Najvyšší súd 8Szd/1/2011 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci ţalobcu: M.. S. B., S., so sídlom F., N., IČO: X., proti ţalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. 26019/2008-OP zo dňa
- decembra 2008, konajúc o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 13/2009-23 zo dňa
- apríla 2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 13/2009-23 zo dňa
- apríla 2011, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 1S 13/2009-23 zo dňa
- apríla 2011 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 26019/2008-OP zo dňa
- decembra 2008 spolu s rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. CS 2530/2008 zo dňa
- októbra 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie; ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Preskúmavaným 2 8Szd/1/2011 rozhodnutím č. 26019/2008-OP zo dňa
- decembra 2008 ţalovaný ako odvolací orgán odvolanie ţalobcu zo dňa
- októbra 2008 zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uloţení pokuty 10 000 Sk (331,93 €) ţalobcovi za porušenie § 79 ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“), pretoţe dňa
- januára 2008 neposkytol S. Š., bytom K., X. B. neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, ţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko sa ţalovaný v rámci administratívneho konania neriadil základnými zásadami zakotvenými v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Uviedol, ţe ţalovaný postupoval v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ako aj zásadou materiálnej pravdy a rovnako nerešpektoval procesné právo ţalobcu na spravodlivý proces. Zdôraznil, ţe ţalovaný pri rozhodovaní opomenul princípy spravodlivého súdneho konania, najmä princíp „rovnosti zbraní“, kontradiktórnosť súdneho konania, právo „osobnej prítomnosti na konaní“ a „zákaz diskriminácie vlastnej osoby“. Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný sa v rozhodnutí ţiadnym spôsobom nevysporiadal, prečo v danom prípade išlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, a prečo bolo povinnosťou ţalobcu poskytnúť sťaţovateľovi neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Vzhľadom na skutočnosť, ţe v prejednávanej veci ţalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, svoje rozhodnutia odôvodňujú jedine tvrdeniami sťaţovateľa, ktoré vyhodnotili, ţe jeho zdravotný stav bol akútny, predstavujúci ohrozenie ţivota, súd konštatoval ţe ţalovaný vec nesprávne právne posúdil. Súd prvého stupňa mal zato, ţe keď bolo sťaţovateľovi zle uţ v noci, čo sám aj v sťaţnosti uviedol, v Nitre je fungujúca lekárska pohotovosť, kde by sťaţovateľa ošetrili. Nemal za preukázané, ţe stav sťaţovateľa bol taký akútny, keď navyše cestoval asi 370 km do Bardejova a sám za volantom aj šoféroval. Súd prvého stupňa sa nestotoţnil s tvrdením ţalovaného, ţe v deň
- augusta 2008 sa mohol ústneho pojednávania zúčastniť tretí konateľ ţalobcu, nakoľko zo spisového materiálu zistil, ţe funkcia konateľa spoločnosti J.. B. zanikla dňom
- júna 2008 a do Obchodného registra nepribudol ţiaden nový konateľ. 3 8Szd/1/2011 Ohľadom námietky ţalovaného, týkajúcej sa nedostatku jeho pasívnej legitimácie krajský súd uviedol, ţe podľa § 250 ods. 4 O.s.p. pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní, je ţalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 13/2009-23 zo dňa
- apríla 2011 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu voči ţalovanému v celom rozsahu zamietne. V dôvodoch odvolania opätovne poukázal na písomné vyjadrenie k ţalobe č. 09074-2/2009-OP zo dňa
- marca 2009, doručené Krajskému súdu v Bratislave dňa
- marca 2009, v ktorom uţ zaujal stanovisko k všetkým vecným dôvodom uvádzaným v ţalobe, a ktorého sa ţalovaný naďalej pridrţiava. Zároveň opakovane namietal, ţe nie je splnená podmienka pasívnej legitimácie na strane ţalovaného. Za neúplný povaţoval záver krajského súdu, ţe v zmysle § 250 ods. 4 O.s.p. pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní, je ţalovaný správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, nakoľko mal zato, ţe označenie ţalovaného na ţalobe ako Slovenská republika – Ministerstvo zdravotníctva je nesprávne, keďţe ţalovaný vydal rozhodnutie č. 26019/2008-OP o uloţení pokuty ţalobcovi ako ústredný orgán štátnej správy. Rovnako sa nestotoţnil ani so záverom súdu, ţe správne orgány sa neriadili princípmi „rovnosti zbraní“ a práva „osobnej prítomnosti na konaní“, nakoľko prvostupňový správny orgán nariadil ústne pojednávanie dňa
- augusta 2008, pričom predvolanie bolo ţalobcovi riadne doručené. Dňa
- augusta 2008 sa ţalobca ospravedlnil, ţiadal odklad ústneho pojednávania z rodinných dôvodov a navrhol termín pojednávania odročiť po
- septembri
- S ohľadom na uvedené ţalovaný poukázal na zásadu hospodárnosti konania, pretoţe na pojednávanie bol predvolaný aj svedok S. Š. z B., ktorý si uplatnil náhradu trov v súvislosti s predmetným konaním. Ďalej dal ţalovaný do pozornosti, ţe správny orgán prvého stupňa listom č. CS 2530/2008 ţalobcovi oznámil dôvody neakceptovania ţiadosti o odročenie pojednávania, keď v liste okrem iného uviedol, ţe dôvod, pre ktorý malo byť ústne pojednávanie odročené, priamo nekolidoval s termínom ústneho pojednávania. Doplnil, ţe zo spisového materiálu ţalovaný zistil, ţe ţalobca na predmetné oznámenie nereagoval, resp. nedoloţil doklad, ţe skutočne sa nemohol pojednávania zúčastniť ani jeden z dvoch 4 8Szd/1/2011 konateľov, pričom išlo o pojednávanie, ktoré navrhol sám ţalobca. Ţalovaný mal zato, ţe ţalobcovi bolo umoţnené vyjadriť sa vo veci, správne konanie prebehlo v zmysle ustanovení správneho poriadku a ţalobcovi bolo riadne doručené upovedomenie o začatí správneho konania, kde bol poučený o svojich právach v zmysle § 33 správneho poriadku. Nesúhlasil ani s názorom súdu, ţe ţalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď nebolo preukázané, ţe stav sťaţovateľa bol akútny a ţalovaný sa nevysporiadal, prečo v danom prípade išlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť a bolo povinnosťou ţalobcu túto pacientovi poskytnúť. Ţalovaný vyslovil, ţe napadnutým rozhodnutím č. 26019/2008-OP potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z dôvodu, ţe sa stotoţnil so zisteným skutkovým stavom, ako aj s právnym záverom správneho orgánu prvého stupňa, teda ţe bola porušená povinnosť stanovená v § 79 ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z. zo strany ţalobcu. Ďalej uviedol, ţe v správnom konaní vedenom proti ţalobcovi bol skúmaný skutkový a právny stav vo veci porušenia zákonnej povinnosti ţalobcu v zmysle cit. ustanovenia konkrétne v tom, ţe dňa
- januára 2008 ţalobca odmietol poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť S. Š., keď ako dôvod odmietnutia uviedol, ţe pán Š. nemá so zdravotným zariadením uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a nebol dôvod, aby ho ošetril iný ako sťaţovateľov zmluvný lekár. Podľa názoru ţalovaného toto porušenie povinnosti bolo vyvodené z relevantne získaných dôkazov ako záznam z prešetrenia sťaţnosti zo dňa
- februára 2008, zápisnice č. CS 2530 zo dňa
- augusta 2008, oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nové Zámky zo dňa
- januára 2008 o výsledku dohľadu, z ktorých vyplýva porušenie vyššie citovanej zákonnej povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť, nakoľko zdravotný stav pána Š. si ošetrenie vyţadoval, keďţe mal teplotu a zimnicu, bolesti tela, kašeľ a pálenie v hrudi. Vyslovil, ţe ide o vyjadrenia lekárov. Dodal, ţe v spise sa nachádza doklad – záznam o lekárskej prvej pomoci, poskytnutej pánu Š. dňa
- januára 2008, z ktorého, ako aj zo zápisnice o výsledku prešetrenia sťaţnosti Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja č. CS 793/2008 zo dňa
- marca 2008, bol vyvodený záver, ţe lekár tým, ţe ho nevyšetril a poslal ho preč spôsobil, ţe nevie preukázať, ţe sa nejednalo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, sluţbách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z.z.“). Preto bol názoru, ţe ţalobca neposúdil, či ide o náhlu zmenu zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje ţivot pána Š. alebo niektorú zo ţivotných funkcií. Rovnako mal zato, ţe z citovaných 5 8Szd/1/2011 odborných lekárskych tvrdení doloţených v spise je preukázané, ţe išlo o neposkytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. V závere odvolania uviedol, ţe z § 79 ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z. vyplýva, ţe je povinnosťou poskytovateľa poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť kaţdej osobe. Preto prvostupňový správny orgán, ako aj ţalovaný rozhodol, ţe ţalobca porušil svojím konaním zákonnú povinnosť a uloţil mu za predmetné porušenie sankciu – peňaţnú pokutu. Zdôraznil, ţe v danom prípade sa správne aplikovali vyššie uvedené právne normy na zistený skutkový stav tak prvostupňovým správnym orgánom, ako aj ţalovaným. Ţalobca v písomnom vyjadrení navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a odvolanie ţalovaného zamietnuť, nakoľko mal zato, ţe súd prvého stupňa v konaní vedenom pod sp. zn. 1S/13/2009 postupoval v súlade so zákonom, jeho rozhodnutie je zákonné a spravodlivé. Ohľadom námietky pasívnej legitimácie ţalovaného v plnom rozsahu zotrval na podanej ţalobe a stotoţnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku. Uviedol, ţe ústredné orgány štátnej správy nekonajú v mene svojom, ale len v mene Slovenskej republiky, teda vydávajú rozhodnutia len ako zástupca štátu. Vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa ústneho pojednávania konaného dňa
- augusta 2008, sa plne stotoţnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Vyjadril sa, ţe došlo k porušeniu práv ţalobcu, pričom v liste ţalovaného zo dňa
- augusta 2008 bolo ţalobcovi len oznámené, ţe sa úkonu mohol zúčastniť tretí konateľ, ktorý však, ako uţ bolo konštatované aj krajským súdom, uţ dva mesiace túto funkciu nevykonával. V otázke posúdenia neodkladnej zdravotnej starostlivosti taktieţ súhlasil so záverom súdu prvého stupňa, a síce ţe v prípade pána Š. sa nejednalo o aplikáciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Uviedol, ţe túto skutočnosť ani jeden zo správnych orgánov neskúmal v takom komplexnom charaktere ako krajský súd, ktorý správne konštatoval, ţe pokiaľ sťaţovateľ dokázal prejsť v podstate cez celé územie Slovenskej republiky bez akýchkoľvek ťaţkostí, preto v jeho prípade nebola naplnená podstata ustanovenia zákona č. 576/2004 Z.z., ktorý charakterizuje poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Doplnil, ţe pri prvom stretnutí ţalobcu s lekárom samosprávneho kraja M.. Š., tento ţalobcovi potvrdil, ţe mu sťaţovateľ počas tejto cesty štyrikrát telefonoval, čo však nie je zachytené v zápisnici, preto ju ţalobca odmietol podpísať. Vyslovil, ţe pokiaľ sťaţovateľ prešiel celým územím Slovenskej republiky a dal sa vyšetriť aţ doma po uplynutí odstupu veľkého počtu hodín znemoţnil presne a bez akýchkoľvek pochybností stanoviť, aký bol jeho zdravotný stav v čase jeho návštevy u ţalobcu a teda jednoznačne určiť, či v tom čase bol v ohrození ţivota 6 8Szd/1/2011 alebo zdravia. Dodal, ţe aj v správnom trestaní musí platiť základná zásada trestného práva in dubio pro reo – v pochybnostiach v prospech obţalovaného, resp. osobe, voči ktorej sa vedie správne konanie s účelom uloţiť sankciu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné vo výroku ako vecne správny potvrdiť, aj keď z čiastočne odlišných dôvodov. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
- marca 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 26019/2008-OP zo dňa
- decembra 2008, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. CS 2530/2008 zo dňa
- októbra 2008 o uloţení pokuty 10 000 Sk (331,93 €) ţalobcovi za porušenie § 79 ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z., pretoţe dňa
- januára 2008 neposkytol S. Š., bytom K., X. B. neodkladnú zdravotnú starostlivosť. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaný poukázal na to, ţe v danom prípade išlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť a bolo povinnosťou ţalobcu pacientovi, vzhľadom na jeho zdravotný stav mu ju poskytnúť, preto v tomto kontexte neobstojí jeho obrana, ţe „by bol pacienta poriešil“, ale tento sa správal 7 8Szd/1/2011 vulgárne. Vo vzťahu k námietke ţalobcu, ţe ţalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, ţe nedošlo k porušeniu § 11 ods. 12 zákona č. 576/2004 Z.z., nakoľko sťaţovateľ S. Š. nebol v nebezpečenstve smrti a ani nejavil známky závaţnej poruchy zdravia, ţalovaný ako odvolací správny orgán konštatoval, ţe v danom prípade išlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., preto nemohol prihliadnuť na túto obranu ţalobcu. Ďalej uviedol, ţe dôkazy zaloţené v spise preukazujú porušenie cit. ustanovenia zákona č. 578/2004 Z.z., čo ani samotný ţalobca nepoprel, keď uviedol, ţe odmietol sťaţovateľa vyšetriť, keďţe bol vulgárny. Tým mal za preukázané spáchanie správneho deliktu zo strany ţalobcu, s čím je spojené uloţenie sankcie. Zdôraznil, ţe ţalobca nespolupracoval so správnym orgánom, keď na jeho výzvu na nariadené ústne pojednávanie doručil ospravedlnenie a ţiadal o preloţenie termínu po
- septembri 2008, preto aj z tohto dôvodu nemohol správny orgán prvého stupňa dodrţať lehoty na rozhodnutie podľa § 49 správneho poriadku. Ohľadom obrany ţalobcu v tom smere, ţe aţ traja poskytovatelia porušili zákonnú povinnosť a tieţ by mali znášať následky, poukazujúc aj na snahu lekára samosprávneho kraja riešiť si osobnú antipatiu voči ţalobcovi, ţalovaný dospel k záveru, ţe nie je v jeho kompetencii hodnotiť zvolený postup samosprávneho kraja voči iným poskytovateľom, pretoţe ide o samostatné správne konanie voči týmto poskytovateľom. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či ţalobca svojím konaním porušil povinnosť poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť tak, ako bolo zistené prvostupňovým správnym orgánom, a či správne orgány dostatočne a objektívne zistili skutkový stav tak, aby mohlo byť vo veci rozhodnuté. Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v danej veci si pre svoje rozhodnutie nezadováţil dostatok skutkových podkladov, vo veci nezistil skutočný stav a preto jeho právny záver, ţe ţalobca porušil povinnosť poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť, bol predčasný. Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe správny orgán nevykonal vo veci náleţité dokazovanie, vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 správneho poriadku, t.j. kaţdý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a záver, ku ktorému správny orgán dospel, nezodpovedal vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia a uvaţovania. Zo správneho spisu vyplýva, ţe sťaţovateľ S. Š. dňa
- januára 2008 navštívil ambulanciu M.. S. B., kde poţiadal o vyšetrenie. Zdravotný stav 8 8Szd/1/2011 sťaţovateľa nebol M.. S. B. vyhodnotený ako akútny, preto sťaţovateľovi doporučil navštíviť ambulanciu prislúchajúcu študentom a zamestnancom Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (ďalej len „SPU“). Vo vyjadrení k sťaţnosti S. Š. zo dňa
- februára 2008 ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe v podanej sťaţnosti bol zdravotný stav sťaţovateľa označený za akútny uţ počas noci pred návštevou ambulancie ţalobcu, ktorý zdôraznil, ţe pokiaľ je niekomu zle uţ v noci, v Nitre je fungujúca lekárska pohotovosť, kde sťaţovateľ mohol vyhľadať ošetrenie. Rovnako ţalobca dal do pozornosti, ţe sťaţovateľa odmietli vyšetriť aj v ambulanciách prislúchajúcich SPU, o čom svedčia aj jeho následné ospravedlnenia u profesorov SPU, ktoré tieţ absolvoval v čase, keď sa mal nachádzať v akútnom stave, pričom následne cestoval 370 km do Bardejova autom, ktoré aj sám šoféroval. Ďalej uviedol, ţe k porušeniu povinnosti v zmysle § 11 ods. 12 zákona č. 576/2004 Z.z. nedošlo, nakoľko sťaţovateľ nebol v nebezpečenstve smrti a ani nejavil známky závaţnej poruchy zdravia, preto nebol dôvod, aby bol ošetrený iným ako sťaţovateľovým zmluvným lekárom. Dňa
- marca 2008 bola spísaná Zápisnica o výsledku prešetrenia sťaţnosti vo veci odmietnutia lekárskeho vyšetrenia sťaţovateľa S. Š. na spoločnosť M.. S. B., S., všeobecnú lekárku M.. M. K. a spoločnosť M., S. Sťaţnosť bola M.. Ľ. Š., lekárom samosprávneho kraja vyhodnotená ako opodstatnená. Uvedená zápisnica bola ţalobcovi zaslaná so ţiadosťou o jej podpísanie, pričom dňa
- apríla 2008 bola táto Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja vrátená nepodpísaná. Ďalej bolo zistené, ţe dňa
- júna 2008 bolo ţalobcovi doručené upovedomenie o začatí správneho konania o uloţení pokuty pre porušenie povinnosti stanovenej v § 79 ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z. Uvádza sa v ňom, ţe po prešetrení sťaţnosti lekárom Nitrianskeho samosprávneho kraja dňa
- apríla 2008, tento dospel k záveru, ţe ošetrujúci lekár M.. S. B. dňa
- januára 2008 napriek teplote a zimnici neposkytol zdravotnú starostlivosť S. Š. z dôvodu, ţe tento nemá so zdravotníckym zariadením uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a podľa presvedčenia M.. S. B. nebol v nebezpečenstve smrti a ani nejavil známky závaţnej poruchy zdravia, preto nebol dôvod, aby ho ošetril iný ako sťaţovateľov zmluvný lekár. Podaním zo dňa
- júna 2008, označeným ako „Návrhy na doplnenie dokazovania“, ţalobca navrhol sťaţovateľa vypočuť ako svedka, aby mohol vyuţiť svoje právo klásť mu otázky a vykonať konfrontáciu svedka so ţalobcom ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, nakoľko vo vyjadreniach oboch menovaných sú rozpory. Zároveň bolo z administratívneho spisu zistené, ţe dňa
- júla 2008 bolo správnemu orgánu prvého stupňa Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zaslané Oznámenie o výsledku dohľadu, týkajúce sa podnetu pacienta S. Š., v ktorom tento po vykonaní dohľadu na diaľku konštatoval, ţe poskytovateľ odmietol 9 8Szd/1/2011 poskytnúť zdravotnú starostlivosť pacientovi S. Š. napriek tomu, ţe bol informovaný o subjektívnych ťaţkostiach pacienta, ktorým postupom poskytovateľ porušil § 79 ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z. v nadväznosti na § 11 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Zo spisového materiálu taktieţ vyplýva, ţe ţalobca ako aj sťaţovateľ boli prvostupňovým správnym orgánom predvolaný na ústne pojednávanie, nariadené na deň
- augusta
- Následne dňa
- augusta 2008 bola Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja doručená Ţiadosť o odročenie ústneho pojednávania a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní I.. E.. B. z váţnych neodkladných rodinných dôvodov, v ktorej sa ďalej uvádza, ţe musí so svojím manţelom M.. S. B. odcestovať k manţelovej matke vo veku 83 rokov, ţijúcej v R., nakoľko sa jej v noci rapídne zhoršil zdravotný stav. Súčasne poţiadala o odročenie ústneho pojednávania na termín po
- septembri
- Správny orgán prvého stupňa ústne pojednávanie nariadené na
- augusta 2008 realizoval, pričom Oznámením zo dňa
- augusta 2008 ţalobcu upovedomil, ţe jeho ţiadosť o odročenie nariadeného pojednávania neakceptoval s ohľadom na zásadu rýchlosti a zásadu hospodárnosti konania, stanovenú v § 3 ods. 3 správneho poriadku. Uviedol, ţe termín ústneho pojednávania bol vopred dohodnutý so ţalobcom, ako aj so svedkom tak, aby obom vyhovoval, pričom po doručení ţiadosti uţ nebolo reálne moţné vyrozumieť predvolaného svedka o prípadnom odročení pojednávania, preto toto prebehlo bez účasti ţalobcu. Poukázal na skutočnosť, ţe podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Nitra, zoznamu výpisov č. KB-9695/06 za ţalobcu môţu konať traja konatelia, t.j. okrem M.. S. B. a I.. E.. B. aj J.. S. B. a to kaţdý samostatne. Taktieţ mal zato, ţe ani dôvod, pre ktorý malo byť ústne pojednávanie odročené, priamo nekolidoval s termínom nariadeného ústneho pojednávania. Súčasne z odôvodnenia ţiadosti vyvodil, ţe prítomnosť oboch konateľov spoločnosti pri riešení vzniknutej situácie nebola nevyhnutná. Preto dospel k záveru, ţe ak by zo strany ţalobcu bol skutočný záujem zúčastniť sa pojednávania v nariadenom termíne, mohol tak urobiť. Dňa
- októbra 2008 bolo prvostupňovým správnym orgánom vydané rozhodnutie o uloţení pokuty ţalobcovi za porušenie povinnosti poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktoré bolo následne potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu č. 26019/2008-OP zo dňa
- decembra
- Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 správneho poriadku). Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti. 10 8Szd/1/2011 Pokiaľ ide o námietku ţalovaného spočívajúcu v tvrdení, ţe v konaní vedenom proti ţalobcovi bol správnymi orgánmi dostatočne skúmaný skutkový a právny stav vo veci porušenia povinnosti ţalobcu v zmysle § 79 ods. 1 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z., keď tieto mali za preukázané, ţe v danom prípade išlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť a bolo povinnosťou ţalobcu túto pacientovi poskytnúť, tak Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na skutočnosť, ţe v danom prípade sú váţne pochybnosti o tom, či sa ţalobca dopustil konania, ktorým porušil cit. zákonné ustanovenie tak, ako bolo zistené prvostupňovým správnym orgánom a to aj pre nedostatok dôvodov v napadnutom rozhodnutí ako aj rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Nedostatočnosť zistenia skutkového stavu spočíva v tom, ţe správne orgány sa ţiadnym spôsobom v svojom rozhodnutí nevysporiadali so skutočnosťou, odôvodňujúcou, ţe zdravotný stav sťaţovateľa bol akútny, ohrozujúci jeho ţivot. Nezaoberajú sa ani námietkami, prečo sťaţovateľ v prípade akútneho zdravotného stavu uţ v noci predtým, ako navštívil ambulanciu ţalobcu, nevyhľadal ošetrenie na lekárskej pohotovosti v Nitre a nereagujú ani na skutočnosť, ţe sťaţovateľ mal v stave ohrozujúcom ţivot sám šoférovať osobné motorové vozidlo 370 km do Bardejova. Administratívny spisový materiál taktieţ neobsahuje čitateľný záznam o tom, aké ochorenie bolo ţalobcovi nakoniec diagnostikované. Správne orgány sa taktieţ ţiadnym spôsobom nevysporiadali s námietkou ţalobcu, ţe ku dňu
- augusta 2008, kedy bolo nariadené ústne pojednávanie za účelom svedeckej výpovede sťaţovateľa, z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu v Nitre vyplýva, ţe za obchodnú spoločnosť M.. S. B., S.S. boli oprávnení konať dvaja konatelia (M.. S. B. a I.. E.. B.), pričom J.. S. B., P.. je ako konateľ tejto obchodnej spoločnosti v obchodnom registri zapísaný len do
- júla 2008, avšak napriek uvedenej skutočnosti sa ţalovaný správny orgán touto námietkou ţalobcu nezaoberal. Z obsahu administratívneho spisu mal odvolací súd v danej veci taktieţ za preukázané, ţe správny orgán ţalobcovi neumoţnil vyjadriť sa pred rozhodnutím o uloţení pokuty pre porušenie povinnosti poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť k podkladom rozhodnutia, navrhnúť nové dôkazy, resp. vyjadriť sa k veci, čím boli porušené jeho procesné práva. Zákon č. 578/2004 Z.z. v ustanovení § 92 zakotvuje, ţe „na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak“. V odkaze pod čiarou č. 72 uvádza zákon č. 71/1967 Zb. o správnom 11 8Szd/1/2011 konaní (správny poriadok). To znamená, ţe správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodrţiavať najmä základné zásady správneho konania (§ 3), ustanovenie správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.) ako aj ustanovenia správneho poriadku ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl.). V ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, ţe správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky majú prednosť pred zákonmi. Zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania sa prejavuje v koncipovaní takého postavenia účastníkov konania, v ktorom sa počíta s ich aktívnou spoluúčasťou v celom priebehu konania, pričom všetkým orgánom činným v správnom konaní sa ukladá vytvárať na to potrebné podmienky. Preto sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, ţe správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náleţite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôleţité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). 12 8Szd/1/2011 Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). V správnom konaní správny orgán konajúci v zmysle ustanovení zákona č. 578/2004 Z.z., postupuje podľa ustanovení správneho poriadku, a preto povinnosťou ţalovaného bolo v predmetnom konaní zistiť skutočný stav vo veci a pritom postupovať v súčinnosti s účastníkom tohto konania – ţalobcom. Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môţe sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môţe sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším moţným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Správny orgán v konaní môţe pokračovať a teda vydať rozhodnutie, ak účastník sa svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umoţnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môţe mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 13 8Szd/1/2011 Vzhľadom na uvedené odvolací súd v danej veci dospel k záveru, ţe ţalovaný správny orgán nepostupoval v súlade so zákonnými predpismi, vo veci nebol zistený riadne skutkový stav a zo skutkových okolností nebol vyvodený správny právny názor. Súčasne je potrebné vytknúť správnym orgánom oboch stupňov, ţe v konaní sa dopustili takej procesnej vady, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Na základe výkladu právnej normy § 33 správneho poriadku v intenciách logického a rozumného uváţenia vôľou zákonodarcu bolo, aby účastník správneho konania sa oboznámil s dôkazmi, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktoré boli v správnom konaní vykonané správnym orgánom. Z administratívneho spisu však nevyplýva, ţe správny orgán prvého stupňa resp. ţalovaný v danej veci ţalobcovi ako účastníkovi správneho konania umoţnil sa vyjadriť k podkladom resp. k dôkazom pred vydaním rozhodnutia vo veci. Uvedený postup ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu treba povaţovať za takú vadu, ktorá podmieňuje zákonnosť rozhodnutia o uloţení pokuty ţalobcovi. Zároveň odvolací súd uvádza, ţe nemá pochybnosti o tom, ţe je právom správneho orgánu, ktorý vedie konanie vo veci uloţenia pokuty ţalobcovi rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná. Je na úvahe správneho orgánu rozhodnúť, či určitý dôkaz nie je potrebné vykonať (§ 32 správneho poriadku). Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní ako aj zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania (§ 3 ods. 3 posledná veta správneho poriadku). To však neznamená, ţe by správny orgán v konaní nemal rešpektovať procesné práva účastníka konania, základné zásady správneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb.), ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. Odvolací súd po oboznámení sa s predloţeným kompletným spisovým materiálom krajského súdu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe v priebehu správneho konania došlo zo strany správnych orgánov k závaţným pochybeniam, pretoţe správne orgány sa riadne nevysporiadali s námietkami ţalobcu v tom smere, ţe v prejednávanej veci nedošlo k porušeniu povinnosti poskytnúť neodkladnú zdravotnú starostlivosť, pričom svoj záver o porušení uvedenej povinnosti odôvodnili len tvrdeniami uvádzanými v podanej sťaţnosti sťaţovateľa. Rovnako sa ţiadnym spôsobom nevysporiadali s námietkou, ktorou ţalobca napáda správnosť dôvodov, pre ktoré správny orgán prvého stupňa neakceptoval jeho 14 8Szd/1/2011 ţiadosť o odročenie ústneho pojednávania nariadeného na
- augusta 2008, zároveň opomenúc poukaz ţalobcu na rozpor v tvrdení prvostupňového správneho orgánu so skutočnosťami vyplývajúcimi z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra. Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia nemoţno povaţovať za skutkovo podloţené a v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa preto rozhodol v danej veci vecne správne, keď rozhodnutie ţalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Na námietku ţalovaného, spočívajúcu v tvrdení, ţe nie splnená podmienka pasívnej legitimácie na strane ţalovaného, keďţe jeho označenie v ţalobe ako Slovenská republika – Ministerstvo zdravotníctva je nesprávne, nemohol odvolací súd prihliadnuť, nakoľko v Občianskom súdnom poriadku sú v § 249 ods. 2 upravené náleţitosti ţaloby, ktorá musí okrem iného obsahovať aj označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré sa napadá, pričom z § 250 ods. 4 O.s.p. priamo vyplýva, ţe ţalovaným správnym orgánom, je orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Podľa názoru odvolacieho súdu § 250 ods. 4 O.s.p. má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu úpravu účastníkov v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Napriek tomu, ţe toto konanie je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, ţe súd nemôţe preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec ţalobcom v ţalobe vymedzeným, ide o zásadu iudex ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorý vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej ţaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nesprávne označenie ţalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so právne identifikovaným ţalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej ţaloby a by ţalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţo/400/2009). Úlohou správneho orgánu bude v ďalšom konaní opätovne dostatočne zistiť skutočný stav, najmä bude za týmto účelom potrebné vykonať ďalšie dôkazy, napr. svedeckou výpoveďou sťaţovateľa, pričom uvedené bude potrebné realizovať v súčinnosti s účastníkmi správneho konania. Správny orgán postupujúc podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku je povinný zistiť skutočný stav vo veci, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov, ale aj sám 15 8Szd/1/2011 z úradnej povinnosti je povinný si zadováţiť také dôkazy, aby jeho rozhodnutie bolo v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu v zmysle § 46 správneho poriadku. Ďalej bude povinnosťou ţalovaného zistené skutočnosti a z nich plynúce závery, za dôsledného dodrţania procesného postupu v zmysle správneho poriadku, podrobne uviesť v odôvodnení rozhodnutia a riadne odôvodniť. Odvolací súd sa však nemohol stotoţniť s názorom krajského súdu, ţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., nakoľko uvedené znamená, ţe správny orgán podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. Zo spisového materiálu totiţ vyplýva, ţe v konaní došlo k splneniu zákonných podmienok pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci ţalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p., keďţe skutkový stav v prejednávanej veci nebol zistený dostačujúco na posúdenie veci, pričom správny orgán nevykonal náleţité dokazovanie. Súčasne odvolací súd v konaní zistil, ţe napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Táto skutočnosť však sama osebe nemá za následok nezákonné rozhodnutie krajského súdu, ktoré je vo výroku vecne správne a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal vychádzajúc z ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta, § 250k ods. 1 O.s.p. nakoľko ţalobca síce bol v konaní úspešný, ale náhradu trov konania si neuplatnil, a ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- marca 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnost vyhotovenia : Dagmar Bartalská