ktorého ak chce študent pokračovať v štúdiu, musí na konci prvého roku v prvom stupni štúdia získať minimálne 40 kreditov a za kaţdé štyri po sebe nasledujúce semestre získať minimálne 90 kreditov. Daná poţiadavka, ako nevyhnutná právna podmienka pre „udrţanie sa“ študenta v štúdiu na danej univerzite, nebola,
názoru krajského súdu naplnená, čím vznikli právne dôvody pre vylúčenie ţalobcu zo štúdia na vysokej škole. Pokiaľ ţalobca z listov dekana lekárskej fakulty zo dňa 12.2.2008 a 3.2.2009 vyvodzoval záver, ţe stále bol študentom tretieho semestra Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, krajský súd uviedol, ţe opatrenia dekana nemôţu mať právne účinky eliminujúce zákonné poţiadavky na naplnenie nevyhnutného obsahu štúdia v dvoch po sebe nasledujúcich akademických rokoch t. j. v štyroch semestroch. Ţalobca nesprávne interpretoval význam právneho úkonu dekana lekárskej fakulty zo dňa 12.12.2008. Vyhovenie ţiadosti o zápis do druhého ročníka zubného lekárstva v skúšobnom období z iného semestra v akademickom roku 2008/2009, t. j. povolenie na pokračovanie v štúdiu dané ţalobcovi, umoţnilo po formálnej stránke ţalobcovi absolvovať druhý ročník vysokoškolského štúdia, avšak je nesporné, ţe akademický rok 2008/2009 uplynul bez toho, aby ţalobca naplnil zákonom a študijným poriadkom univerzity predpokladaný počet získaných kreditov ako nevyhnutnú materiálnu právnu podmienku pre ďalšie pokračovanie v štúdiu. Pokiaľ šlo o stanovisko dekana lekárskej fakulty zo dňa 3.2.2009, z tohto vyplýva, ţe dekan umoţnil ţalobcovi vykonať skúšky za zimný semester daného akademického roka v skúškovom období letného semestra. V letnom semestri akademického roka 2008/2009 však ţalobca nevykonal ţiadnu zo skúšok pripadajúcich na zimný a letný semester, a preto naplnil podmienky
1 písm. c/ zák. o vysokých školách a nadväznosti na čl. 14 študijného poriadku UPJŠ v Košiciach o vylúčení zo štúdia. 3 8Sžo/49/2011 Krajský súd tieţ uviedol, ţe kaţdý akademický rok sa člení na dva semestre, t. j. letný a zimný, a teda v danom období je reálne moţné a obvyklé absolvovať šesť semestrov štúdia. Ţalobca absolvoval výučbu v letnom semestri druhého ročníka vrátane zápočtov (2008/2009), hoci zimný semester druhého ročníka u neho nebol naplnený absolvovaním ţiadnej zo skúšok naň pripadajúcich. Ţalobca nemohol v administratívnom konaní úspešne argumentovať štandardnou záťaţou študenta v akademickom roku a semestri, najmä vzhľadom na jeho neštandardný priebeh štúdia, pričom krajský súd za kľúčovú povaţoval skutočnosť, ţe v akademickom roku 2008/2009, ktorý ţalobca absolvoval celý, nezískal ani 30 kreditov (zo štandardného počtu 60 kreditov), ktoré by umoţnili ponechať ţalobcu v štúdiu na vysokej škole, a to s ohľadom na obsah čl. 14 písm. b/ študijného poriadku a s prihliadnutím na počet kreditov získaných ţalobcom v rámci štúdia prvého ročníka vysokej školy v akademických rokoch 2004/2005 a 2005/2006. O trovách konania rozhodol krajský súd
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „O. s. p.“) tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote dňa 7.10.2011 odvolanie, v ktorom sa domáhal jeho zmeny odvolacím súdom tak, ţe napadnuté správne rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie. Taktieţ ţiadal priznať voči ţalovanej náhradu trov konania vo výške 270,21 €. Uviedol, ţe opatrenia dekana lekárskej fakulty neeliminovali zákonné poţiadavky. Je potrebné ich vnímať vo vzájomnej obsahovej súvislosti s ohľadom na dotknuté ustanovenia študijného poriadku. Opätovne zdôraznil, ţe je študentom tretieho semestra a za tieto absolvované semestre dosiahol celkový počet kreditov 64, preto splnil všetky zákonné poţiadavky. Štvrtý semester ţalobca neabsolvoval z dôvodu jeho vylúčenia zo štúdia v treťom semestri. Prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď aplikoval čl. 14 písm. b/ študijného poriadku, pretoţe ţalobca absolvoval tri semestre štúdia, nie štyri. Ţalobca ďalej uviedol, ţe nie je mu zrejmé, prečo krajský súd neaplikoval čl. 9 študijného poriadku v súvislosti s čl. 14 študijného poriadku, keď neexistuje právna norma, ktorá by vzájomnú súvislosť dotknutých článkov vylučovala. Krajský súd odmietol aplikovať platné právo, pričom z hľadiska ochrany práv ţalobcu má uvedené ústavnoprávny dosah. Záverom ţalobca uviedol, ţe splnil podmienky čl. 14 písm. a/ študijného poriadku. Rozhodnutia dekana lekárskej fakulty zo dňa 12.12.2008 a 3.2.2009 v spojení s čl. 9 bod 2 4 8Sžo/49/2011 študijného poriadku vylučujú aplikáciu čl. 14 písm. b/ študijného poriadku, a preto vylúčenie zo štúdia bolo nezákonné. K podanému odvolaniu sa v písomnom podaní zo dňa 3.11.2011 vyjadrila ţalovaná tak, ţe navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedla, ţe ţalobca začal študovať na Lekárskej fakulte UPJŠ v akademickom roku 2004/2005, študentom sa stal dňom zápisu – 3.9.
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.3.2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6 8Sžo/49/2011
2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1 zák. o vysokých školách, akademický rok sa začína
2 zák. o vysokých školách, štúdium v jednom akademickom roku sa môţe členiť na dva semestre alebo tri trimestre. Konkrétne členenie štúdia si kaţdá vysoká škola určuje vo svojom štatúte. Podstatou podaného odvolania je argumentácia ţalobcu, ţe štvrtý semester neabsolvoval, ale absolvoval len tri semestre štúdia, a s tým súvisiaca aplikácia príslušných ustanovení študijného poriadku. S touto námietkou sa podrobne vysporiadal súd prvého stupňa, pričom odvolací súd sa s právnym názorom vyjadreným v napadnutom rozsudku stotoţnil a v podrobnostiach naň odkazuje v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. Pre zdôraznenie správnosti tohto právneho názoru uvádza, ţe pokiaľ ţalobca interpretuje odpoveď dekana lekárskej fakulty na jeho sťaţnosť zo dňa 3.2.2009 ako povolenie realizovať zimný semester v období letného semestra a z uvedeného vyvodzuje, ţe je študentom tretieho semestra štúdia, s takýmto výkladom označenej písomnosti sa nemoţno stotoţniť. Z uvedenej písomnosti vyplýva, ţe dekan povolil vykonanie skúšok zo zimného semestra v období letného semestra. Tieţ je potrebné uviesť, ţe je vylúčené, aby bol ţalobca študentom zimného semestra, v časovom období, keď na vysokej škole prebieha letný semester. Ţalobca uţ pred prerušením štúdia na základe ţiadosti zo dňa 26.8.2008 absolvoval tri semestre štúdia na vysokej škole a vzhľadom k tomu, ţe zimný semester akademického roku 2008/2009 bol opakovací, ţalovaná ho nebrala do úvahy, a preto štvrtým semestrom štúdia bol letný semester akademického roka 2008/2009 (nezávisle od toho, či ho ţalobca nazýva semestrom zimným). 7 8Sžo/49/2011 S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
1, 2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O. s. p., nakoľko vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť jeho správnosť. Pre úplnosť je potrebné uviesť, ţe neušlo pozornosti Najvyššieho súdu SR, ţe krajský súd v záhlaví napadnutého rozsudku ako ţalovaného označil rektora UPJŠ, hoci ţaloba smerovala proti UPJŠ a rovnako bola ako ţalovaná uvedená UPJŠ aj v zápisnici z verejného vyhlásenia rozsudku /č. l. 29/. Z § 250 ods. 4 O. s. p. je zrejmé, kto je ţalovaným, pričom osobu konajúcu v mene správneho orgánu /rektora/ nemoţno stotoţňovať so ţalovaným, a preto Najvyšší súd SR v záhlaví tohto rozsudku ako ţalovaného označil UJPŠ. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p., tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 22. marca 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.