Najvyšší súd 1 Cdo 110/2011 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Fond národného majetku Slovenskej republiky, Drieňová 27, Bratislava, v dovolacom konaní zastúpený S., IČO: X, so sídlom B., proti ţalovaným
- C., so sídlom N.,
- Ing. I. V., bytom K.,
- RNDr. E. V. rod. Č., bytom Š.,
- Ing. O. Č., bytom N., v dovolacím konaní všetci zastúpení JUDr. J. I., advokátom, N., o určenie vlastnického práva k nehnuteľnostiam, veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 13C 124/2001, o dovolaní ţalobcu a T., so sídlom N., Cyprus, registračné číslo X, v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. P. M., advokátom, B., proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
- septembra 2007 sp. zn. 25Co 165/2005 takto r o z h o d o l Dovolania ţalobcu a T. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
- septembra 2007 sp. zn. 25Co 165/05 o d m i e t a . Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov dovolacieho konania 3.196,40-€ do rúk právneho zástupcu ţalovaného JUDr. J. I., advokáta so sídlom v N., do troch dní. O d v ô v o d n e n i e Ţalobca sa svojím konečným návrhom voči ţalovaným domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v N., zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. X pre kat. územie N., ako parc. č. X - zastavané plochy o výmere X m2, parc. č. X - zastavané 2 1 Cdo 110/2011 plochy o výmere X m2 a parc. č. X - zastavané plochy o výmere X m2 a stavba súp. č. X na parc. č. X tak, ţe za výlučného vlastníka týchto nehnuteľností ţiadal určiť ţalovaného v I. rade a to z dôvodu, ţe kúpnu zmluvu, ktorou odporca v I. rade previedol tieto nehnuteľnosti na ţalovanú vo IV. rade a aj darovaciu zmluvu, ktorou táto ţalovaná tieto nehnuteľnosti previedla na ţalovaných v II. a III. rade povaţuje za neplatné. Svoj naliehavý právny záujem na tejto určovacej ţalobe zdôvodnil tým, ţe pokiaľ bude odporca v I. rade určený za výlučného vlastníka predmetných nehnuteľností, ţalobca si bude môcť z tohto jeho majetku uspokojiť svoju pohľadávku voči nemu, ktorú má vo výške pribliţne 6 miliónov Sk. Súd prvého stupňa rozsudkom z
- 2005, č. k. 13C 124/2001-704 ţalobný návrh zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným náhradu trov konania 89.964 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 25Co/165/2005 z
- septembra 2007 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s poukazom na jeho vecnú správnosť (§ 219 O.s.p.). Odvolací súd po preskúmaní postupu okresného súdu dospel k záveru, ţe kúpna i darovacia zmluva nie sú v rozpore s dobrými mravmi a nebol právny dôvod na určenie ich neplatnosti, pretoţe obe zmluvy sú právne perfektné a platné. Nebol následne právny dôvod určovať vlastnícke právo ţalovaného 1/ k týmto nehnuteľnostiam. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie tak ţalobca ako i spoločnosť T., so sídlom N., Cyprus, registračné číslo X. Navrhli napadnuté rozhodnutie v zmysle (§ 243b ods. 1 a 2 O.s.p.) zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, z dôvodu ţe podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ţe postupom Krajského súdu bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred Krajským súdom. Moţnosť konať pred súdom bola účastníkovi, spoločnosti T. odňatá tým, ţe krajský súd v rozpore so zákonom svojim uznesením z 21.júna 2007, sp. zn. 25Co 165/2005 (ďalej len „ Uznesenie o nepripustení zmeny ") nepripustil zmenu ţalobcu z Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej „ ţalobca ") na spoločnosť T., so sídlom N., Cyprus, registračné číslo X, aj keď dôvody na zmenu účastníka (ţalobcu) v zmysle § 92 ods.
- a
- O.s.p. boli dané a preukázané. Krajský súd následne na pojednávaní dňa
- septembra.2007 nekonal so spoločnosťou T. ako s účastníkom ani ju na toto pojednávanie nepredvolal. Krajský súd vo veci meritórne rozhodol, t.j. rozhodol o odvolaní ţalobcu proti rozsudku 3 1 Cdo 110/2011 okresného súdu bez toho, aby bolo rozhodnuté o odvolaní ţalobcu a o odvolaní spoločnosti T proti uzneseniu o nepripustení zmeny ţalobcu. Právny zástupca ţalovaných vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe s námietkami ţalobcu a spoločnosti T. nesúhlasí, a má za to ţe bolo podané v prospech neoprávnenej osoby ako aj neoprávnenou osobou, a preto navrhol dovolanie zamietnuť a priznať mu trovy dovolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením zo dňa
- 03.2010 pod sp. zn. 1Cdo 175/2008 dovolania ţalobcu a T. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
- septembra 2007 sp. zn. 25Co 165/05 odmietol. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") uznesením zo
- decembra 2010 prijal na ďalšie konanie sťaţnosť spoločnosti T., so sídlom N., Cyprus (ďalej len „sťaţovateľka"), v ktorej namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor") postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") sp. zn. 1 Cdo 175/2008, 1 Co 2/2010 z
- marca 2010 vo výroku, ktorým najvyšší súd zastavil konanie o odvolaní sťaţovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd") z
- júna 2007 sp. zn. 25 Co 165/
- Podľa sťaţovateľky bolo konaním najvyššieho súdu porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, ţe najvyšší súd jej odňal moţnosť konať pred súdom v konaní, do ktorého mala vstúpiť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi pôvodným ţalobcom a sťaţovateľkou. Návrh na zmenu účastníkov konania podali sťaţovateľka (
- mája 2007) a aj pôvodný ţalobca (
- júna 2007) krajskému súdu, ktorý v tom období rozhodoval o odvolaní ţalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového súdu o merite veci. Uznesením č. k. 25 Co 165/2005-779 z
- júna 2007 krajský súd nepripustil zmenu ţalobcu. Proti tomuto rozhodnutiu sa sťaţovateľka odvolala na najvyššom súde. Najvyšší súd napadnutým uznesením konanie o odvolaní sťaţovateľky zastavil pre nedostatok funkčnej príslušnosti. Ústavný súd Nálezom zo dňa
- mája 2011 sp. zn. III. ÚS. 452/2010 rozhodol tak, ţe vyslovil porušenie základného práva spoločnosti T. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 4 1 Cdo 110/2011 Cdo 175/2008, 1 Co 2/2010 z
- marca 2010 vo výroku, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky zastavil konanie o odvolaní sťaţovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z
- júna 2007 sp. zn. 25 Co 165/05 a uvedené uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho nálezu ústavný súd uviedol ţe predmetné odvolanie pritom nesmerovalo proti rozhodnutiu krajského súdu ako odvolacieho súdu. Samotný krajský súd rozhodoval o otázke prípustnosti zmeny účastníka konania síce v štádiu, keď sa vec nachádzala v odvolacom konaní, ale rozhodoval o danej otázke prvýkrát a rozhodoval o nej samostatne uznesením č. k. 25 Co 165/2005-779 z
- júna 2007 vydaným o takmer tri mesiace skôr ako uznesenie č. k. 25 Co 165/2005-815 z
- septembra 2007 o odvolaní proti rozhodnutiu o merite veci. Zdôraznil, ţe civilné konanie je ovládané aj zásadou dvojinštančnosti konania, pričom táto zásada je spravidla posudzovaná ako zásada ústavná, napriek tomu, ţe jednoznačne nie je deklarovaná ústavou. Samotné právo na dvojinštančné konanie je v dôsledku výkladu vnímané ako súčasť v širšom slova zmysle ponímaného práva na spravodlivý proces. Podstatou tejto zásady je, ţe dôleţité a najmä právne otázky po rozhodnutí na súde prvého stupňa môţu byť následne predmetom posúdenia prostredníctvom opravného prostriedku na inštančne vyššom súde. Vzhľadom na to, ţe sťaţovateľka poţiadala o pripustenie zmeny účastníka konania v štádiu, keď sa vec nachádzala na odvolacom súde, čo zákon nevylučuje, najvyšší súd mal v tejto otázke aj v zmysle v súkromnom práve prípustnej analógie pripustiť preskúmanie rozhodnutia vo veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vrátení spisu sa podľa § 56 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov riadiac sa právnym názorom vysloveným ústavným súdom ako súd odvolací vec prejednal, bez nariadenia pojednávania (§214 ods. 2Os..p.) a dospel k záveru ţe napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Nitre je vecne správne, a preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil uznesením sp. zn. 1Co 2/2011 zo dňa
- októbra 2011, ktoré sa stalo právoplatným dňa
- decembra 2011, následne Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky teraz uţ ako súd dovolací opätovne prejednal i dovolanie ţalobcu a T. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 5 1 Cdo 110/2011 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolaním napadnutý rozsudok nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí, preto prípustnosť dovolania z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. Dovolanie ţalobcu by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade vymenovanej v tomto ustanovení, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné. Prípustnosť dovolania v zmysle tohto ustanovenia však nezakladá samo tvrdenie dovolateľa o existencii procesnej vady tejto povahy, ale iba zistenie, ţe v konaní skutočne k predmetnej vade došlo. Ţalobca existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ - e/ a g/ O.s.p. netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto nevyplýva ani z týchto ustanovení. 6 1 Cdo 110/2011 Ţalobca namieta, ţe odvolací súd odňal v konaní moţnosť pred súdom konať spoločnosti T. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je taký vadný procesný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Z obsahu spisu však nevyplýva, ţe by súdy v prípade ţalobcu v prejednávanej veci nerešpektovali niektoré z týchto práv, čo v konečnom dôsledku on sám ani nenamieta. Dovoláva sa porušenia týchto práv v prospech tretej osoby , čo však nie je pokryté ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. Keďţe v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je neprípustné, preto ho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
- Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie spoločnosti T. nepodal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), neskúmal ďalej prípustnosť dovolania a vo veci rozhodol bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.). Z ustanovenia § 240 ods. 1 prvá veta O.s.p. vyplýva, ţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu môţe podať účastník konania. Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (ţalobca) a odporca (ţalovaný), alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Dňa 25.07.2008 podala na Okresnom súde Nové Zámky dovolanie spoločnosť T., so sídlom N., Cyprus, registračné číslo X, prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. P. M., advokáta, B., ktorému na tento úkon udelila plnomocenstvo zo dňa
- júna
- Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 25 Co 165/2005 zo dňa 21 júna 2007 nepripustil zmenu resp. zámenu ţalobcu a tým nevyhovel návrhu ţalobcu Fondu národného majetku Slovenskej republiky, Drieňová 27, Bratislava, na zmenu resp. zámenu na strane ţalobcu z Fondu národného majetku na spoločnosť T., uvedené uznesenie krajského súdu bolo potvrdené najvyšším súdom. Spoločnosť T. sa nikdy nestala účastníkom konania, a preto nie je ani oprávnená podať dovolanie, preto bolo ňou podané dovolanie odmietnuté ako dovolanie podané neoprávnenou osobou ( § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. ) 7 1 Cdo 110/2011 V dovolacom konaní procesne úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaní si náhradu trov dovolacieho konania uplatnili a ich výšku vyčíslili. Dovolací súd v zhode s doterajšou praxou (pozri napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- februára 2008 sp. zn. 2 Cdo 236/2007, z
- októbra 2008 sp. zn. 3 Cdo 196/2008) vzal zreteľ k tomu, ţe právny zástupca ţalovaného zastupoval týchto účastníkov uţ v konaní pred obomi súdmi niţšieho stupňa. Dovolací súd preto pri rozhodovaní o výške trov právneho zastúpenia nepriznal ţalovanému náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkon právnej sluţby – prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, ďalej len „vyhláška“). Ţalovaným tak miesto poţadovanej náhrady trov dovolacieho konania za dva úkony priznal iba náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon právnej sluţby advokáta, ktorú poskytol vypracovaním vyjadrenia z 13.októbra 2008, pričom odmenu advokáta určil pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 spoločný úkon právnej sluţby v prospech štyroch ţalovaných, z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorého výška tejto odmeny 25 050,Sk . v zmysle § 13 ods. 3 krátil o 20%. tj. 20.040,00-Sk Ku kaţdému úkonu právnej sluţby v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky prináleţí reţijný paušál vo výške 1/100-iny výpočtového základu, ktorého výška bola 150,00-Sk K tejto odmene priznal dovolací súd podľa § 18 ods. 3 vyhlášky DPH 3843,70–Sk, spolu teda priznal ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania vo výške 95534,80- Sk t. j. 3.196,40-€. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- februára 2012 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta