1 OSP tak, ţe v konaní úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu v sume 647,85 € tak, ţe ţalovaného zaviazal ich nahradiť na účet právneho zástupcu ţalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, odvolávajúc sa na ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 3, § 14, § 29 ods. 1, § 30 ods. 1 písm. d) a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) a poukazom na predmet súdneho prieskumu, ktorým bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zastavení konania
1 písm. d) správneho poriadku pre nepredloţenie správnym orgánom poţadovaného rozhodnutia skonštatoval, ţe medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe ţalobca na výzvu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
1 písm. d) správneho poriadku. Vyhodnotiac názor ţalovaného, ţe dôvodom na prerušenie konania nie je, ak predbeţná otázka bola v inom správnom konaní právoplatne vyriešená, ale rozhodnutie, ktorým bola vyriešená, je predmetom súdneho prieskumu za mylný konštatoval, ţe takýto názor ignoruje právnu úpravu, v súlade s ktorou správne rozhodnutie, ktoré je v rozpore so zákonom, môţe byť v súdnom konaní zrušené, doplniac zároveň, ţe pokiaľ je právoplatné rozhodnutie správneho orgánu predmetom súdneho prieskumu, nie je moţné aţ do jeho skončenia konštatovať, ţe predbeţná otázka bola vyriešená s konečnou platnosťou. Zaoberajúc sa tieţ posúdením eventuality vyhovenia ţiadosti ţalobcu, poukázal na dôvody vyvolávajúce potrebu tejto nevyhovieť, keďţe ţalovaný nemá určený dobývací priestor, a teda nemá oprávnenie dobývať výhradné loţisko V. – lom P. v dôsledku ukončeného výberového konania, v ktorom bol tento priestor určený inej osobe. V tejto súvislosti poukázal na nesprávnosť argumentácie ţalobcu, ignorujúcej časť právneho názoru vysloveného v zrušovacom rozhodnutí najvyššieho súdu, pojednávajúceho o tom, ţe právo na dobývanie výhradného loţiska mu automaticky nezaniklo márnym uplynutím lehoty dňa 31. decembra 2004, ale aţ určením predmetného dobývacieho priestoru inej osobe na základe výberového konania začatého pred 1. júnom 2007, o výsledku ktorého bol ţalobca písomne oboznámený. S poukazom na túto skutočnosť sa preto zaoberal aj posúdením otázky, či v danom konaní neboli splnené podmienky pre zastavenie konania
1 písm. a) správneho poriadku s negatívnym výsledkom, nakoľko mal za to, ţe citované ustanovenie správneho poriadku moţno aplikovať len v prípadoch, kedy ţiadateľ práva, o ktorom sa má konať, ním nedisponuje uţ pri začatí konania, a teda tento nebol účastníkom konania od samého začiatku doplniac zároveň, ţe pokiaľ toto právo stratí v priebehu správneho konania a nejde o prípady
1 písm. c) správneho poriadku, správny orgán musí o jeho podaní vecne rozhodnúť argumentujúc tým, ţe správny poriadok neobsahuje pravidlo oprávňujúce správny orgán skúmať podmienky, za ktorých môţe konať v priebehu celého konania. Preto, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zrušil
2 písm. a) OSP napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu č. 922-1926/2009 zo dňa 7. októbra 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol na návrh ţalobcu, majúceho v konaní plný úspech, a preto mu
1 OSP priznal právo na náhradu vynaloţených trov konania 6Sţp/5/2011 v sume 647,85 €, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66 € a z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej sluţby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie ţaloby na súd, účasť na súdnom pojednávaní a účasť na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený iba rozsudok), pričom za dva úkony právnej sluţby v roku 2009 (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie ţaloby) predstavuje odmena stanovená v súlade s § 11 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) 2x 115,90 € a za dva úkony právnej sluţby v roku 2010 predstavuje odmena za zastupovanie na pojednávaní dňa
1 písm. b) správneho poriadku upriamiac pozornosť na to, ţe iný výklad by spôsoboval právnu neistotu prameniacu z pochybností o záväznosti právoplatných rozhodnutí, pretoţe samotné podanie ţaloby nemení nič na záväznosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu (s výnimkou
1 OSP). Konštatoval, ţe rozhodnutie je, a to aţ do času, kým nie je v súdnom konaní zrušené, záväzné a opakovane zdôraznil, ţe prerušenie správneho konania z dôvodu, ţe rozhodnutie riešiace predbeţnú otázku je preskúmavané súdom, by bolo odôvodnené iba vtedy, ak by súd odloţil vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Nesúhlasiac s názorom prvostupňového súdu, ţe: „...§ 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku možno aplikovať len v prípadoch, kedy žiadateľ práva, o ktorých sa má konať, nemal už pri začatí konania a teda nebol účastníkom konania od samého začiatku. Pokiaľ tieto práva stratí v priebehu konania a nejde o prípady
1 písm. c), správny orgán musí o jeho podaní rozhodnúť vecne...“ mal za to, odvolávajúc sa na ustanovenie § 3 ods. 4 správneho poriadku, že správny orgán je povinný skúmať podklady pre rozhodnutie počas celého správneho konania tak, aby v okamihu vydania rozhodnutia bol skutkový stav zistený spoľahlivo. Z uvedeného dôvodu namietal tieţ proti názoru, ţe pokiaľ v priebehu správneho konania účastník stratí práva, o ktorých sa má konať a nejde o prípady
1 písm. c), musí správny orgán o jeho podaní vecne rozhodnúť argumentujúc tým, ţe ak má správny orgán rozhodnúť vecne, musí byť táto moţnosť v zákone uvedená, pričom v prípade ţalobcu o jeho ţiadosti môţe správny orgán rozhodnúť dvojako, a to buď vyhovením (predĺţením povolenia), alebo nevyhovením. Vo vzťahu k zápornému rozhodnutiu z pohľadu ţalobcu uviedol, ţe nevyhovenie ţiadosti, pokiaľ má k nemu dôjsť vecným rozhodnutím, musí byť upravené (umoţnené) v osobitnom administratívnoprávnom predpise (v predmetnej veci sú to predpisy banského práva) alebo vo všeobecnom predpise o správnom konaní (v správnom poriadku), pričom v prípade žalobcu, niet osobitného predpisu umožňujúceho „zamietnuť“ žiadosť žalobcu vo výroku rozhodnutia, či „nevyhovieť žiadosti“ a rovnako, ani všeobecný predpis o správnom konaní neumoţňuje „zamietať“ ţiadosti; umoţňuje len expressis verbis zamietnuť odvolanie (§ 59 ods. 2 správneho poriadku), avšak neumoţňuje zamietnuť návrh na začatie konania. S poukazom na ustanovenie § 47 ods. 2 správneho poriadku sa doţadoval výkladu správneho poriadku, konkrétne ţiadal, aby odvolací súd uviedol ustanovenie správneho poriadku umožňujúce zamietnuť návrh na začatie správneho konania. V tejto 6Sţp/5/2011 súvislosti poţiadal odvolací súd, za predpokladu potvrdenia právneho názoru prvostupňového súdu o povinnosti rozhodnúť v danej veci meritórne, o jednoznačnú konkretizáciu ustanovenia správneho poriadku, resp. ustanovenia právnej normy,
ktorej má správny orgán postupovať, opakovane zdôrazniac, ţe spôsob nevyhovenia návrhu na začatie správneho konania správny poriadok neupravuje inak, neţ zastavením konania a správny orgán nemá kompetenciu si vymýšľať, keďţe rozsah škály rozhodnutí je daný správnym poriadkom. Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe toto povaţuje v celom rozsahu za nedôvodné uvedúc zároveň, ţe ţalovaný v odvolaní neuvádza ţiadne relevantné skutočnosti dokazujúce nesprávnosť napadnutého rozsudku. Povaţujúc rozhodnutie prvostupňového súdu za správne a spravodlivé, navrhol preto odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať ţalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v sume 157,09 € (1 úkon právnej sluţby za podané vyjadrenie k odvolaniu 123,50 € + 20% DPH + 1x reţijný paušál 7,41 € + 20% DPH). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal 6Sţp/5/2011 zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Z obsahu predloţených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia ţalovaného, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a napadnuté rozhodnutie Obvodného banského úradu Banská Bystrica č.: 193-1594/2009 zo dňa
12 v znení pred 1. júnom 2007 (ukončením takéhoto postupu). V konaní o predĺženie platnosti rozhodnutia o povolení trhacích prác veľkého rozsahu a malého rozsahu pri banskej činnosti v dobývacom priestore V., lom P. nemohlo vzhľadom na uvedený právny a skutkový stav zaniknúť žalobcovi postavenie účastníka konania; konanie nemalo byť zastavené (zrejme bolo zastavené
1 písm. a/ správneho poriadku, čo sa v rozhodnutiach správnych orgánov neuvádza), ale bolo potrebné vo veci rozhodnúť prípadne prerušiť konanie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia obvodného banského úradu o zrušení dobývacieho priestoru, resp. do skončenia výberového konania a až potom rozhodnúť vo veci...“. 6Sţp/5/2011 Po zrušení vyššie uvedených rozhodnutí správnych orgánov v rámci ich súdneho prieskumu, bolo Obvodným banským úradom Banská Bystrica dňa 22. júna 2009 pod č.: 193-1594/2009 vydané rozhodnutie, ktorým bolo konanie vo veci predĺţenia platnosti rozhodnutia o povolení trhacích prác
3 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o banskej činnosti“) zastavené, a to z dôvodu, ţe ţalobca v stanovenej lehote nepredloţil rozhodnutie o povolení banskej činnosti – otvárky, prípravy a dobývania v dobývacom priestore V., lom P.. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal ţalobca odvolanie, ktoré bolo v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 správneho poriadku ţalovaným správnym orgánom zamietnuté a zároveň bolo so zmenami potvrdené odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Ţalovaný správny orgán svojím rozhodnutím zmenil jednak výrokovú časť napadnutého rozhodnutia, keď ustanovenie § 28 ods. 3 zákona o banskej činnosti, ktoré ako dôvod zastavenia konania aplikoval správny orgán prvého stupňa, nahradil ustanovením § 30 ods. 1 písm.
12 v znení platnom do
6 OSP viazaní a opätovne vydali arbitrárne rozhodnutia, nemajúce oporu tak v zákone o banskej činnosti, ako aj v správnom poriadku. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu, povaţujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa vo svojom odôvodnení obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností.
2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 6Sţp/5/2011
3 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vţdy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, ţe môţe byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to aţ do času, kým sa preukáţe opak.
2 správneho poriadku konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
3 správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náleţitosti, správny orgán pomôţe účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, ţe inak konanie zastaví.
1 písm. a),
1 zákona o banskej činnosti v znení platnom do 31. mája 2007 trhacie práce alebo ohňostrojné práce, pri ktorých sa pouţijú pyrotechnické výrobky triedy IV, povoľuje obvodný banský úrad. Ak rozhodnutie bolo vydané na dobu určitú, obvodný 6Sţp/5/2011 banský úrad môže toto povolenie predĺžiť, ak z váţnych dôvodov neboli vykonané trhacie práce alebo ohňostrojné práce v lehote stanovenej v pôvodnom rozhodnutí.
12 zákona o banskej činnosti v znení platnom do 31. mája 2007 obvodný banský úrad zruší dobývací priestor na návrh organizácie, ak sa dobývanie výhradného loţiska ukončilo alebo trvale zastavilo a bola ukončená likvidácia hlavných banských diel a lomov. Obvodný banský úrad zruší dobývací priestor alebo ho určí inej organizácii na základe výberového konania (§ 24 ods. 4 až 10), ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako tri roky. Najvyšší súd Slovenskej republiky, posúdiac relevantnosť odvolacích námietok, ktorými ţalovaný brojil proti rozsudku prvostupňového súdu, v spojení s posúdením zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu ţalovaného správneho orgánu, povaţoval za potrebné označiť ich ako celok znakom irelevantnosti. Ţalovaný vo svojom odvolaní predostrel odvolaciemu súdu na posúdenie dve odvolacie námietky, a to námietku brojacu proti názoru prvostupňového súdu o povahe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v nadväznosti na prerušenie správneho konania
1 správneho poriadku (keď sa jedná o predbeţnú otázku) a námietku, ktorou sa doţadoval určenia konkrétneho ustanovenia právneho predpisu zakladajúceho jeho oprávnenie vydať meritórne negatívne rozhodnutie. Odvolací súd, zhodnotiac dôvodnosť v poradí prvej námietky, musí konštatovať, ţe jej posúdenie vzhľadom na závaţnosť procesného pochybenia tak správneho orgánu prvého stupňa, ktorý konanie o predĺţenie platnosti rozhodnutia o povolení trhacích prác zastavil
3 zákona o banskej činnosti, ako aj ţalovaného správneho orgánu, ktorý vzhliadol za potrebné zmeniť právny dôvod zastavenia predmetného konania, keď ako právny dôvod zastavenia konania uviedol § 30 ods. 1 písm. d) správneho konania, nie je rozhodujúce. Aj napriek uvedenému, však odvolací súd povaţuje za potrebné prikloniť sa k názoru ţalovaného v tom smere, ţe v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky ustanovené v § 29 správneho poriadku na prerušenie správneho konania, keď skutočne o predbeţnej otázke, majúcej vplyv na rozhodnutie v danom správnom konaní bolo uţ právoplatne rozhodnuté a týmto rozhodnutím boli tak správny orgán prvého stupňa, ako aj 6Sţp/5/2011 ţalovaný viazaní. Skutočnosť, ţe v súčasnosti je rozhodnutie týkajúce sa predbeţnej otázky preskúmavané súdom, na základe ţaloby podanej
druhej hlavy piatej časti OSP, nič nemení na fakte, ţe právoplatným rozhodnutím správneho orgánu je viazaný tak správny orgán, ktorého rozhodnutie závisí od rozhodnutia o predbeţnej otázke, ako aj samotný súd v rámci preskúmania zákonnosti v záhlaví napadnutého rozhodnutia ţalovaného. V danom prípade by neprichádzalo do úvahy ani prerušenie súdneho konania
2 písm. c) OSP, a to ani za predpokladu, ţe by rozhodnutie o predbeţnej otázke bolo súdom zrušené a vrátené príslušnému správnemu orgánu na ďalšie konanie, keďže v danej veci je nevyhnuté dokončiť správne konanie vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci samej, a to s poukazom na to, že v okamihu začatia správneho konania boli podmienky na vydanie tohto rozhodnutia žalobcom splnené a správny poriadok v taxatívne vymedzených dôvodoch zastavenia konania (§ 30 správneho poriadku) dôvod zániku práva, ktorého sa správne konanie týka, neuvádza. K námietke, ktorou sa ţalovaný správny orgán domáhal konkretizácie ustanovenia, v súlade s ktorým má zamietnuť ţiadosť ţalobcu, resp. jej nevyhovieť, keď poukázal na to, ţe toto oprávnenie mu nevyplýva ani zo zákona o banskej činnosti, ani zo správneho poriadku, odvolací súd upriamuje jeho pozornosť na ustanovenie § 27 ods. 1 vety druhej zákona o banskej činnosti v znení platnom do 31. mája 2007, v súlade s ktorým, ak bolo rozhodnutie o povolení trhacích prác vydané na dobu určitú, môţe obvodný banský úrad toto povolenie predĺžiť, ak z váţnych dôvodov neboli vykonané trhacie práce alebo ohňostrojné práce v lehote stanovenej v pôvodnom rozhodnutí. Z logického výkladu citovaného ustanovenia, obsahujúceho termín „môže“ (to znamená, že aj „nemusí“) vyplývajú dve alternatívy rozhodnutia príslušného správneho orgánu, a to rozhodnutie pozitívne, ktorým správny orgán predĺţi platnosť rozhodnutia o povolení trhacích prác, ale aj rozhodnutie negatívne, ktorým správny orgán ţiadosti účastníka správneho konania nevyhovie a nepredĺži platnosť rozhodnutia o povolení trhacích prác, keďţe nevzhliadol dôvody nevykonania trhacích alebo ohňostrojových prác v lehote stanovenej v pôvodnom rozhodnutí, za váţne. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky nedá záverom neuviesť, ţe tak správny orgán prvého stupňa, ako aj ţalovaný (svojím prístupom k názoru správneho orgánu prvého stupňa, zhmotneného v napadnutom rozhodnutí) zjavne porušili základné zásady správneho konania, a to zásadu zákonnosti (legality), zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania (neriadením sa právnym názorom konajúcich súdov) a zásadu materiálnej pravdy, keď ţalobcu 6Sţp/5/2011 vyzvali na predloţenie v tom čase uţ neexistujúceho rozhodnutia pod následkom zastavenia konania, a dané konanie aj z uvedeného dôvodu zastavili. Vychádzajúc z uvedeného, mal odvolací súd, súladne s názorom prvostupňového súdu za to, ţe napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny,
3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 vety prvej OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe v odvolacom konaní úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z uplatnených trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej sluţby (písomné vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 123,50 € + 20% DPH a za reţijný paušál vo výške 7,41 € + 20% DPH, t. j. celkom 157,09 € s tým, ţe zaviazal ţalovaného, aby tieto zaplatil na účet jeho právneho zástupcu vedený v Č., a.s., číslo účtu X. v lehote troch dní
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 29. februára 2012 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.