1 písm. c/ O.s.p. nie je daný dôvod na prerušenie konania do doby, pokiaľ vo veci nebude rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, o to viac, ţe v obdobných prípadoch samotní navrhovatelia podnecovali tento postup.“ Podľa ţalobkyne „rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o otázke, či vyrubený súdny poplatok (výška súdneho poplatku 4 733 eur) nepredstavuje prekáţku v dostupnosti súdnej ochrany [...] a teda práva na spravodlivý proces má v tomto konaní zásadný význam.“ V závere svojho dovolania ţalobkyňa odporuje záveru odvolacieho súdu ohľadne spoplatnenia viacerých v ţalobe 3 6 Cdo 155/2011 uplatnených nárokov. Tvrdí, ţe nebolo správne vyrúbenie súdneho poplatku jednou sumou, hoci išlo o dva samostatné nároky, ktoré sa spoplatňovali samostatne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorá má právnické vzdelanie a v dovolacom konaní teda nemusí byť zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, keďţe podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ţalobkyňa napadla dovolaním uznesenie, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné. Prípustnosť podaného dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Vzhľadom na to by dovolanie ţalobkyne mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Vzhľadom na obsah dovolania a tieţ so zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd preto skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo 4 6 Cdo 155/2011 v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietala; ich existencia v dovolacom konaní nevyšla ani najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Ţalobkyňa namieta, ţe v konaní jej postupom súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Za taký postup judikatúra povaţuje procesný postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorým sa účastníkovi znemoţňuje realizácia procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania priznaných mu za účelom uplatnenia a ochrany jeho práv. O odňatie moţnosti účastníka konania konať pred súdom v zmysle uvedeného ide tieţ v prípade procesného postupu súdu, ktorý zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku z návrhu na začatie konania (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) napriek tomu, ţe poplatník bol od platenia súdneho poplatku oslobodený (viď R 50/1997). Vzhľadom na uvedené, bolo predmetom prieskumnej činnosti dovolacieho súdu posúdenie, či konanie začaté na základe ţaloby ţalobkyne bolo či nebolo oslobodené od súdneho poplatku. Dovolateľka opiera dôvody svojho dovolania o tvrdenie, ţe a) súdne konanie o jej ţalobe je oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č.71/1992 a tieţ o tvrdenie, ţe b) jej ţalobou vyvolané konanie vôbec nebolo v čase jej podania uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a preto sa v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 39/2007 z 29. marca 2007 súdny poplatok, keďţe poplatková povinnosť vôbec nevznikla a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádzala do úvahy, vybraný nemal byť, a naostatok vytýka odvolaciemu súdu, ţe c) neskúmal „
1 písm. c/ O.s.p. nie je daný dôvod na prerušenie konania do doby, pokiaľ vo veci nebude rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ“, pretoţe „rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o otázke, či vyrubený súdny poplatok (výška súdneho poplatku 4 733 eur) nepredstavuje prekáţku v dostupnosti súdnej ochrany [...] a teda práva na spravodlivý proces, má v tomto konaní zásadný význam“. 5 6 Cdo 155/2011 Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých ţalobkyňa vyvodzuje, ţe postupom súdov jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom, nie sú opodstatnené. Ad
1 písm. c/ O.s.p. nie je daný dôvod na prerušenie konania do doby, pokiaľ vo veci nebude rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ“, pretoţe „rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o otázke, či vyrubený súdny poplatok (výška súdneho poplatku 4 733 eur) nepredstavuje prekáţku v dostupnosti súdnej ochrany [...] a teda práva na spravodlivý proces, má v tomto konaní zásadný význam“, dovolací súd iba stručne poznamenáva, ţe cieľom prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva) je zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva, a nie riešenie konkrétnych sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov a ani posudzovanie súladu vnútroštátneho práva s právom komunitárnym. Posúdenie otázky, či zastavením konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku sa účastníkovi neodňala moţnosť konať pred súdom, nie je súčasťou výkladu a aplikácie komunitárneho práva, ale výhradne práva vnútroštátneho, na ktoré je v danej právnej veci kompetentný dovolací súd. 7 6 Cdo 155/2011 Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť z § 237 a § 239 O.s.p., a preto jej mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 14. marca 2012 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.