Najvyšší súd Slovenskej republiky 1 Nc 15/2012 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ E. K., rod. H., bytom J., 2/ M. H., bytom B., 3/ J. H., rod M., zomrelej X, naposledy bytom J., zastúpení JUDr. J. G., advokátom, H., proti ţalovaným 1/ T. Š., bytom H., 2/ M. Š., bytom H., zastúpení JUDr. R. B., advokátom, H., 3/ A. A. rod H., bytom C., zastúpená Ing. J. A., C., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, resp. o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. J. H., zomrelom X a neb. J. H., zomrelom X a o určení neplatnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 11C 462/2001, o vylúčení predsedníčky senátu Krajského súdu v Prešove z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 3Co 92//2011, takto r o z h o d o l : Predsedníčka senátu Krajského súdu v Prešove 3 Co JUDr. E. Š. n i e je v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 3Co 92/2011 (vec Okresného súdu Humenné sp. zn. 11C/462/2001). O d ô vo d n e n i e Ţalobcovia svojím písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa
- februára 2012 a doplneným ich právnym zástupcom dňa
- februára 2012 namietali zaujatosť predsedníčky senátu Krajského súdu v Prešove 3Co JUDr. E. Š., pričom ako dôvod uviedli „očividnú a neodškriepiteľnú námietku zaujatosti“, zároveň námietku zaujatosti odôvodnili pripojeným podnetom na disciplinárne konanie voči senátu Krajského súdu v Prešove, ktorého predsedníčkou je JUDr. E. Š., adresovanú ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa
- apríla
- 1 Nc 15/2012 2 Predsedníčka senátu Krajského súdu v JUDr. E. Š. predloţila vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 O. s. p., po tom, čo sa k vznesenej námietke zaujatosti vyjadrili členovia senátu 3Co JUDr. A. I. a JUDr. G. K., PhD. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove (§ 16 ods. 1 O.s.p.) skúmal dôvodnosť vznesenej námietky v zmysle splnenia podmienok uvedených v § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p. ) a § 15a ods. 2 O.s.p.. Ţalobcovia sa o skutočnosti, ţe vec bola pridelená senátu 3Co dozvedeli dňa
- februára 2012, kedy im bolo doručené upovedomenie o termíne pojednávania. Námietku zaujatosti vzniesli dňa
- februára 2012, kedy ju odovzdali na poštovú prepravu t.j. po lehote ustanovenej § 15a ods.
- O.s.p.. Najvyšší súd Slovenskej republiky však napriek tomu vzal na zreteľ, ţe vznesená námietka zaujatosti sa v časti týkala predsedníčky senátu Krajského súdu v Prešove 3Co JUDr. E. Š. z dôvodu podania podnetu na jej disciplinárne konanie a pristúpil k skúmaniu existencie dôvodov vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vo vzťahu k nej. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd pri posudzovaní skutočností uvádzaných ţalobcov (ktoré by mali zakladať vylúčenie predsedníčky senátu 3Co z prejednávania a rozhodovania veci) vychádzal zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimku z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu povaţované za právne relevantné. Týmito skutočnosťami sú právne významné vzťahy sudcu a to jeho vzťah: l. k veci, v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
- k účastníkom konania, ktorý by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 1 Nc 15/2012 3
- k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol zaloţený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom
- Základné povinnosti sudcu upravuje zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v ustanovení §
- Z tohto ustanovenia zákona vyplýva povinnosť sudcu zdrţať všetkého, čo by mohlo narušiť váţnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Znamená to, ţe sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. V rámci prejednávania a rozhodovania konkrétneho prípadu má zachovávať k veci, účastníkom konania a ich zástupcom vţdy vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup za kaţdých okolností. Svojím správaním má dbať na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. Musí mať dostatok schopnosti ovládať svoje konanie aj sféru svojich vnútorných pocitov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a k účastníkom konania je teda aj schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými námietkami účastníkov v priebehu i mimo konania ako aj s eventuálnou kritikou jeho konania, ktorá môţe mať rozmanitú podobu (porovnaj tieţ R 47/1998). Pokiaľ by sudca (mimo iného) takúto schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať funkciu sudcu. Treba pripomenúť, ţe nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti ( porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Nc 28/2010 ). V danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky lustráciou zistil, ţe voči predsedníčke senátu 3Co JUDr. E. Š. sa neviedlo a nevedie ţiadne disciplinárne konanie. Menovaná predsedníčka senátu vo svojom vyjadrení uviedla ţe účastníkov konanie ani ich zástupcov osobne nepozná a nemá vzťah k veci, účastníkom resp. ich právnym, zástupcom, preto ani neexistuje dôvod, pre ktorý by mohli vzniknúť pochybnosti o jej nezaujatosti. 1 Nc 15/2012 4 Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho konania, ktorý podal takýto návrh podľa § 15a O.s.p. a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 27/98 z
- marca 1998). I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak moţno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tieţ zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")], nemoţno prehliadať, ţe rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, ţe nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to moţno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, zaloţené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môţe dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, ţe nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezú a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11). Nakoľko ţalobcovia videli dôvody jej vylúčenia v tom, ţe podali podnet na disciplinárne konanie voči nej v roku 2010, je potrebné uviesť ţe sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z.z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli 1 Nc 15/2012 5 pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môţu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade splnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie (§ 16 ods. 1 O. s. p.) v predmetnej veci zaloţil na vzájomnej korelácii a vyvaţovaní oboch relevantných hľadísk teórie zdania (subjektívneho aj objektívneho hľadiska). Vychádzal pritom z názoru, ţe nestrannosť sudcu nemôţe bez ďalšieho ohroziť samotná skutočnosť, ţe ako súkromná osoba vedie, resp. proti nemu ako súkromnej osobe sa vedie konkrétne občianskoprávne konanie (porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: z
- apríla 2010 sp. zn. 1 Nc 8/2010 a sp. zn. 5 Nc 12/2010, zo
- mája 2010 sp. zn. 2 Nc 12/2010, z
- júla 2010 sp. zn. 1 Nc 17/2010). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v prípade menovanej sudkyne nemoţno mať pochybnosti o jej nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle § 14 ods. 1 O. s. p., keď neexistuje ţiadny dôvod objektívne zakladajúci pochybnosti o jej nezaujatosti. Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil u predsedníčky senátu Krajského súdu v Prešove JUDr. E. Š. ţiadnu okolnosť, ktorá by bola z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. relevantná, Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a rozhodol podľa ustanovenia § 16 ods. 1 druhá veta O.s.p. tak, ţe označená sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2012 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť: Hrčková Marta