zmluve. Krajský súd sa nestotoţnil s odvolateľom. Mal za to, ţe úprava obsiahnutá v ZoRK o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez moţnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodrţaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o dielo, po výpočte príloh v rámci prílohy č. 4 a z pripojených podmienok nie je zrejmé, ţe by spĺňali náleţitosti, ktoré vyţaduje zákon, teda ţe by došlo k podpisu uvedených všeobecných obchodných podmienok spoločnosti obidvoma sporovými stranami, čím by zaloţili rozhodcovskú doloţku. Je pravdou, ţe VOP tak, ako uvádzal ţalovaný, boli opatrené na zadnej strane odtlačkami pečiatok účastníkov, ich podpismi, avšak išlo len o technické spojenie všetkých listín spolu so zmluvou o dielo, čo nespĺňalo náleţitosť podpisu rozhodcovskej doloţky podľa § 4 ZoRK. Zo samotného technického spojenia zmluvy a VOP nemoţno vyvodiť, ţe obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o dielo, aby VOP tvorili súčasť zmluvy, keďţe z obsahu zmluvy o dielo nevyplýva, ţe by tieto tvorili súčasť zmluvy o dielo tak, ako má na mysli § 273 Obchodného zákonníka. Tieţ nemoţno tieto podpisy povaţovať za prejav vôle účastníkov smerujúcich k uzavretiu rozhodcovskej doloţky, keďţe podpisy nekryjú dané ustanovenie o rozhodcovskom konaní. Za S., ţe ţalobca popiera 5 4 Obdo 24/2010 existenciu uvedenej rozhodcovskej doloţky a za konštatovania absencie podpisov a splnenia náleţitostí vyţadovaných § 4 ZoRK o rozhodcovskej doloţke, teda ţe by išlo o rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú v dokumente podpísanom zmluvnými stranami vo väzbe na odkaz na uţ neplatnú právu úpravu v samotnom čl. XII bod 4 písm. a/ VOP, nebolo moţné prijať záver o platnosti dojednania rozhodcovskej doloţky, z čoho vyplýval záver, ţe bola daná právomoc okresného súdu na prejednanie veci. Z dôkazného stavu v prvostupňovom konaní vyplynulo, ţe zo strany okresného súdu došlo k splneniu procesnej poučovacej povinnosti v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p., ktorá zahŕňa, ţe skutkové tvrdenia, na ktoré by sa mali viazať dôkazy, sa musia koncentrovať pred súdom prvého stupňa. Ţalovaný neposkytol ţiadne tvrdenia a ani dôkazy, ktorými by bolo preukázané splnenie niektorej z podmienok uvedených v § 205a ods. 1 O. s. p. Krajský súd sa tak nemohol zaoberať ako relevantnými odvolacími dôvodmi novými skutočnosťami, ktoré neprodukoval pred súdom prvého stupňa. K námietke ţalovaného k neplatnosti zmluvy o dielo pre nedostatočnú špecifikáciu, krajský súd poukázal na skutočnosť, ţe zmluva odkazovala na prílohu č. 1, ktorá je zapracovaná priamo do textu zmluvy, je na ňu odkaz v zmluve, stanovuje cenu aj za predmetné práce, a preto sa dalo nepochybne zistiť, ţe išlo o stavebné práce v súlade so stavebným denníkom, s poukazom na samotné znenie čl. II zmluvy, vrátane s prípadnými aktualizáciami, zmenami, doplnkami v súlade s podmienkami stavebného povolenia, stanoviskami zainteresovaných orgánov a organizácii. Bola zrejmá aj špecifikácia predmetu diela a nebolo moţné dať za pravdu ţalovanému, ţe zmluva v tejto časti je neplatná pre neurčitosť. Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní, vo väzbe na uvedený záver oboch súdov, krajský súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne. O trovách rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 389,47 eur. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, podal ţalovaný dovolanie v zákonom stanovenej lehote, podľa ust. § 240 ods. 1 O. s. p. Tvrdí, ţe v konaní došlo k vadám podľa ust. § 237 písm. a/ O. s. p. z dôvodu, ţe sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 6 4 Obdo 24/2010 Namieta, ţe VOP ţalovaného boli zmluvnými stranami označené ako príloha č. 4 na strane 9 zmluvy o dielo. Ak zmluvné strany označili VOP ako prílohu zmluvy, museli poznať jej obsah. Ţalobca, ako aj ţalovaný existenciu príloh č. 2 aţ č. 4 ako súčasti zmluvy o dielo potvrdili svojimi podpismi na strane 9 zmluvy o dielo. Je toho názoru, ţe ak ţalobca podpísal stranu 9 zmluvy o dielo, evidentne odsúhlasil aj existenciu prílohy č. 4 a jej obsah. Nebolo preto potrebné, aby účastníci zmluvy podpisovali znovu ešte aj VOP. Nesúhlasí so záverom súdu, ţe z pripojených VOP nevyplýva, ţe by došlo k ich podpisu obidvoma sporovými stranami, čím by zaloţili rozhodcovskú doloţku, pretoţe by platilo, ţe akákoľvek príloha zmluvy sa len vtedy stane záväznou pre účastníkov, ak je aj táto príloha podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Ďalej, pokiaľ by odvolací súd podpisy na rube zmluvy nepovaţoval za dostatočné ako prejav vôle účastníkov byť viazaní VOP, skutočnosť, ţe VOP tvoria súčasť zmluvy, potvrdzujú ďalšie podpisy účastníkov zmluvy o dielo na strane 9 zmluvy. Jediným dôvodom opätovného podpisovania sa účastníkov na strane 9 zmluvy o dielo bolo potvrdenie existencie príloh č. 1 aţ
  69. ako súčasť ich záväzku. Na rozdiel od záverov prijatých odvolacím súdom sa ţalovaný domnieva, ţe VOP sú súčasťou zmluvy a zaväzujú účastníkov zmluvy o dielo. VOP boli zviazané spolu so zmluvou o dielo a toto zviazanie bolo opatrené aj podpisom ţalobcu. Ţalovaný má za to, ţe VOP uvedené ako príloha zmluvy o dielo sú tzv. iné obchodné podmienky (§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka). Tieto VOP boli ţalobcovi v čase uzatvárania zmluvy známe, o čom svedčí skutočnosť, ţe k zmienke o VOP objednávateľa v prílohe č. 4 k zmluve o dielo umiestnil svoju pečiatku a schválil aj svojím podpisom, ako aj, ţe zmluva o dielo je zviazaná s prílohami vrátene VOP. Dodatočné tvrdenie ţalobcu o tom, ţe VOP boli priloţené ţalovaným k zmluve o dielo aţ po podpísaní zmluvy oboma zmluvnými stranami, bez tohto, aby ţalovaný akýmkoľvek spôsobom oboznámil ţalobcu s nimi vopred, je evidentne nepravdivé a účelové. Ţalobca bol oboznámený s VOP riadne a včas, čo aj potvrdil svojím podpisom na zmluve. Ďalej uviedol, ţe skutočnosti, ktoré uvádzal v odvolaní, sa týkali podmienok konania v súlade s § 205a ods. 1 písm. a/ O. s. p. Tým, ţe sa odvolací súd týmito skutočnosťami nezaoberal a nijako nevysporiadal, má za to, ţe rozsudok odvolacieho súdu je z tohto dôvodu nepreskúmateľný. Túto skutočnosť povaţuje za vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. 7 4 Obdo 24/2010 Podľa ţalovaného odvolací súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkou neplatnosti zmluvy o dielo. Zmluva je neplatným právnym úkonom, nakoľko predmet zmluvy je neurčitý. Pokiaľ ţalobca odvodzuje svoj nárok z neplatnej zmluvy o dielo, uplatnený nárok nie je dôvodný. Preto i z tohto dôvodu krajský súd nemal rozsudok okresného súdu potvrdiť. V prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania a navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok prvostupňového súdu a konanie zastavil, alebo vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril a napadnutý rozsudok odvolacieho súdu povaţuje za správny. Súhlasí s názorom krajského súdu, ţe uvedenie prílohy č. 4 k zmluve o dielo nemoţno povaţovať za platnú rozhodcovskú doloţku k zmluve. Samotná neplatnosť rozhodcovskej doloţky zakladá právomoc súdov v tomto konaní. VOP neboli ţalobcovi priloţené ani k návrhu zmluvy, ktorý bol ţalobcovi predloţený pred samotným podpísaním zmluvy. Tieto VOP boli priloţené ţalovaným k zmluve o dielo ako príloha č. 4 aţ po podpísaní zmluvy o dielo oboma zmluvnými stranami bez tohto, aby ţalovaný akýmkoľvek spôsobom oboznámil s nimi vopred ţalobcu. Čo sa týka námietky neplatnosti zmluvy ţalovaným, s touto skutočnosťou sa konajúce súdy dostatočne vyrovnali a dovolací súd by ani nemal posudzovať určitosť predmetu zmluvy. Ţalobca navrhuje dovolanie zamietnuť a zároveň si uplatňuje náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej sluţby á 320,34 eur + paušál 7,21 eur. Nakoľko je platiteľom DPH, uplatnil si k tejto sume aj 19% DPH, teda celkom 389,79 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa. Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 8 4 Obdo 24/2010 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p., dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V prejednávanej veci sa nejedná o zákonom prípustné dovolanie v zmysle cit. ustanovení. Dovolanie je všeobecne prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu z dôvodov taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. Jednou z takýchto vád je aj skutočnosť, ţe sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. Právomoc súdov v občianskom súdnom konaní vymedzuje § 7 ods. 1 O. s. p. Súdy podľa neho prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Spor, ktorý je predmetom konania, vyplýva z obchodnoprávneho vzťahu (§ 1 ods. 1, 2, OBZ). Na jeho prejednanie je daná právomoc súdov, pokiaľ to nevylučuje zákon, prípadne dohoda účastníkov, formou rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doloţky, ţe spor sa má prejednať v rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 106 ods. 1 O. s. p. len čo súd k námietke odporcu, uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, ţe vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôţe vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, ţe na zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, ţe vec nemôţe byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo ţe rozhodcovská zmluva je neplatná prípadne, ţe vôbec neexistuje alebo, ţe jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo ţe rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať. Súd prvého stupňa preskúmal podmienky konania a dospel k záveru, ţe je daná právomoc súdu v predmetnej veci konať. Z citovaného ustanovenia § 106 ods. 1 druhá veta O. s. p. vyplýva, ţe súd sa zaoberá otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy zo zákona 9 4 Obdo 24/2010 bez toho, aby účastníci platnosť rozhodcovskej zmluvy napadli, ako to je v danom prípade, ako predbeţnou otázkou a aţ po zistení, ktorej môţe (pokiaľ sú splnené aj ďalšie podmienky) konanie vo veci zastaviť alebo vec prejednať. Obidva súdy zhodne konštatovali neplatnosť dojednania rozhodcovskej doloţky . Nie je obvyklé prílohou k hlavnej zmluve uzatvárať rozhodcovskú doloţku, obsah ktorej je obsiahnutý len v prílohe vo všeobecných obchodných podmienkach (VOP), bez jednoznačnej zmienky v hlavnej zmluve. Charakter iných všeobecných obchodných podmienok, ako ich nazval ţalovaný, je záväzný za určitých striktných podmienok. Podmienky ich záväznosti sú prísnejšie stanovené, ako pri všeobecných obchodných podmienkach (§ 273 OBZ). Zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyţaduje, aby boli stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priloţené k návrhu zmluvy. V prípade sporu predpokladanú znalosť týchto podmienok treba preukázať. Bude tak povinná urobiť strana, ktorá sa znalosti týchto podmienok dovoláva, t. j. ţalovaný, ktorý neuniesol dôkazne bremeno. Rozhodcovská doloţka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doloţka sa pouţije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvu, musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci tieto podmienky (forma) neboli dodrţané s poukazom na ustanovenie § 4 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a preto konajúce súdy správne vyvodili záver, ţe rozhodcovská doloţka nebola platne uzavretá, čím bola daná právomoc súdu prejednať vec. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 O. s. p., ani v zmysle § 237 O. s. p., dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu preto podľa § 243b ods. 5, v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol, lebo smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov 10 4 Obdo 24/2010 právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k dovolaniu á 320,34 eur, k tomu 7,21 eur paušálne výdavky, ako aj 19% DPH, teda celkom 389,79 eur (podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  70. októbra 2010 JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.