5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) odvolanie ţalobcu proti platobnému výmeru Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/230/898-6147/07/Kaš zo dňa 12.4.2007 pre neodôvodnenosť zamietol. Uvedeným platobným výmerom bol
6 písm. b/ bod 1. zákona č. 511/1992 Zb. určený ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2003 v celkovej sume 38 532,46 Euro (1 160 829 Sk). Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane k namietaným obchodným prípadom a to najmä preto, ţe z rozhodnutia daňového úradu Košice II č. 696/24/25838/99 z 6.5.1999 vyplýva, ţe správca dane
289/1995 Z. z. určil J. N. z úradnej moci posledné zdaňovacie obdobie na DPH II. štvrťrok 1999 a preto je nesporné, ţe J. N. v kontrolovanom zdaňovacom období október 2003 uţ nebol platiteľom DPH a preto ak by aj
krajského súdu sa ţalovaný v napadnutom rozhodnutí dôsledne vyporiadal aj s úlohou vyplývajúcou mu z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 3Sţf/25/2009 zo dňa 5.11.2009 – či po určení skončenia posledného zdaňovacieho obdobia J. N. (II. štvrťrok 1999 do júla 2003) nevznikla J. N. opätovne povinnosť zaregistrovať sa ako platiteľ DPH a to dosiahnutím zákonom stanoveného obratu. Súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe J. N. nebol v čase vystavenia faktúr, t.j. do 30.9.2003 nebol platcom DPH. Prvostupňový súd sa dôsledne vysporiadal aj so Šiestou smernicou Rady z 17.5.1977, ktorou nebola Slovenská republiky viazaná do pristúpenia k zmluve o ES a pokiaľ išlo o iniciovanie prejudiciálnej otázky na ESD poukázal na jeho nedôvodnosť aj s ohľadom na rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 5Sţf/74/2008 z 29.9.
2 písm. a/, c/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) aby zrušil napadnuté rozhodnutia ţalovaného ad správcu dane a vec im vrátil vec na ďalšie konanie. Ţalobca uviedol, ţe z hľadiska dokazovania ide v správnom konaní o konanie ovládané zásadou materiálnej pravdy, čo vyplýva najmä z ust. § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní,
ktorého rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
jeho názoru súd pri rozhodovaní v danej veci nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď potvrdil ţalovanému právo nedostatočného platobného výmeru voči ţalobcovi za zdaňovacie obdobie september 2003 pričom ţalobca – daňový subjekt neporušil ţiadnu svoju daňovú povinnosť a nie je moţné ţiadať od neho aby takúto škodu znášal.
jeho názoru súd na základe podanej ţaloby nevykonal dokazovanie za účelom objasnenia napadnutého dodatočného platobného výmeru, na základe čoho súd následne vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na rozhodnutie R 75/1998 ţe na daňové konanie sa neviaţe zásada koncentrácie konania a ak sa s nimi odvolací orgán nevysporiadal, je to dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť. Namietal postup správcu dane a povaţuje ho za protichodný s právnou istotou, zásadou legality zdanenia, princípom právneho štátu a zásady, ţe nikto nesmie byť nútený konať niečo, čo zákon neukladá. Ţalovaný vo svojom vyjadrení z dňa 20.1.2011 sa pridrţal svojich doteraz vyslovených tvrdení a právnych záverov a právne názory ţalobcu označil za právne irelevantné a ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom
2 veta prvá O.s.p. a následne 8Sžf/16/2011 4 potom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/7396/2010-111 zo dňa 18.11.2009
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zistil, ţe ţalobcovi bolo dňa 24.3.2006 doručené oznámenie o výkone kontroly č. 801/321/17470/2006 zo dňa 16.3.
6 zákona č. 511/1992 Zb., t.j.
pomôcok. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 801/321/16391/2006 zo dňa 24.3.2006, ktorej sa zúčastnila konateľka A. K. vyplýva, ţe ţalobca bol poţiadaný o predloţenie dokladov: účtovná evidencia, bankové výpisy, všetky zmluvy týkajúce sa podnikania, dodávateľské a odberateľské daňové doklady, pokladničné daňové doklady, všetky podklady pre zostavenie daňového priznania, evidenciu hmotného a nehmotného majetku. Rozhodnutím správcu dane z 18.9.2006 č. 801/320/69172/2006 bola predĺţená lehota na daňovú kontrolu do 24.3.2007. Dňa 16.3.2007 bola ţalobcovi doručená výzva na vyjadrenie sa k protokolu o kontrole jeho prerokovanie, ktoré sa uskutočnilo 28.3.2007. Daňový úrad Kráľovský Chlmec platobným výmerom č. 738/230/898-6148/07/Kaš zo dňa 12.4.2007
6 písm. b/ bod 1. zákona č. 511/1992 Zb. určil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2003 v sume 1 160 829 Sk. Daň uvedená v daňovom priznaní bola 104 130 Sk, daň zistená správcom dane po daňovej kontrole 1 264 959 Sk, určený rozdiel dane 1 160 829 Sk. Správca dane neuznal daň uplatnenú na vstupe v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2003, nakoľko ţalobca nesplnil podmienku uplatnenia práva na odpočítanie dane pri nakúpených tovaroch a sluţbách v zmysle § 20 a § 20a zákona č. 289/1995 Z. z o DPH. Vzhľadom na to, ţe ţalobca 8Sžf/16/2011 5 si nepreveril
18 zákona č. 511/1992 Zb. či daňový subjekt J. N., B. X., K., IČO: X. je registrovaný ako platiteľ DPH a neţiadal aby sa mu ako dodávateľ preukázal osvedčením o registrácii za platiteľa DPH.
4 zákona č. 289/1995 Z. z. platiteľom je osoba podliehajúca dani, ktorá je registrovaná ako platiteľ. Ţiadosť o registráciu je povinná podať osoba podliehajúca dani, ktorá za najbliţšie najviac tri predchádzajúce po sebe idúce kalendárne mesiace dosiahne obrat 750 000 Sk, a to najneskôr do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahne tento obrat. Ţiadosť o registráciu sa podáva na osobitnom tlačive vydanom Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Osoba podliehajúca dani je platiteľom odo dňa registrácie. O registrácii platiteľa vydá daňový úrad osvedčenie o registrácii.
1 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z. z o DPH platiteľ môţe odpočítať daň, ak zdaniteľné plnenie prijme na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, pri ktorých vzniká daňová povinnosť
.
1 písm. a/ zákona č. 289/1995 Z. z o DPH odpočítať daň
môţe platiteľ pri prijatom zdaniteľnom plnení, ak platiteľovi, ktorý uskutočnil toto zdaniteľné plnenie, vznikla daňová povinnosť (§ 14).
2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemoţno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane o začatí daňovej kontroly, povaţuje sa štyridsiaty 8Sžf/16/2011 6 deň za deň začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumoţní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň
6; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane
pomôcok, pričom sa postupuje
odsekov 10, 12 a 13 a primerane
odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré pouţil. Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane
pomôcok predloţí účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môţe vyuţiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môţe predkladať len do doručenia protokolu o určení dane
pomôcok (§ 15 ods. 10).
18 zákona č. 511/1992 Zb. 18) Na ţiadosť daňového subjektu správca dane oznámi, či iný daňový subjekt je registrovaný. 10a) Na účely daňového konania sa prihliada len na písomné oznámenie tejto skutočnosti. Odvolací súd sa zaoberal otázkou, či ţalobca predloţenými faktúrami č. X. zo dňa 17.10.2003 na sumu 3 808 850,10 Sk a č. X. zo dňa 31.10.2003 na sumu 3 156 122,40 Sk od dodávateľa T. - J. N., B. X., K., IČO: X. za obdobie október 2003 v celkovej výške DPH 20% z uvedených faktúr, teda sumy 634 808,60 Sk a 526 020,40 Sk, celkom sumu 1 160 829 Sk (t.j. 38 526,46 euro), splnil zákonné podmienky na uplatnenie si nadmerného odpočtu DPH stanovené v § 20a zákona č. 289/1995 Z. z. o DPH v sledovanom období október 2003 a či boli poţiadavky správcu dane na predloţenie ďalších dôkazov ţalobcom oprávnené a taktieţ či podklady správcu dane a ţalovaného boli dostatočné k prijatiu záveru napadnutého ţalobou. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, ţe úlohou daňových orgánov v daňovom konaní je postupovať v súlade s procesným predpisom upravujúcim daňové konanie, teda zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní, a nie správnym poriadkom (zákonom č. 71/1967 Zb. správny poriadok) ako sa mylne domnieva ţalobca a to postupom
2 zákona č. 511/1992 Zb., pričom zo zákona o správe daní vyplývajú povinnosti nielen pre daňové orgány ale aj pre daňové subjekty. Jednou z takýchto povinností pre daňové subjekty je priznať daň a toto svoje tvrdenie o priznanej dani aj preukázať v daňovom konaní, pričom dôkazné bremeno daňového subjektu nastáva v okamihu, keď daňový orgán zákonným spôsobom spochybní tvrdenia uvádzané daňovým subjektom v dokladoch preukazujúcich 8Sžf/16/2011 7 priznanú daň. Ak daňové orgány doţiadaním zistili, ţe dodávateľ daňovníka T. - J. N., mal určené rozhodnutím správcu dane - DÚ Košice II č. 696/240/E25888/99 zo 6.5.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.5.1999 a to z dôvodu, ţe od roku 1998 nepodával ţiadne daňové priznania na DPH, a preto sa mu registrácia na osvedčenie ako platiteľa DPH skončila uplynutím II. štvrťroku roku 1999 a preto bolo povinnosťou daňového subjektu preukázať, ţe dodávateľ T. – J. N. bol v čase vystavenia predmetných faktúr platiteľom DPH. Túto moţnosť mal ţalobca jednak u svojho dodávateľa, ktorý mu mal predloţiť osvedčenie o registrácii, ţe je platiteľom DPH, alebo mohol ţiadať správcu dane postupom
18 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, či je jeho dodávateľ T. – J. N. registrovaný ako platiteľ DPH a správca dane by mu vystavil potvrdenie o registrácii dodávateľa, alebo neregistrácii dodávateľa T. – J. N. ako platiteľa DPH. Ak by takto daňovník postupoval, mohol sa vyhnúť situácii, ţe by mal daňové doklady vystavené od dodávateľa, ktorý uţ v čase ich vystavenia nebol registrovaný ako platca DPH.
289/1995 Z. z. o DPH, platiteľ nemá nárok na odpočet dane, pokiaľ nepreukáţe splnenie všetkých podmienok stanovených zákonom a to ţe prijaté zdaniteľné plnenia platiteľ uskutočnil a ţe má daňový doklad, ktorý vyhotovil platiteľ. Ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania, daňovník T. - J. N. uţ nebol v čase vystavenia sporných faktúr registrovaný ako platiteľ DPH. Túto skutočnosť sa ţalobcovi ţiadnym relevantným dôkazom nepodarilo vyvrátiť.
1 zákona č. 289/1995 Z. z. vzniká daňová povinnosť len platiteľovi registrovanému
289/1995 Z. z. Ak však doklad vystavil subjekt, ktorý nie je platiteľom (registrovaným) mal tento subjekt odvodovú povinnosť a správcovi dane vzniklo oprávnenie ho za toto porušenie
4 zákona sankcionovať. Z uvedeného teda vyplynul záver, ţe správne orgány ako aj súd prvého stupňa správne vec právne posúdili a vo veci správne rozhodli, nakoľko dodávateľ T. – J. N., nebol v čase vystavenia predmetných faktúr registrovaným platiteľom DPH a preto nemohol predmetné faktúry s DPH pre ţalobcu vystaviť. Pokiaľ ide o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, tak najvyšší súd poznamenáva, ţe Slovenská republika pristúpila k zmluve o Európskej únii aţ dňom
1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom konaná v mene a na účet úpadcu.
1 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.
2 zákona č. 7/2005 Z. z. vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie, colné konanie, konanie o výţivnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemoţno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48.
názoru najvyššieho súdu, v správnom súdnictve nie je moţné zasiahnuť do majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi spôsobom, ktorý predpokladá zákon č. 7/2005 Z. z., tzn. zníţiť jeho hodnotu alebo rozsah. Naopak tým, ţe v správnom súdnictve je súd oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie správneho orgánu, ktorého dopadom je zrušenie právoplatných majetkových nárokov štátu voči ţalobcovi - úpadcovi, čo je spojené s logickým dôsledkom nárastu majetku úpadcu, tým napomáha účelu konkurzného konania, tzn. potenciálnemu uspokojeniu viacerých veriteľov. 8Sžf/16/2011 9 Navyše zákon č. 7/2005 Z. z. výslovne vylučuje daňové konanie z účinkov sledovaných v § 47 ods. 1 uvedeného zákona, čo potvrdzuje vyššie uvedené závery, lebo na súdny prieskum daňových konaní je nutné nazerať, ako na súčasť práva účastníka daňového konania na dodrţiavanie jeho zákonnosti v zmysle článku 2 ods. 2 v spojení s článkom 46 ods. 2 Ústavy SR. Preto odvolací súd pokračoval v konaní so správcom konkurznej podstaty a konanie v danej veci neprerušil, keďţe daňové konanie sa neprerušuje a práva a povinnosti konať za subjekt prechádzajú po zániku plnomocenstva dňom vyhlásenia konkurzu na majetok ţalobcu na správcu konkurznej podstaty. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 14. februára 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.