1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť. Občiansky súdny poriadok upravuje tri samostatné dôvody, ktoré môţe generálny prokurátor úspešne uplatniť v procesne prípustnom mimoriadnom dovolaní. Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Pre účely preskúmavanej veci treba osobitne uviesť, ţe na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. iných procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prihliada Najvyšší súd Slovenskej republiky nielen v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Plniac si vyššie uvedené povinnosti dovolací súd sa preto predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie v tejto právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu je jednou z týchto vád postihnuté, a to konkrétne vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. spočívajúcou v tom, ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. 6 5 M Cdo 22/2010 Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch. V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť predniesť svoju záleţitosť proti jej protistrane. Okrem tejto poţiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príleţitosť nielen predloţiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predloţené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim.Význam poţiadavky, aby bolo vyjadrenie zaslané všetkým účastníkom konania, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá moţnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu. Odvolací súd však v zmysle horeuvedeného nepostupoval, keď vyjadrenie k odvolaniu ţalobcu, ktoré podala ţalovaná, nedoručil ţalobcovi, a tak mu neumoţnil sa vyjadriť k skutočnostiam v ňom uvedeným. Význam tejto poţiadavky umocnila procesná úprava konania na odvolacom súde, keď, tak ako to bolo v predmetnej veci, odvolací súd rozhodoval bez nariadenie pojednávania. Týmto svojím postupom preto odvolací súd zaťaţil konanie vadou v zmysle § 237 písm. f / O.s.p. Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je i zmätočné. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozsudku sa zaoberal právnou úpravou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, hoci s touto právnou úpravou sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Ďalej uviedol, ţe námietka ţalobcu, ţe súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie, keď nezistil ako ţalovaný dospel k poistnému 540,- Sk na rok 2009, nebola dôvodná preto, ţe dokazovanie v tomto smere nebolo treba vôbec vykonávať s ohľadom na predmet konania. Súčasne konštatoval, ţe znenie záverečných ustanovení predmetnej poistnej zmluvy v časti „Plnenie poisťovne poistného jednotlivých typov poistení“, v znení „Plnenie poisťovne za poistnú udalosť zo základného 7 5 M Cdo 22/2010 poistenia uvedeného ad I a), b), c), je obmedzená sumou 300.000,- Sk. Plnenie za poistnú udalosť z poistenia zodpovednosti za škodu je obmedzená sumou 300 000 Sk “, zodpovedá ustanoveniu § 788 ods.2 písm. a / Občianskeho zákonníka, pretoţe ide o stanovenie základnej náleţitosti tejto zmluvy. Odvolací súd ďalej k rozhodnutiu o návrhu na určenie neplatnosti čl. 43 Spoločných a záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku fyzických osôb dodal, ţe tomuto nebolo moţné vyhovieť, pretoţe tento je na prospech ţalobcu ako poisteného. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku záverom uviedol, ţe v prejednávanej veci, ktorá sa viedla o návrhu na určenie podľa ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd prvého stupňa správne skúmal, či ţalobca má na danom určení naliehavý právny záujem. Z obsahu ţaloby bolo zrejmé, ţe ţalobca ţiadal určiť neplatnosť poistnej zmluvy a všeobecných podmienok k nej, ktoré tvorili jej súčasť, z toho ţe ţalovaná zvýšila poistné a aby takémuto postupu zabránil v budúcnosti, pretoţe ţalovaná zvýšenie odôvodňovala len veľmi všeobecne. Keďţe k ţalobcom tvrdenému porušeniu práva uţ došlo, odvolací súd sa zhodol so záverom prvostupňového súdu, ţe nebol dôvod na poskytnutie ochrany výrokom súdu o neplatnosti časti zmluvy, ktorý má preventívny charakter a slúţi k tomu, aby medzi účastníkmi konania v budúcnosti nedochádzalo k sporom. V zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Preukázanie naliehavého právneho záujmu je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej ţaloby. Ak súd zamieta určovaciu ţalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou. Určovacia ţaloba má preventívny charakter, bude opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Len čo je porušenie subjektívneho práva dokonané, moţno spravidla ţalovať priamo na plnenie. Preto v takýchto prípadoch nebude daný naliehavý právny záujem na určovacej ţalobe. Aj v takýchto prípadoch však môţe byť naliehavý právny záujem spravidla daný vtedy, ak určovacia ţaloba vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi a tak naplní svoj preventívny charakter a cieľ – zabrániť prípadným ďalším sporom medzi účastníkmi. Odvolací súd ustálil zhodne so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej ţalobe, keďţe uţ k poistnému plneniu medzi 8 5 M Cdo 22/2010 účastníkmi došlo, na druhej strane právne rozoberal úpravu poistnej zmluvy, ako aj dôvodnosť celej ţaloby z hľadiska vecného a právneho posúdenia, vrátane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, t.j. zaoberal sa vecou samou. Ako uţ dovolací súd uviedol, ak súd zamieta určovaciu ţalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou. Právo na spravodlivý súdny proces je základným právom účastníka súdneho konania a je garantované tak Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004, sp.zn. I. ÚS 226/2003) sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Základné poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku v našom právnom poriadku určuje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal, z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované ustanovenia platia i o uznesení (§ 167 ods. 2 O.s.p.) s výnimkami podľa § 169 ods. 2 a 3 O.s.p. Odôvodnenie mimoriadnym dovolateľom napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti ustanovené v § 157 ods. 2 O.s.p., a navyše takéto arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma moţnosť konať pred súdom (čo zakladá vadu konania podľa § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.
f/ O.s.p. Keďţe ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. platí primerane i pre konanie na odvolacom súde (§ 211 ods. 2 O.s.p.), treba rovnako dôsledne trvať na poţiadavke úplnosti, výstiţnosti a presvedčivosti odôvodnenia aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré sa v tomto prípade obmedzilo len na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa. Zákonom poţadované riadne a presvedčivé 9 5 M Cdo 22/2010 odôvodnenie písomnej formy rozsudku je totiţ nielen formálnou poţiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie, súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. I keď právna úprava účinná v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.