Najvyšší súd 6 Cdo 53/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu B. H., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. Gabrielou Škodáčkovou, advokátkou so sídlom v Komárne, Ţupná 14, proti ţalovanému Ľ. S., bývajúcemu v K., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blaţek, s.r.o., so sídlom v Komárne, Pohraničná 4, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. Roman Blaţek, o zaplatenie 5 427,14 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10 C 271/2009, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z
- októbra 2011 sp. zn. 25 Co 175/2011 takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Nitre označeným rozsudkom na odvolanie ţalovaného potvrdil ako vecne správny rozsudok Okresného súdu Komárno z
- mája 2011 č. k. 10 C 271/2009-220, ktorým bola ţalovanému z titulu náhrady škody za znehodnotenie zvereného vozidla uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi istinu 5 427, 14 Eur so 4,25% úrokmi z omeškania ročne od 6.12.2008 do zaplatenia, náhradu trov konania, trov štátu a súdny poplatok. Úspešnému ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe nepodal návrh na ich priznanie. Odvolací súd dospel k záveru, ţe prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny názor o zodpovednosti ţalovaného za škodu, ktorá vznikla ţalobcovi tým, ţe bez jeho súhlasu ţalovaný predal ţalobcove osobné motorové vozidlo zn. I., zverené mu za účelom vykonania opravy, nie predaja. Tým na neho prešla zodpovednosť aj za znehodnotenie vozidla počas jeho uţívania treťou osobou. Stotoţnil sa 6 Cdo 53/2012 2 tieţ s určením výšky spôsobenej škody na predmetnom vozidle prvostupňovým súdom, vychádzajúc zo záveru znaleckého posudku znalca Ing. G. B. z trestného konania po odpočítaní sumy, za ktorú ţalobca znehodnotené vozidlo predal na súčiastky. Vzhľadom na uvedené, v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkázal odvolací súd na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, ktoré si osvojil a zdôraznil správnosť jeho dôvodov. Záverom odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky ţalovaného ohľadne času moţného znehodnotenia vozidla ţalobcom aţ po jeho vrátení políciou uviedol, ţe tieto povaţuje za neopodstatnené, nakoľko v konaní bolo preukázané vydanie automobilu políciou uţ v nepojazdnom stave. Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Ţiadal, aby dovolací súd predmetné druhostupňové rozhodnutie, a tieţ rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal porušenie práva na predvídateľnosť rozhodnutia prvostupňovým súdom, keď podľa jeho názoru sa tento súd neriadil publikovanou judikatúrou a nezisťoval skutočnú výšku škody, ktorá mu mala byť spôsobená. V tomto smere nevykonal ţiadne dokazovanie, vychádzal iba z dôkazov vykonaných v trestnom konaní, ktoré povaţoval za dostatočné. Ďalej vytýkal prvostupňovému súdu porušenie ustanovenia § 118 O.s.p., keď súd počas celého konania nevyslovil svoj právny názor na vec. Namietal tieţ odopretie práva ţalovanému vyjadriť sa na záver pojednávania k vykonanému dokazovaniu a k právnej stránke veci. Vo vzťahu k rozsudku odvolacieho súdu namietal odňatie moţnosti konať pred súdom nedostatočným odôvodnením tohto rozsudku. Ţalobca sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného stotoţnil s rozhodnutiami súdov oboch niţších stupňov, dovolacie námietky povaţoval za neopodstatnené, a preto ţiadal mimoriadny opravný prostriedok protistrany ako neprípustný zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. 6 Cdo 53/2012 3 Dovolanie účastníka konania upravené v tretej hlave štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd danú vec doposiaľ nerozhodoval. Rovnako sa nejedná o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. 6 Cdo 53/2012 4 Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe súdy v konaní prekvapivo nezisťovali skutočnú výšku škody, ktorá bola ţalobcovi spôsobená. Z obsahu spisu vyplýva, ţe súdy pri určení výšky škody vozidla vychádzali zo znaleckého posudku č. X. súdneho znalca Ing. G. B., vypracovanom v trestnom konaní, ku ktorému bol znalec vyslúchnutý aj osobne na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 2.5.
- Od tejto sumy bola odpočítaná suma, za ktorú ţalobca speňaţil znehodnotené vozidlo. Takto vykonané dokazovanie ohľadne výšky spôsobenej škody povaţoval prvostupňový súd za dostačujúce a s jeho záverom sa stotoţnil aj odvolací súd. Podstatou uvedenej dovolacej námietky bol nesúhlas dovolateľa so skutkovým zistením súdov v základnom konaní vyvodeným z hodnotenia vykonaných dôkazov. K tejto námietke dovolateľa treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu hodnotenia nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá 6 Cdo 53/2012 5 moţnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa ustanovenia § 243a ods. 2, in fine O.s.p. (arg. „dokazovanie však nevykonáva“). Predmetná námietka preto z hľadiska prípustnosti a zároveň dôvodnosti podaného dovolania nebola právne významná. Dovolací súd nezistil ani existenciu ďalšieho dôvodu prípustnosti dovolania, ktorý mal spočívať v nedodrţaní procesného postupu prvostupňovým súdom, vyplývajúceho z ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p., účinného od
- októbra 2008, podľa ktorého predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je moţné povaţovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Aj prípadné porušenie tohto zákonného ustanovenia nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Ak totiţ predseda senátu (samosudca) toto zákonné ustanovenie nedodrţí, nemá to ţiaden priamy dosah na moţnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia teda ţiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup prvostupňového súdu v podanom odvolaní a pod. Uvedené pochybenie samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Mohlo by zakladať iba tzv. inú vadu konania, ktorou by sa dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné. Dovolateľ preto neopodstatnene namietal, ţe nedodrţaním procesného postupu v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. mu prvostupňový súd odňal moţnosť pred súdom konať. Na záver pojednávania pred prvostupňovým súdom mali účastníci moţnosť zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
- mája 2011 (č. l. 218 spisu). Námietka ţalovaného ohľadne odopretia mu tohto práva zakotveného v ustanovení § 118 ods. 4 O.s.p. bola preto nedôvodná. 6 Cdo 53/2012 6 Z obsahu dovolania ţalovaného vyplynula aj námietka nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. V posudzovanej veci však rozsudok odvolacieho súdu nie je takouto vadou postihnutý. Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu zodpovedá poţiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. V danej veci krajský súd zhodne s okresným súdom dospel k záveru o zodpovednosti ţalovaného za škodu, ktorú spôsobil ţalobcovi tým, ţe bez jeho súhlasu predal osobné motorové vozidlo zn. I., ktoré mu ţalobca ako vlastník zveril za účelom vykonania opravy, nie predaja, čím na neho prešla zodpovednosť aj za znehodnotenie vozidla počas jeho uţívania treťou osobou. Stotoţnil sa aj s určením výšky škody prvostupňovým súdom a reagoval aj na námietky odvolateľa, ktoré povaţoval za neopodstatnené. Postup odvolacieho súdu bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. umoţňujúcim druhostupňovému súdu vypracovať tzv. skrátené odôvodnenie rozhodnutia a odkázať v ňom na dôvody obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, ak sa s nimi plne stotoţňuje. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv ţalovaného. Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 O.s.p., mimoriadny opravný prostriedok ţalovaného odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe trovy ţalobcu, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením jeho zástupkyne k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- 6 Cdo 53/2012 7 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2012 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová