Obsah (13)

§ 250j§ 4§ 3§ 11§ 244§ 247§ 59§ 6§ 250§ 14§ 2§ 8§ 219

Najvyšší súd 8Sžo/1/2011 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy

§ 250jods.

2 písm. a/ a c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) rozhodnutie ţalovaného č. CD-2004- -9016/31618-24:sekr. zo dňa

1. októbra 2004 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. CD-2004-9016/17704-1:09 zo dňa
2. mája 2004 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný vyššie uvedeným rozhodnutím zamietol rozklad ţalobcu
3. proti 2 8Sžo/1/2011 rozhodnutiu Ministerstva školstva Slovenskej republiky ako prvostupňového orgánu o vyradení ţalobkyne 1., ktorej zriaďovateľom je ţalobkyňa 2., zo siete škôl a školských zariadení SR a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe uloţil povinnosť zaplatiť ich náhradu ţalobcom na účet ich právneho zástupcu vo výške 663,28 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sţo/93/2008 zo dňa
4. augusta 2009, ktorým bol zrušený predtým vydaný rozsudok krajského súdu č. k. 1S 24/2005-116 zo dňa
5. januára 2008 a vec vrátená na ďalšie konanie, sa mal krajský súd vysporiadať so ţalobnými námietkami a tak potom posúdiť zákonnosť rozhodnutia ţalovaného. Oboznámil sa tieţ s nálezom Ústavného súdu SR č. II.ÚS 211/08-36 zo dňa
6. septembra 2008 priamo sa týkajúceho návrhu Krajského úradu v Bratislave na vyradenie a súčasné zaradenie školy, ţalobkyne 1., ktorý ţalobcovia označili ako nezákonný. Predmetným nálezom Ústavný súd SR zrušil rozsudok, ktorým okresný súd zamietol ţalobu na ochranu dobrého mena, a to v časti uloţenia povinnosti Krajskému úradu v Bratislave ospravedlniť sa za návrh a zaplatiť peňaţnú satisfakciu ako aj trovy konania, a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie, a v časti uloţenia povinnosti vziať späť od počiatku celý návrh na vyradenie ţalobkyne
7. a súčasné zaradenie súkromnej strednej umeleckej školy ponechal rozsudok nedotknutý. V odôvodnení nálezu ústavný súd konštatoval, ţe z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d/ vyhlášky Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 280/1994 Z. z. o súkromných školách (ďalej v texte rozsudku len „vyhláška“) vyplýva, ţe súkromnú školu moţno zo siete škôl vyradiť na návrh orgánu štátnej správe v školstve iba pre nedostatky vo výchovno-vzdelávacej činnosti, v personálnom alebo materiálnom vybavení, čo znamená, ţe tvrdenia orgánu štátnej správy v školstve, ktorý sa svojím návrhom domáha vyradenia súkromnej školy zo siete škôl, musia mať charakter skutkových tvrdení, a nie hodnotiacich úsudkov. Ďalej ústavný súd uviedol, ţe bolo právom, ale aj povinnosťou ţalovaného, uviesť v podanom návrhu také skutkové tvrdenia, ktoré sú v zmysle príslušnej právnej úpravy pre rozhodnutie o vyradení školy relevantné a zároveň pravdivé (preukázané). K otázke aktívnej legitimácie ţalobcov
8. aţ
9. krajský súd citujúc ustanovenia § 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 OSP a § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) dospel k záveru, ţe ţalobcovia
10. aţ
11. boli aktívne procesne legitimovaní na podanie ţaloby. Mal za to, ţe ţalovaný porušil ustanovenia § 18 ods. 3 správneho poriadku, keďţe neupovedomil o začatí konania všetkých známych účastníkov a neoznámil im ani rozhodnutia samotné. Vyslovil názor, ţe zaradenie a vyradenie školy nie je moţné od seba 3 8Sžo/1/2011 oddeliť, nakoľko z dikcie § 4 ods. 1 vyhlášky,

ktorého školu moţno zrušiť iba po jej vyradení, vyplýva, ţe zaraďovaná škola pána B., pre ktorú nemal priestory ani ţiadne materiálno-technické vybavenie, keďţe toto mohla mať iba na úkor vyradenia a zrušenia ţalobkyne 1.. Dôvodil, ţe v predmetnom konaní o vyradení a aj o súčasnom zaradení školy sa rozhoduje o právach školy ţalobkyne 1., a to o jej práve zaručenom Ústavou Slovenskej republiky vyučovať a poskytovať vzdelanie, o práve poskytovať vzdelanie za úhradu, o práve mať práva a povinnosti napr. pracovné práva, a tieţ o právach a právom chránených záujmom o fyzickej osoby, ţalobcu 3., ktorý je zriaďovateľom ţalobkyne 2., konkrétne jeho právo menovať a odvolávať riaditeľa a zástupcu riaditeľa školy je tieţ rozhodnutím priamo dotknuté. K námietke ţalobcov ohľadom nesplnenia zákonných podmienok na podanie návrhu Krajským úradom v Bratislave zo dňa 2. februára 1998 na vyradenie ţalobcu zo siete škôl SR krajský súd uviedol, ţe neexistovali zákonné podmienky na podanie takéhoto návrhu na vyradenie a súčasné zaradenie školy a neexistoval zákonný dôvod na to, ţe aby ţalovaný k 30. júnu 1998 svojím rozhodnutím školu vyradil, a to dokonca po márnom uplynutí lehoty

§ 4ods.

3 vyhlášky a súčasne aby školu zaradil v rozpore s lehotami

§ 3ods.

1 a § 3 vyhlášky, a to bez návrhu obsahujúceho náleţitosti

§ 3ods.

2 vyhlášky. Krajský súd bol toho názoru, ţe neexistoval dôvod na to, aby ţalovaný v ďalšom konaní na základe toho istého návrhu z roku 1998 a po márnom uplynutí zákonnej lehoty, ktorá uplynula ešte v roku 1998, vyradil školu zo siete v roku 2004. Poukázal tieţ na nevykonateľnosť rozhodnutí správneho orgánu, lebo prvostupňové rozhodnutie neobsahuje zákonný výrok, keďţe ţalovaný nerozhodol o termíne vyradenia zo siete škôl v zmysle § 4 ods. 3 vyhlášky; jeho rozhodnutie ţiaden termín neobsahuje. Krajský súd povaţoval návrh Krajského úradu v Bratislave na vyradenie školy za nevykonateľný, a preto bol ţalovaný povinný tento návrh vrátiť navrhovateľovi a nebol oprávnený o takomto návrhu začať konanie. Poukázal na to, ţe pokiaľ bol návrh bol vrátený navrhovateľovi ešte v roku 1998 s tým, ţe v ďalšom návrhu na vyradenie školy zo siete bude potrebné predloţiť podrobnejšie podklady, avšak ţiaden ďalší návrh na vyradenie a súčasné zaradenie školy zo strany Krajského úradu ani od jeho nástupcu Krajského školského úradu nebol následne podaný, a preto je krajský súd toho názoru, ţe bez návrhu nebol ţalovaný legitimovaný konať a rozhodnúť. Poukázal na to, ţe krajský úrad po vrátení návrhu uţ nikdy nepoţiadal o vyradenie a súčasné zaradenie školy ale spracoval stanovisko, v ktorom navrhol len zaevidovať v sieti súkromných škôl zmenu zriaďovateľov školy, avšak

názoru krajského súdu výmenu zriaďovateľov legálnym spôsobom bez súhlasu pôvodného zriaďovateľa – ţalobkyne 2., nie je moţné docieliť, a preto je

jeho názoru vyradenie a súčasné zaradenie školy ako aj výmena zriaďovateľov súkromnej školy 4 8Sžo/1/2011 dosiahnuté nezákonné. Ďalej vyslovil názor, ţe ţalovaný nebol zákonom oprávnený priamo posudzovať, či v škole sú nedostatky vo výchovno-vzdelávacej činnosti, v personálnom alebo materiálnom vybavení, ale túto právomoc si ţalovaný môţe uplatňovať iba prostredníctvom nezávislého kontrolného úradu – školskej inšpekcie, na ktorú sa ţalovaný nikdy neobrátil s poţiadavkou o vykonaní kontroly, a z dokumentov, z ktorých vychádzal pri vydávaní napadnutých rozhodnutí, nie je moţné relevantne posúdiť existenciu taxatívne vymedzených nedostatkov. Konštatoval, ţe Krajský úrad v Bratislave podal návrh na vyradenie a súčasné zaradenie školy, v ktorom nie je zmienka o nedostatkoch vo výchovno-vzdelávacej činnosti v personálnom alebo materiálnom vybavení, a sú tam uvedené dôvody iného rozsahu, ktoré sú nepreskúmateľné, okrem toho návrh v rozpore s § 4 ods. 2 písm. d/ vyhlášky neobsahuje informáciu o zabezpečení výchovy a vzdelávania ţiakov po zrušení školy. Vytkol ţalovanému, ţe vyhláška nepozná ako dôvod na vyradenie školy nevyplatenie mzdy ani ţiadne iné prípadné nedostatky v hospodárení resp. vo financovaní súkromnej školy. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, ţe preskúmavané rozhodnutia ţalovaného sú nezákonné, pretoţe vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote ţalovaný odvolanie z dôvodu, ţe trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhujúc aby odvolací súd ţalobu v celom rozsahu zamietol. Nesúhlasil z názorom krajského súdu, ţe účastníkmi správneho konania o vyradení ţalobkyne 1. zo siete mali byť všetci ţalobcovia.

jeho názoru v konaní o vyradení školy sa jednoznačne koná o práve zriaďovateľa (ţalobkyňa 2.) uskutočňovať výchovu a vzdelávanie. Činnosť školy (ţalobkyne 1.) sa bezprostredne viaţe na jej zriaďovateľa, ktorý zabezpečuje jej riadny chod. Zriaďovateľ školy je tieţ oprávnený podať návrh na vyradenie školy zo siete škôl, avšak samotná škola (ţalobkyňa 1.) ani ţalobca

1. ako fyzická osoba, ktorá nie je zriaďovateľom školy, nemôţu v zmysle platnej legislatívy podávať návrhy na vyradenie školy zo siete škôl. Mal preto za to, ţe jediným účastníkom správneho konania vo veci vyradenia školy bola jednoznačne ţalobkyňa 2., nepovaţujúc za správny názor krajského súdu, ţe v konaní o vyradení sa koná aj o právach školy – ţalobkyne
2. a o právach fyzickej osoby - ţalobcu 3., a to s poukazom na čl. 42 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom ide o určenie moţnosti zriaďovať iné ako štátne školy za podmienok ustanovených zákonom. Mal za to, ţe pokiaľ by platil názor súdu ohľadom okruhu účastníkov konania o vyradení školy zo siete škôl, ktorý je značne extenzívny a

názoru ţalovaného nesprávny, mohli byť účastníkom konania o vyradení aj samotní ţiaci alebo pedagógovia 5 8Sžo/1/2011 a zamestnanci školy. Súhlasil, ţe ide subjekty, ktorých práva sú pri zrušení dotknuté, ale táto skutočnosť nastupuje ako dôsledok rozhodnutia zriaďovateľa školy, ktorým po vyradení zo siete škôl školu zruší. Zdôraznil, ţe ţalovaný v tomto konaní rozhodoval len o vyradení školy zo siete škôl (odobratím akreditácie), ale nerozhodoval o zrušení školy. Konštatoval, ţe vyradením školy zo siete škôl sa škola nezrušuje, samotné zrušenie školy je na zriaďovateľovi, preto

platnej právnej úpravy je jediným účastníkom konania zriaďovateľ predmetnej školy. Ďalej ţalovaný namietal, ţe preskúmavané rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce sa netýkalo zaradenia inej školy do siete škôl, konanie o vyradení školy zo siete škôl je samostatným konaním, a preto odmietol názor súdu o tom, ţe išlo o spojené konanie, v ktorom sa konalo o vyradení a súčasnom zaradení školy do siete škôl a o výmene zriaďovateľov. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu o tom, ţe ţalovaný nie je oprávnený priamo posudzovať, či v škole sú nedostatky vo výchovno-vzdelávacej činnosti v personálnom alebo materiálnom vybavení

§ 4ods.

1 písm. d/ vyhlášky, ale túto právomoc si môţe uplatňovať prostredníctvom školskej inšpekcie, a to s poukazom na ustanovenia § 8 ods. 2 a § 5 ods. 5 písm. d/, f/, k/ a m/ zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (ďalej len „zákon č. 542/1990 Zb.“), platného v čase podania návrhu krajského úradu na vyradenie školy, preukazujúce, ţe ţalovaný aj krajský úrad boli oprávnení priamo posudzovať, či v škole sú nedostatky

§ 4ods.

1 písm. d/ vyhlášky a boli oprávnení vykonávať školskú inšpekciu. Konštatoval, ţe ţalovaný v zmysle § 4 ods. 1 písm. d/ vyhlášky skúmal, či sú splnené podmienky pre vyradenie ţalobkyne 1. zo siete škôl špecifikujúc naplnenie predpokladov

citovaného ustanovenia vyhlášky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Napokon namietal, ţe súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, ţe ţalobca

1. ako zriaďovateľ školy vstúpil ešte v roku 1997 do likvidácie a v súlade s ustanovením § 42 ods. 2, 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. o nadáciách došlo ku dňu
2. augusta 1997 k jej zrušeniu, čo má za následok, ţe subjekt stratil spôsobilosť vykonávať činnosti, pre ktoré bol zriadený, a preto nemôţe plniť ani funkciu zriaďovateľa školy. Likvidátor nadácie môţe vykonávať len činnosti dané zákonom (§ 72 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník), a to úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Preto mal ţalovaný za to, ţe likvidátor nadácie mal povinnosť ihneď po vstupe do likvidácie navrhnúť vyradenie školy zo siete škôl; nebol totiţ oprávnený vykonávať ţiadne činnosti, ktoré inak vo vzťahu k realizácii výchovno-vzdelávacieho procesu mala nadácia. Uzavrel, ţe vzhľadom k tomu, ţe činnosť školy sa viaţe na činnosť jej zriaďovateľa, bez ktorého škola nemôţe fungovať, je zrejmé, ţe zriaďovateľ, ktorý je v likvidácii, nemôţe zabezpečovať 6 8Sžo/1/2011 riadny chod školy tak po stránke výchovno-vzdelávacej ako aj personálnej a materiálnej. Preto mal za to, ţe boli kumulatívne splnené všetky podmienky v zmysle § 4 ods. 2 písm. d/ vyhlášky na vyradenie školy zo siete škôl. Ţalobcovia
3. aţ
4. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, ţe ţalovaný v odvolaní nepreukázal, ţe by došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie krajského súdu a ani to, ţe napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ich názoru súd prvého stupňa dostatočne zistil a odôvodnil skutkový stav a svoje rozhodnutie presvedčivo a logicky odôvodnil, pričom rozhodoval v intenciách definovaných odvolacím súdom. Navrhli preto, aby odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok v celosti. Zároveň uplatnili náhradu trov odvolacieho konania v sume 231,19 € za jeden úkon právnej pomoci vrátane DPH 20%

§ 11ods.

4 a § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a 3 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP). Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, 7 8Sžo/1/2011 či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).

§ 244ods.

1 aţ 3 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

§ 247ods.

1 OSP

ustanovení tejto hlavy (t. t. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie Ministra školstva Slovenskej republiky č. CD-2004-9016/31618-24;sekr. zo dňa 7. októbra 2004, ktorým

§ 59ods.

2 správneho poriadku,

§ 6ods.

3 písm. a/ zákona č. 542/1990 Zb. 8 8Sžo/1/2011 v spojení s § 39 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s § 4 ods. 1 písm. b/ vyhlášky zamietol rozklad ţalobkyne

1. a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu, Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. CD-2004-9016/17704-1:09 zo dňa
2. mája 2004 o vyradení ţalobkyne 1., ktorej zriaďovateľom je ţalobkyňa 2., zastúpená ţalobcom 3., zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Z obsahu predloţeného spisu, ktorého súčasťou je i spis správneho orgánu, vyplynulo, ţe ţalovaný správny orgán začal konanie o vyradenie ţalobkyne
3. zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky na návrh vtedajšieho orgánu štátnej správy v školstve, Krajského úradu v Bratislave, odboru školstva, mládeţe a telesnej kultúry, zo dňa
4. februára 1998, doplnený dňa
5. februára 2004 o ďalšie skutočnosti jeho právnym nástupcom, Krajským školským úradom v Bratislave, v ktorom ţalovaný správny orgán konal so ţalobkyňou
6. ako zriaďovateľom vyraďovanej súkromnej strednej odbornej školy, ţalobkyne 1., ktorá však nebola účastníčkou správneho konania. Ţalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu podali okrem ţalobkyne
7. aj ţalobcovia
8. a
9. ako opomenutí účastníci správneho konania.

§ 250ods.

1 a 2 OSP účastníkmi konania sú ţalobca a ţalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Ţalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

§ 14ods.

1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom 9 8Sžo/1/2011 konania je aj ten, kto tvrdí, ţe môţe byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to aţ do času, kým sa preukáţe opak. V prejednávanom prípade bolo dôleţité vyriešenie otázky, kto a pri splnení akých predpokladov mal mať pri rozhodovaní správneho orgánu v predmetnej veci postavenie účastníka konania. V predmetnom správnom konaní rozhodoval ţalovaný správny orgán o vyradení ţalobkyne

1. zo siete škôl, adresátom rozhodnutia je teda vyraďovaná škola, z čoho je zrejmé, ţe sa konalo o jej právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, a preto jej správny orgán mal priznať postavenie účastníčky správneho konania. Správny je preto záver krajského súdu, ţe pokiaľ správny orgán so ţalobkyňou
2. ako s účastníkom nekonal, odňal jej v správnom konaní procesné práva, a preto ţalobkyňa
3. bola aktívne procesne legitimovaná na podanie ţaloby. Ide o vadu konania, majúcu za následok nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, na ktorú musel správny súd prihliadnuť a ktorá sama osobe je dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. Odvolací súd preto nemohol povaţovať za právne relevantnú odvolaciu námietku ţalovaného ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci v tomto smere súdom prvého stupňa, pričom nie je správne tvrdenie ţalovaného, ţe jediným účastníkom správneho konania vo veci vyradenia školy bola jednoznačne ţalobkyňa
4. Za správny však nemoţno povaţovať názor súdu prvého stupňa o aktívnej legitimácii ţalobcu
5. na podanie ţaloby, keďţe osobitne ako fyzická osoba nepreukázal ukrátenie na svojich subjektívnych právach, pretoţe nespĺňa predpoklady byť účastníkom predmetného správneho konania. Z právneho postavenia ţalobcu
6. ako zriaďovateľa a aj štatutárneho zástupcu ţalobkyne 2., ktorá bola účastníčkou správneho konania, nemoţno priamo bez ďalšieho vyvodzovať jeho účastníctvo osobitne ako fyzickej osoby v správnom konaní. Na tejto skutočnosti nemôţe nič zmeniť ani v prípade, ţe s ním správny orgán konal (napr. adresoval mu výzvy na doplnenie poţadovaných dokladov a dokumentov, doručoval mu rozhodnutia) Neboli tým porušené práva ţalobkyne 2., ktorá bola účastníčkou správneho konania, v ktorom ju ako právnickú osobu zastupoval ţalobca
7. Podrobnejšiu úpravu podmienok zriaďovania, zrušovania a organizácie súkromných škôl, ako aj organizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu na týchto školách ustanovuje vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 280/1994 Z. z. o súkromných 10 8Sžo/1/2011 školách (ďalej „vyhláška“), platná do
8. septembra 2008, teda aj v čase rozhodovania o vyradení ţalobkyne zo siete škôl.

§ 2ods.

1, 2 vyhlášky súkromné základné školy, súkromné základné umelecké školy, súkromné gymnáziá, súkromné stredné odborné školy, súkromné stredné odborné učilištia, súkromné odborné učilištia, súkromné učilištia, súkromné špeciálne školy (ďalej len "škola") sa zriaďujú a zrušujú

siete škôl určenej Ministerstvom školstva a vedy Slovenskej republiky, ak ide o súkromné zdravotnícke školy,

siete škôl určenej Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Zriaďovateľom školy môţe byť fyzická osoba alebo právnická osoba.

§ 3ods.

1 vyhlášky školu moţno zriadiť, iba ak je zaradená do siete škôl. Návrh na zaradenie do siete škôl predkladá zriaďovateľ Ministerstvu školstva a vedy Slovenskej republiky, a ak ide o zdravotnícku školu, Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "príslušné ministerstvo") do 31. decembra kalendárneho roka predchádzajúceho školskému roku, v ktorom sa má škola zriadiť.

§ 4ods.

1 aţ 4 vyhlášky školu moţno zrušiť iba po jej vyradení zo siete škôl. Zo siete škôl ju moţno vyradiť

1. a)na návrh zriaďovateľa alebo
2. b)na návrh orgánu štátnej správy v školstve pre nedostatky vo výchovno-vzdelávacej činnosti, v personálnom alebo materiálnom vybavení. Návrh na vyradenie zo siete škôl predloţený príslušnému ministerstvu obsahuje
3. a)dôvod vyradenia zo siete škôl,
4. b)informáciu o zabezpečení výchovy a vzdelávania ţiakov po zrušení školy. Príslušné ministerstvo rozhodne o termíne vyradenia zo siete škôl do 30 dní od podania návrhu. Po vyradení školy zo siete škôl príslušný orgán štátnej správy v školstve zabezpečí výchovu a vzdelávanie ţiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku.

§ 8vyhlášky úroveň a výsledky výchovy a vzdelávania v školách kontroluje inšpekcia.

11 8Sžo/1/2011 Z citovaných ustanovení vyhlášky je zrejmé, ţe konanie o vyradení školy zo siete škôl a konanie týkajúce sa zaradenia inej školy do siete škôl sú samostatne upravené, preto sa odvolací súd stotoţňuje s právnym názorom ţalovaného, ţe tieto konania (konanie o vyradení školy zo siete škôl a konanie týkajúce sa zaradenia inej školy do siete škôl) sú konaniami samostatnými, so samostatným predmetom konania. K otázke, či ţalovaný zákonným spôsobom zisťoval nedostatky vo výchovno- vzdelávacej činnosti, v personálnom alebo materiálnom vybavení odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa, vychádzajúc z v tom čase platnej právnej úpravy (§ 8 zákona č. 542/1990 Zb. platného v čase podania návrhu krajským úradom, § 8a zákona č. 542/1990 Zb. platného od

1. januára 2002, §§ 12, 13 zákona č. 596/2003 Z. z. platného od
2. januára 2004) uvádza, ţe ţalovaný a aj navrhovateľ, krajský úrad, boli oprávnení vykonávať kontrolu školskou inšpekciou, a to orgánom štátnej správy na to príslušným, Štátnou školskou inšpekciou, prostredníctvom školských inšpektorov, pri zachovaní zákonom stanoveného postupu pri inšpekcii. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe právne relevantným podkladom zistení sú výstupné inšpekčné materiály formou záznamu a protokolu obsahujúce zákonom stanovené náleţitosti. Ţalovanému je preto potrebné vytknúť, ţe keďţe pri obstarávaní podkladov svojho rozhodnutia nepostupoval vo vyššie naznačenom smere, jeho postup nemoţno povaţovať za zákonný a jeho odvolaciu námietku v tomto rozsahu za dôvodnú. V neposlednom rade bol neopomenuteľným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia ţalovaného nezákonný výrok, ako to zistil a konštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku i krajský súd, keďţe ţalovaný nerozhodol o termíne vyradenia ţalobkyne
3. zo siete v súlade s ustanovením § 3 vyhlášky. Na druhej strane odvolací súd ako dôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku ţalovaného, ţe krajský súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, ţe ţalobca
4. ako zriaďovateľ školy vstúpil ešte v roku 1997 do likvidácie a v súlade s ustanovením § 42 ods. 2, 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. o nadáciách došlo ku dňu
5. augusta 1997 k jej zrušeniu, čo má za následok stratu spôsobilosť vykonávať činnosti, pre ktoré bola zriadená, a preto nemôţe plniť ani funkciu zriaďovateľa školy, pričom odvolací súd má za to, ţe ţalovaným uvádzané skutočnosti majú právnu relevanciu a vplyv na rozhodnutie o vyradení školy ţalobkyne
6. zo siete škôl, avšak s ohľadom na vyššie uvedené zistenia porušenia zákona ţalovaným správnym orgánom 12 8Sžo/1/2011 najvyšší súd nemohol postupovať inak, ako potvrdiť napadnutý rozsudok krajského súdu

§ 219ods.

1 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej OSP ako vo výroku vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 a s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, ţe úspešným ţalobcom priznal ich náhradu v sume 231,19 € za jeden úkon právnej sluţby (písomné vyjadrenie ţalobcov k odvolaniu zo dňa 4. januára 2011) vrátane DPH 20%

§ 11ods.

4 a § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších zmien a doplnkov. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 14. februára 2012 JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská