2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil ţalobou zo dňa 14.10.2010 napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. MF/23194/2010 zo dňa
poverenia Ministra financií Slovenskej republiky z
názoru krajského súdu vo výlučnej právomoci Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Preto krajský súd napadnuté rozhodnutia ţalovaného zrušil a vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ OSP, pretoţe rozhodnutia ţalovaného vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 OSP tak, ţe v konaní úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 753,44 eura v zmysle 5Sţf/18/2011 3 § 11 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia za 3 právne úkony právnej pomoci po 120,33 eura, trikrát paušál po 7,21 eura, za jeden úkon právnej pomoci po 123,50 eura a jedenkrát reţijný paušál v sume 7,41 eura, spolu v sume 513,03 eura, k tomu DPH v sume 93,23 eura (za 3 úkony v roku 2010 DPH 19 % a jeden úkon v roku 2011 DPH 20 %), spolu v sume 606,26 eura. Ďalej krajský súd priznal ţalobcovi náhradu cestovného a náhradu za stratu času strávenú cestou právneho zástupcu z B. do B. a späť za 4 polhodiny x 2, t. j. 8 polhodín po 12,35 eura za kaţdú aj začatú polhodinu, t. j. spolu 98,8 eura, ďalej náhradu za spotrebované pohonné hmoty v sume 48,38 eura (osobné motorové vozidlo M.ev. č. B. – spotreba 9,3 litra/100 km, cena Diesel 1,270 eura za liter, t. j. 9,3 x 1,270 eura/liter – 11,811 eura/100 km, 1 km 0,118 eura x 410 km), všetko spolu v sume 753,44 eura. Krajský súd nepriznal právnemu zástupcovi náhradu za jeden úkon právnej pomoci vo výške 55,59 eura a jeden paušál v sume 7,21 eura za podaný rozklad proti odvolaniu správneho orgánu prvého stupňa. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný ţiadajúc napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky ţalobu zamietne. Namietal, ţe pri aplikácii zákona č. 502/2001 Z. z. vo vzťahu k vymedzeniu auditovaných osôb nie je moţné vychádzať z teórie práva o trojdelení štátnej moci, ale je potrebné prihliadať na účel, ktorý právna úprava sleduje.
názoru ţalovaného vykonaním auditu by nedošlo k spochybneniu právomoci a nezávislosti súdnej moci, ani k spochybneniu funkcie súdnictva v rámci sudcovskej tvorby práva vydávaním individuálnych súdnych rozhodnutí v konkrétnych veciach. Poukazoval na to, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky však hospodári s verejnými prostriedkami a pri realizácii tejto činnosti ako aj pri zabezpečovaní beţnej prevádzky nejde o výkon súdnej moci a ţalobca má v tomto smere rovnaké postavenie ako ktorákoľvek právnická osoba, ktoré verejné prostriedky pouţíva na zabezpečenie svojej činnosti. Ďalej namietal, ţe samotným výkonom vládneho auditu nemoţno ţiadnym spôsobom zasiahnuť do výkonu súdnej moci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keďţe predmetom vládneho auditu nie je overovanie výkonu súdnej moci, ale overenie a hodnotenie hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami, efektívnosti a účinnosti finančného riadenia a ďalších skutočností ustanovených osobitnými predpismi v oblasti nakladanie s majetkom štátu. Ţalovaný tieţ namietal, ţe vykonaním vládneho auditu 5Sţf/18/2011 4 sa malo naviac overiť aj plnenie prijatých opatrení na nápravu nedostatkov istených vládnym auditom č. MF/008382/2009-1431, vykonaným v roku 2009
zákona č. 502/2001 Z.z., voči ktorému v roku 2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky námietky nemal. Poukazoval na to, ţe ţalovaný so zámerom vykonať u ţalobcu vládny audit sa riadilo zákonom č. 502/2001 Z.z., zákonom č. 523/2004 Z.z. a jednotnou metodikou ESA 95 platnou pre Európsku úniu, ktorá je ustanovená Nariadením Rady (ES) č. 2223/96 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v spoločenstve. Poukazoval na to, ţe register organizácii vedený Štatistickým úradom Slovenskej republiky v súlade s Nariadením Rady (ES) č. 2223/96 vykazuje v rámci sektora verejnej správy aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Na základe zaradenia alebo nezaradenia do sektora verejnej správy nadobúdajú právnické osoby v členskom štáte na účely rozpočtovania, vykazovania a nakladania s verejnými prostriedkami status subjektu verejnej správy alebo právnickej osoby mimo sektora verejnej správy. Poukazoval na ustanovenie § 3 zákona č. 523/2004 Z.z. Status právnickej osoby ako subjektu sektora verejnej správy má závaţné hmotnoprávne aspekty a na subjekty sektora verejnej správy sa vzťahuje špeciálna právna úprava zákona č. 523/2004 Z.z. Namietal, ţe
definície orgánu verejnej správy vymedzenej v § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 502/2001 Z.z. je orgánom verejnej správy subjekt sektora verejnej správy
523/2004 Z.z. Najvyšší súd Slovenskej republiky je ako organizácia zapísaný v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky v súlade s metodikou ESA 95, z čoho je zrejmé, ţe ţalobca je subjektom verejnej správy a ako subjekt verejnej správy hospodári s verejnými prostriedkami. Zároveň je na účely zákona č. 502/2001 Z.z. tieţ ústredným orgánom, keďţe spĺňa definíciu orgánu verejnej správy a zároveň spravuje kapitolu štátneho rozpočtu. Ţalovaný ďalej namietal, ţe pri identifikovaní subjektov, v ktorých Ministerstvo financií Slovenskej republiky vykonáva vládny audit nie je moţné uplatňovať definíciu ústredného orgánu štátnej správy
zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ale pri výkone finančnej kontroly a vládneho auditu je potrebné vychádzať z explicitnej úpravy zákona č. 502/2001 Z. z., ktorý pre účely výkonu finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu legálne vymedzuje v ustanovení § 2 pojmy, ktorých obsah je relevantný pre aplikáciu všetkých ustanovení citovaného zákona. Ďalej poukazoval na to, ţe príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu sú organizačne usporiadané do kapitol. Kapitolu tvorí aj rozpočet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 5Sţf/18/2011 5 Ţalovaný ďalej namietal, ţe krajský súd v odôvodnení rozsudku na jednej strane tvrdí, ţe orgány verejnej správy sú len subjekty uvedené v § 9 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z., pričom v tomto ustanovení je uvedený aj Najvyšší súd Slovenskej republiky a následne v ďalšom odseku odôvodnenia uvádza, ţe nie kaţdý subjekt uvedený v tomto zákonnom ustanovení je orgánom verejnej správy.
názoru ţalovaného na účely zákona č. 502/2001 Z.z. všetci správcovia kapitol štátneho rozpočtu uvedení v § 9 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. spĺňajú definíciu orgánu verejnej správy
2 písm. c/ zákona č. 502/2001 Z.z., pretoţe sú subjektom sektora verejnej správy, tým zároveň spĺňajú definíciu
2 písm. p/ zákona č. 502/2001 Z.z., pretoţe spravujú samostatnú rozpočtovú kapitolu. Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, ţe samotné rozhodnutie o rozklade je v označení orgánu, ktorý o ňom rozhodol v rozpore so zákonom, lebo nie je z neho moţné zistiť, či rozhodol minister, alebo ministerstvo, ţalovaný namietal, ţe v záhlaví rozhodnutia je jednoznačne uvedené minister financií a skutočnosť, ţe pod tým sa uvádza Ministerstvo financií Slovenskej republiky, nemôţe byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia s poukazom na to, ţe ţalovaný rozhodol v rozpore so zákonom. Ďalšia námietka ţalovaného sa týkala náhrady trov konania, ktorú priznal krajský súd ţalobcovi. Ţalovaný namietal, ţe náhrada trov konania
Poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 15Co/107/02-96
ktorého, i keď sa trovy právneho zastúpenia všeobecne povaţujú za účelne vynaloţené trovy, v takom prípade ak účastník disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie neexistuje dôvod na to, aby vyuţíval sluţby právnika. V tejto súvislosti tieţ poukazoval na ústavný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. ÚS 78/03-29 z 09.09.
ustanovenia § 36 ods. 1 písm. a/ zákona č. 502/2001 Z. z. za porušenie povinnosti ustanovenej v § 14 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 35d ods. 7 zákona č. 502/2001 Z. z., a to povinnosti vytvoriť Ministerstvu financií Slovenskej republiky ako auditujúcemu orgánu podmienky na vykonanie vládneho auditu a zdrţať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť jeho začatie a riadny priebeh
poverenia Ministra financií Slovenskej republiky z 21. júla 2010 č. MF/020449/2010-1431 vo výške 33.193,91 eura. Rozhodujúcim v danej veci je posúdenie, či ţalovaný pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, a či mal právomoc na vykonanie vládneho auditu na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), od ktorej skutočnosti závisela dôvodnosť uloţenia pokuty. 5Sţf/18/2011 7 V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
1 zákona č. 502/2001 Z.z. tento zákon upravuje pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu vykonávaných
tohto zákona, ktoré sú súčasťou systému verejnej vnútornej finančnej kontroly zabezpečujúceho dodrţiavanie osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia a dodrţiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami a pri iných činnostiach orgánu verejnej správy.
2 zákona č. 502/2001 Z.z. tento zákon podrobnejšie upravuje pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) a ostatných orgánov verejnej správy v oblasti finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu. Tento zákon upravuje práva a povinnosti kontrolovaného subjektu, auditovaného subjektu, auditovanej osoby a súčinnosť právnických osôb a fyzických osôb, ktoré majú ku kontrolovanému subjektu, auditovanému subjektu alebo auditovanej osobe vzťah dodávateľa výkonov, tovarov, prác alebo sluţieb (ďalej len „tretia osoba“).
2 písm. p/ zákona č. 502/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie ústredný orgán verejnej správy, ktorý spravuje kapitolu štátneho rozpočtu. Toto ustanovenie v poznámke pod bodom 8) odkazuje na ustanovenie § 9 zákona č. 523/2004 Z.z.
523/2004 Z.z. príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu sú organizačne usporiadané do kapitol. Kapitolu tvorí rozpočet: a/ kaţdého ministerstva vrátane rozpočtov rozpočtových organizácii, ktoré sú zapojené na jeho rozpočet, a vrátane finančných vzťahov k jeho príspevkovým organizáciám 5Sţf/18/2011 8 a finančných vzťahov k ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v jeho vecnej pôsobnosti, b/ Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, c/ Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, d/ Úradu vlády Slovenskej republiky, e/ Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky, f/ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, g/ Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, h/ Slovenskej akadémie vied, i/ Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, j/ ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré nie sú zapojené na rozpočet príslušného ministerstva, k/ Slovenskej informačnej sluţby, l/ Všeobecnej pokladničnej správy.
502/2001 Z.z. ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na kontrolu vykonávanú
osobitných predpisov a na vykonávanie auditu
osobitných predpisov. Osobitným predpisom v zmysle vyššie zákonného citovaného ustanovenia je zákon č. 39/1993 Zb. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
502/2001 Z.z. ministerstvo financií vykonáva vládny audit: a/ v ústrednom orgáne; v ústredných orgánoch, ktorými sú Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky a Slovenská informačná sluţba, vykonáva vládny audit ministerstvo financií za podmienok ustanovených v osobitných predpisoch, b/ v sluţbe Vojenského spravodajstva v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky za podmienok ustanovených v osobitných predpisoch, c/ vo vnútornom organizačnom útvare ministerstva financií, ktorý plní úlohy certifikačného orgánu, sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom alebo platobnej jednotky, 5Sţf/18/2011 9 d/ v inom orgáne verejnej správy okrem rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva financií, pričom táto výnimka sa nevzťahuje na vládny audit 1. prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov Európskej únie určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, 2. prostriedkov zo zahraničia neuvedených v prvom bode poskytnutých na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, 3. prostriedkov štátneho rozpočtu, ak ich poskytnutie je podmienkou poskytnutia prostriedkov
druhého bodu, 4. prostriedkov odvádzaných Slovenskou republikou do rozpočtu Európskej únie, e/ obcí, vo vyššom územnom celku a v nimi zriadených právnických osobách, a to prostriedkov, ktoré tvoria príjmy rozpočtu obce a príjmy rozpočtu vyššieho územného celku
osobitného predpisu a ich pouţitie, f/ v štátnom podniku, g/ v právnickej osobe, ku ktorej ministerstvo financií alebo iný orgán verejnej správy vykonáva funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa, okrem rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva financií, pričom výnimka
písmena d/ platí rovnako, v právnickej osobe, ku ktorej vykonáva funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa Slovenská informačná sluţba, vykonáva vládny audit ministerstvo financií za podmienok ustanovených v osobitných predpisoch, h/ v právnickej osobe a vo fyzickej osobe, ktorej alebo prostredníctvom ktorej sa poskytujú verejné prostriedky a v právnickej osobe a vo fyzickej osobe, ktorej sa poskytujú prostriedky
odseku 3 písm. a/ aţ c/, a to vlastných prostriedkov, pričom vlastnými prostriedkami právnickej osoby a fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumejú prostriedky týchto osôb na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a na financovanie programov realizovaných na základe medzi národných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná; v právnickej osobe a vo fyzickej osobe, ktorej alebo prostredníctvom ktorej Slovenská informačná sluţba poskytuje verejné prostriedky, vykonáva vládny ministerstvo financií za podmienok ustanovených v osobitných predpisoch, i/ v právnickej osobe, v ktorej akcionárske práva ministerstvo financií alebo iný orgán verejnej správy, a v inej právnickej osobe s majetkovou účasťou štátu, j/ v inej právnickej osobe a fyzickej osobe, ako je uvedená v písmenách e/ aţ i/, ak tak ustanovuje osobitný predpis. 5Sţf/18/2011 10 Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona č. 502/2001 Z.z., tento zákon upravuje pôsobnosť ţalovaného a ostaných orgánov verejnej správy v oblasti finančnej kontroly, vnútorného a vládneho auditu. Z citovaného ustanovenia § 1 ods. 1 tohto zákona je nepochybné, ţe toto ustanovenie upravuje pôsobnosť ministerstva financií vo vzťahu k orgánom v oblasti verejnej správy, ako aj právnickým či fyzickým osobám, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
čl. 141 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.
čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy. Vychádzajúc z citovaných článkov Ústavy Slovenskej republiky, je Najvyšší súd Slovenskej republiky najvyšším orgánom súdnej moci v oblasti všeobecného súdnictva a je nepochybné, ţe v právnom štáte akým je Slovenská republika, je výkon moci súdnej zásadne oddelený od moci výkonnej a zákonodarnej. Pokiaľ teda z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, ţe zákon č. 502/2001 Z.z. upravuje pôsobnosť ministerstva financií na vykonanie vládneho auditu vo vzťahu k orgánom verejnej správy, je nepochybné, ţe vo vzťahu k najvyššiemu súdu ako k orgánu súdnej moci takéto kompetencie nemá. Tento názor jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 35a citovaného zákona, ktorý taxatívne vymedzuje orgány verejnej správy, v ktorých je ţalovaný oprávnený vykonať vládny audit. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tomto taxatívnom vymedzení nenachádza. Je však nepochybné, a vyplýva to aj z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. f/ zákona č. 502/2011 Z.z., ţe najvyšší súd hospodári s prostriedkami rozpočtu, ktorý schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky, čiţe hospodári s verejnými prostriedkami. Neznamená to však, ţe z tohto dôvodu je orgánom verejnej správy, u ktorého má ţalovaný oprávnenie na vykonanie vládneho auditu v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 502/2001 Z.z. Ustanovenie § 9 ods. 1 cit. zákona je nutné vykladať ako ustanovenie, ktoré zásadne 5Sţf/18/2011 11 nedefinuje pojem ústredný orgán verejnej správy, ale je nutné ho vykladať ako ustanovenie, ktoré vymedzuje subjekty hospodáriace s prostriedkami štátneho rozpočtu tvoriace kapitoly. Tento názor podporuje aj skutočnosť, ţe nie všetky subjekty, ktoré hospodária so samostatnou rozpočtovou kapitolou uvedené v cit. ustanovení sú orgánmi verejnej správy. Celkom určite ním nie je ţalobca, Generálna prokuratúra, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ani Slovenská akadémia vied. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemoţno porovnávať s inými štátnymi orgánmi ani napr. s Kanceláriou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá je samostatnou právnickou osobou plniacou úlohy spojené s organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti Ústavného súdu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Ţalobca nie je orgánom verejnej správy a ani ním nemôţe byť, pretoţe je najvyšším orgánom súdnej moci. Nie je orgánom verejnej správy ani
2 písm. c/ citovaného zákona, lebo aj takýto kontrolovaný subjekt musí byť subjektom sektora verejnej správy
osobitného predpisu (čo ţalobca nie je ani vtedy, keby bol pre štatistické účely zapísaný v registri organizácií vedených Štatistickým úradom Slovenskej republiky, pretoţe štatistická klasifikácia nemôţe zmeniť podstatu jeho pôsobnosti), alebo musí byť tento subjekt právnickou osobou, ktorej prostredníctvom sa poskytujú prostriedky Európskej únie. Ţalobca takéto činnosti nevykonáva. Napriek tomu, ţe ţalobca je zapísaný v registri organizácii vedených Štatistickým úradom Slovenskej republiky v súlade s jednotnou metodikou ESA 95, platnou pre Európsku úniu, nie je orgánom verejnej správy pre účely zákona č. 502/2001 Z. z.. Tento zoznam totiţ slúţi len na účely štatistického zisťovania nemôţe zmeniť podstatu orgánov verejne moci. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca nie je kontrolovaným subjektom ani
ďalších zákonných ustanovení, pretoţe nezodpovedá kritériám ţiadneho z nich. Nemoţno ho povaţovať za rozpočtovú organizáciu pre absenciu zriaďovateľa. Ţalobca bol zriadený zákonom a teda nezodpovedá kritériám § 2 ods. 2 písm. f/ zákona č. 502/2001 Z. z.. Rovnako nie je správny názor ţalovaného, ţe je auditovanou osobu
ustanovenia § 2 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona, pretoţe aj v tom to prípade musí byť auditovanou osobou orgán verejnej správy, jeho vnútorný organizačný útvar, iná 5Sţf/18/2011 12 právnická osoba, fyzická osoba, ak sa jej poskytujú verejné prostriedky a ďalšia právnická osoba a fyzická osoba za podmienok, ktoré ustanovuje zákon alebo osobitný predpis, len vtedy ak jej činnosť zodpovedá poţiadavkám § 1 ods. 1 zákona č. 502/2001 Z.z. Z uvedeného je nesporné, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky nemoţno subsumovať pod ţiadny zo definovaných subjektov. Túto absenciu zákonného zmocnenia Ministerstva financií Slovenskej republiky na výkon auditu na Najvyššom súde Slovenskej republiky nemoţno nahradiť nijakým výkladom, či odkazom na subsidiárne pouţitie iných právnych predpisov. Odvolací súd sa nemohol stotoţniť ani s názorom ţalovaného, ţe samotným výkonom vládneho auditu nemoţno ţiadnym spôsobom zasiahnuť do výkonu súdnej moci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keďţe predmetom vládneho auditu nie je overovanie výkonu súdnej moci, ale overenie a hodnotenie hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami, efektívnosti a účinnosti finančného riadenia a ďalších skutočností ustanovených osobitnými predpismi v oblasti nakladanie s majetkom štátu a ţe vykonaním vládneho auditu sa malo navyše overiť aj plnenie prijatých opatrení na nápravu nedostatkov istených vládnym auditom č. MF/008382/2009-1431, vykonaným v roku 2009
zákona č. 502/2001 Z.z., voči ktorému v roku 2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky námietky nemal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. PL. ÚS 29/95 z
názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa ako aj ţalobcu, vykonaním vládneho auditu na Najvyššom súde Slovenskej republiky by ministerstvo financií na čele s jeho ministrom konalo nad rámec svojich zákonných oprávnení, čo je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tento právny názor zodpovedá tak predpisom Slovenskej republiky, ale rešpektuje aj stanoviská Benátskej komisie, vyplývajúcej z jej správy o nezávislosti súdnictva zo dňa 16. marca 2010 č. CDL-AD
názoru odvolacieho súdu právo vykonať vládny audit na Najvyššom súde Slovenskej republiky zo strany ţalovaného by mohlo mať vplyv na súdne rozhodovanie (čo aj nepriamy), čo nie je dovolené. Odvolací súd sa preto nemohol stotoţniť ani s názorom ţalovaného, ţe pri aplikácii zákona č. 502/2001 Z. z. vo vzťahu k vymedzeniu auditovaných osôb nie je moţné vychádzať z teórie práva o trojdelení štátnej moci, ale je potrebné prihliadať na účel, ktorý právna úprava sleduje. Aplikácia zákona bez pouţitia základných princípov právnej teórie nie je prípustná a ohrozuje základné princípy právneho štátu (pozri k tomu bliţšie zhora uvedené nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach PL.ÚS 14/94, PL.ÚS 16/95 a PL.ÚS 29/95, www.concourt.sk – Zbierka nálezov a uznesení). 5Sţf/18/2011 14 V demokratickej spoločnosti treba povaţovať za neprípustné, aby výkonná moc zasahovala do moci súdnej spôsobom, akým to urobil ţalovaný. Na základe uvedených skutočností, po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ako aj administratívneho spisu ţalovaného, dospel odvolací súd k záveru, ţe ministerstvo financií je orgánom oprávneným vykonať vládny audit a je auditujúcim orgánom v zmysle § 2 ods. 2 písm. g/ zákona č. 502/2001 Z.z., avšak nie na Najvyššom súde Slovenskej republiky, pretoţe na jeho vykonanie nemá právomoc danú zákonom. V súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 1 ods. 3 zákona č. 502/2001 Z.z. má oprávnenie na kontrolu hospodárenia s rozpočtom u ţalobcu jedine Najvyšší kontrolný úrad. Pokiaľ teda zákon č. 502/2001 Z.z. o finančnej kontrole a vnútornom audite neobsahuje ustanovenie upravujúce oprávnenie vykonania vládneho auditu zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky na Najvyššom súde Slovenskej republiky, nemoţno, ako je uţ uvedené aj vyššie, absenciu takéhoto ustanovenia, resp. neúplnosť alebo nejasnosť zákona nahradiť výkladom zákona. Prípadná neúplnosť, či nejasnosť zákona nemôţe byť na ťarchu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za premisy, ţe samostatnú rozpočtovú kapitolu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné zachovať. Ohľadom námietky týkajúcej sa nesúhlasu ţalovaného s názorom krajského súdu, ţe samotné rozhodnutie ţalovaného trpí procesnými nedostatkami v označení orgánu, ktorý o ňom rozhodol, sa odvolací súd s odôvodnením krajského súdu stotoţňuje. O rozklade podanom proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy rozhoduje v zmysle § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. V záhlaví rozhodnutia je však uvedené „podpredseda vlády a minister financií aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky“. Takéto označenie spôsobuje zmätočnosť rozhodnutia a uţ samotné toto procesné pochybenie je dôvodom pre jeho zrušenie. Pre úplnosť treba opätovne zdôrazniť, ţe aj samotné poverenie Ministra financií Slovenskej republiky z 21. júla 2010 číslo MF/020449/2010-1431 na vykonanie vládneho 5Sţf/18/2011 15 auditu na Najvyššom súde Slovenskej republiky
3 zákona č. 502/2001 Z. z. s poţiadavkou o vytvorenie podmienok pre jeho vykonanie a so ţiadosťou o predloţenie dokladov, potrebných pre vykonanie kontroly hospodárenia, neobsahovalo ţiadne zákonné ustanovenie, ktoré by oprávňovalo ministerstvo vládny audit vykonať. Poverenie sa odvoláva iba na znenie § 35c ods. 3 zákona č. 502/2001 Z.z., ktoré však upravuje iba a výlučne podmienky, za ktorých môţe konkrétna osoba byť audítorom. Takéto poverenie je nedostatočné a bez právnej relevancie. A nie je moţné spojiť s ním právne účinky. Iné právne účinné poverenie na vykonanie auditu nebolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ani jeho predsedovi doručené a nestalo sa tak ani neskôr, keď sa členovia audítorskej skupiny domáhali vstupu do budovy. Pokiaľ ide o námietku ţalovaného týkajúcu sa neúčelnosti náhrady trov konania,
názoru odvolacieho súdu krajský súd aj v tejto časti rozhodol vecne správne. S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP, súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Najvyšší súd povaţuje náhradu trov právneho zastúpenia za trovy vynaloţené účelne, pretoţe správa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemá právne oddelenie a sudcovia najvyššieho súdu vrátane jeho predsedu nemôţu zastupovať v konaní, a preto trovy konania predstavujúce náhradu za právne sluţby sú trovami účelne vynaloţenými. Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, ţe námietky ţalovaného, vznesené v odvolaní nemoţno povaţovať za opodstatnené, také, ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie preskúmavanej veci, a preto
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok Krajského súdu v B. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a tak, ţe ţalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) v sume 123,50 eura a jeden paušál v sume 7,41 eura, plus daň 20 % z pridanej hodnoty 5Sţf/18/2011 16 v sume 26,18 eura, spolu 157,09 eura, ktorú náhradu je ţalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. B. N. č. X. do troch dní. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. apríla 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.