o vypratanie nebytového priestoru a nariadenie predbežného opatrenia

Najvyšší súd 6 Cdo 31/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Slovenskej republiky, v mene ktorej koná Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Mierová 23, proti ţalovanej I., s.r.o., so sídlom v S., o vypratanie nebytového priestoru a nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 20 C 142/2011, o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z

1. novembra 2011 sp. zn. 3 Co 373/2011, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Michalovce uznesením z
2. októbra 2011 č. k. 20 C 142/2011-35 zamietol návrh ţalobkyne na nariadenie predbeţného opatrenia, ktorým sa domáhala uloţenia povinnosti ţalovanej zdrţať sa akéhokoľvek uţívania nebytového priestoru o celkovej výmere 17,80 m², nachádzajúceho sa v objekte pobočky Colného úradu Vyšné Nemecké, zapísaného na LV č. X, kat. úz. V. na parc. č. X., X. poschodie, č. dverí X. (vypratania ktorého sa domáha ţalobkyňa voči ţalovanej návrhom vo veci samej) vrátane výkonu akejkoľvek podnikateľskej činnosti v tomto priestore aţ do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobkyňa sa petitom predbeţného opatrenia domáhala vydania totoţného rozhodnutia ako návrhom vo veci samej. Poukázal na nesplnenie podmienky dočasného charakteru úpravy pomerov účastníkov konania pri navrhovanom predbeţnom opatrení a svoje rozhodnutie odôvodnil aj nepreukázaním existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy ţalobkyni uţívaním predmetného nebytového priestoru ţalovanou spoločnosťou. 6 Cdo 31/2012 2 Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením z
3. novembra 2011 sp. zn. 3 Co 373/2011 na odvolanie ţalobkyne napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe navrhované predbeţné opatrenie nariadil. Záver prvostupňového súdu o totoţnosti návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia s návrhom vo veci samej nepovaţoval za správny. Konštatoval, ţe v rámci dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania predbeţným opatrením je moţné od ţalovanej spravodlivo ţiadať, aby neuţívala nebytový priestor, ktorý je predmetom konania, a to predovšetkým na základe skutočnosti, ţe nájom tohto priestoru skončil uplynutím dohodnutej doby. Poukázal tieţ na to, ţe ţalovaná iný titul na uţívanie nehnuteľnosti ako nájomnú zmluvu, ktorej platnosť skončila
4. augusta 2011, nepreukázala. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ako aj existenciu potreby nariadenia predbeţného opatrenia povaţoval za preukázané ţalobkyňou s poukazom na jej zákonnú povinnosť vykonať po ukončení platnosti nájomnej zmluvy osobitné ponukové konanie na získanie záujemcov o nájom predmetného nebytového priestoru. Z dôvodu účelového a obštrukčného konania ţalovanej tak nemôţe ţalobkyňa urobiť, pretoţe v prípade ukončenia ponukového konania by s úspešným uchádzačom nemohla byť uzatvorená nájomná zmluva. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalovaná spoločnosť, ktorá ho ţiadala zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, ţe jej bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., a to nedoručením jej prvostupňového uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia a takisto ani odvolania podaného ţalobkyňou proti tomuto rozhodnutiu. Ţalovaná nemala teda moţnosť oboznámiť sa s výrokom a odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu a nemohla sa vyjadriť ani k odvolaniu ţalobkyne. O skutkových a právnych záveroch, ktoré viedli súd k nariadeniu predbeţného opatrenia sa dozvedela aţ zo samotného zmeňujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. V tomto postupe videla ţalovaná porušenie jej práva na spravodlivý proces zaručeného Ústavou SR. Ţalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalovanej ţiadala tento mimoriadny opravný prostriedok ako neprípustný zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 6 Cdo 31/2012 3 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí taxatívne vymenovaných vo vyššie citovanom ustanovení, kde dovolanie nie je prípustné bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania ţalovanej je preto v zmysle ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená. Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá 6 Cdo 31/2012 4 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená. Ţalovaná v dovolaní tvrdila, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe jej nebolo doručené uznesenie prvostupňového súdu o predbeţnom opatrení, ani podané odvolanie ţalobkyne voči tomuto uzneseniu. Podľa ustanovenia § 75 ods. 8 veta tretia O.s.p. ak bol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbeţné opatrenie. Takáto právna úprava vytvára priestor na to, aby sa ţalovaná o nariadenom predbeţnom opatrení dozvedela aţ v okamihu, keď je voči nej účinné. Preto jej nemal byť doručovaný ani návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ani odvolanie smerujúce voči zamietajúcemu uzneseniu, ani samotné uznesenie. Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv ţalobkyne má prednosť pred právom ţalovanej vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana ţalovanej je potom daná jej právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou ţalobkyne za prípadnú vzniknutú ujmu podľa § 77 ods. 3 O.s.p. V danej veci súdy postupovali v intenciách vyššie citovaného ustanovenia. Okresný súd Michalovce uznesením z
5. októbra 2011 č. k. 20 C 142/2011-35 zamietol návrh ţalobkyne na nariadenie predbeţného opatrenia, preto ho podľa dikcie zákona nedoručoval ostatným účastníkom (v tomto prípade ţalovanej) a nedoručoval potom ani podané odvolanie ţalobkyne na vedomie protistrane, nakoľko mu tento postup vyplýval zo zákona. Uznesenie 6 Cdo 31/2012 5 odvolacieho súdu o nariadení predbeţného opatrenia, ktoré napadla ţalovaná dovolaním, jej správne doručené bolo. Námietka dovolateľky bola vzhľadom na súladný postup súdu s ustanovením § 75 ods. 8 O.s.p. neopodstatnená, súdy pri prejednávaní veci procesne nepochybili a svojim postupom ţalovanej neodňali moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 aţ 3 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalobkyni v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :
6. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
7. marca 2012 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová