Najvyšší súd 5Sžo/201/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. J. Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci žalobcov 1/ Lesného a pasienkového pozemkového spoločenstva R., 2/ MVDr. V. O., bývajúceho v G., oboch zastúpených JUDr. M. L., advokátom so sídlom kancelárie vo K.Z., 3/ JUDr. M. L., bývajúceho v S., proti žalovanému Krajskému lesnému úradu v Košiciach, Popradská 78, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z
- novembra 2008, č. 2008/00306, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
- mája 2010, č. k. 6S/1/2009-99, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
- mája 2010, č. k. 6S/1/2009-99 p o t v r d z u j e . Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 60,70 eura na účet JUDr. M. L., advokáta so sídlom vo K.Z.Z., vedený v T., a. s., č. účtu X., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O d ô v o d n e n i e : 2 5Sžo/201/2010 Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Rožňave z
- augusta 2008 č. 2008/00079-24 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Postupujúc podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, ako sa vyporiadal s námietkami žalobcu vznesenými v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, keďže aj on iba poukázal na stanoviská a písomné vyjadrenia príslušných orgánov štátnej správy (Obvodného úradu životného prostredia Rožňava, Obce R., Lesov SR š.p. OZ R.). Odporca tiež nepoukázal na prípadný rozpor výstavby daného poľovníckeho zariadenia s verejným záujmom, ochranou prírody a krajiny, funkčným využitím územia, či zlým vplyvom na životné prostredie. Krajský súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcov uvedenými v žalobe, že ani jeden zo správnych orgánov sa dôsledne nevyporiadal s ich námietkami. Správne orgány si teda, ako vyplýva zo záverov krajského súdu nesplnili svoju zákonnú procesnú povinnosť dostatočne odôvodniť výrok rozhodnutia [§ 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)], predovšetkým vo vzťahu k preukázaniu ,,nevyhnutných a odôvodnených prípadov“ dočasného vyňatia lesného pozemku na ten účel, na ktorý sa mal podľa rozhodnutia dočasne vyňať, t. j. na realizáciu stavby „poľovníckeho zariadenia“ - poľovníckej chaty, skladu krmiva a náradia, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nie je možné zabezpečiť inak. Povinnosť správnych orgánov dôsledne posúdiť tieto skutočnosti vyplýva tiež z ustanovení § 5 ods. 1 ako aj § 7 ods. 1 zákona o lesoch. Krajský súd zdôraznil, že v odôvodnení rozhodnutia nestačí len poukázať na písomné stanoviská príslušných štátnych orgánov, ale musí sa dôsledne vyporiadať, či v danom prípade ide o nevyhnutné a odôvodnené, i keď len dočasné vyňatie lesných pozemkov na iný účel ako na ten, na ktoré lesné pozemky majú slúžiť. Ako dôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku žalobcov ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov, ako aj námietku žalobcov, že im nebolo umožnené oboznámiť sa s celým obsahom spisov, lebo na ich písomnú žiadosť im neboli zaslané kópie vyjadrení a tých listinných dôkazov, ktoré žiadali. Ak prvostupňový správny orgán nepokladal za správne žiadané listinné dôkazy odvolateľom zaslať, mal im túto skutočnosť oznámiť a zároveň im aj oznámiť kedy môžu nahliadať do spisov (§ 23 správneho poriadku). Krajský súd však nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcov, že správne orgány vo veci nevykonali 3 5Sžo/201/2010 ústne pojednávanie na mieste samom, pretože ako vyplýva z obsahu administratívnych spisov a napokon je to uvedené aj v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov, z iného konania správnemu orgánu bolo zrejmé a jasné, na ktorých lesných pozemkoch a aké stavby bez povolenia sa stavajú a akú zaberajú plochu. Poukázal pritom na § 21 správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, prípadne aj uskutoční ohliadku, najmä vtedy ak tým by sa mohlo prispieť k objasneniu skutkového stavu. V súlade s ustanovením § 59 ods. 1 správneho poriadku krajský súd konštatoval povinnosť žalovaného správneho orgánu preskúmať napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, nakoľko odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a nie je viazaný ani skutkovými zisteniami ani právnymi názormi, ku ktorým dospel prvostupňový správny orgán. Odvolací správny orgán je oprávnený samostatne hodnotiť vec zo skutkovej a právnej stránky a vo svojom rozhodnutí sa vyporiadať aj so všetkými námietkami, ktoré boli vznesené v odvolaní. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP a úspešným žalobcom priznal ich náhradu vo výške spolu 815,69 eura. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonom ustanovenej (§ 204 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žaloba sa ako nedôvodná zamieta, pričom žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. K námietke žalobcov ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov a ohľadom neumožnenia oboznámenia sa s obsahom spisov, ktoré krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uznal ako dôvodné, žalovaný uviedol, že Obvodný lesný úrad v Rožňave je možné kontaktovať prostredníctvom elektronických médií zverejnených na internete (Portál lesných úradov – číslo telefónu, č. faxu, e-mail), takisto sú tam uvedené stránkové dni pre verejnosť, kedy je možné navštíviť OLÚ a je možné dohodnúť návštevu OLU telefonicky vopred aj mimo stránkových dní. S ohľadom na tieto skutočnosti označil žalobcom tvrdené znemožnenie prístupu k podkladom rozhodnutia vinou správneho orgánu za účelový argument, ktorý má poukázať na „netransparentné“ konanie OLÚ. S poukazom na obsah administratívnych spisov, ako aj na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, žalovaný správny orgán ďalej namietal, že k vyňatiu lesného pozemku o celkovej výmere 100 m² z plnenia funkcií lesov došlo na dobu určitú (na 15 rokov). Na predmetnom lesnom pozemku sa nenachádza lesný 4 5Sžo/201/2010 porast (nedochádza k odlesňovaniu) a správne orgány pred vydaním súdom zrušených rozhodnutí mali všetky potrebné podklady pre ich vydanie. Konajúce správne orgány pri vydávaní rozhodnutí zároveň postupovali v súlade s právnym názorom Ministerstva pôdohospodárstva SR, Sekcie lesníckej, ktorého súhlas bol potrebný podľa § 50 ods. 7 zákona o lesoch na zámenu, nájom, výpožičku a prevod správy lesného majetku vo vlastníctve štátu, okrem prevodu správy lesného majetku vo vlastníctve štátu v správe právnickej osoby založenej alebo zriadenej ministerstvom obrany alebo zriadenej Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Súhlas ministerstva sa vyžaduje aj na vyňatie, ktoré sa dotýka lesných pozemkov podľa § 3 ods. 1 písm. a/ až c/ a e/ vo vlastníctve štátu okrem vyňatia vo vojenských lesoch a v rekreačných oblastiach zriadených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a rozhodovania podľa § 3 ods.
- Žalovaný vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že dotknutý lesný pozemok je v zmysle schváleného programu starostlivosti o lesy (LHP) primárne určený pre účely poľovníctva. Poľovníctvo je súhrn činností zameraných na trvalo udržateľné, racionálne a cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčastí prírodných ekosystémov; je súčasťou kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany životného prostredia. V takýchto prípadoch (pre potreby poľovníctva) k vyňatiu alebo k obmedzeniu využívania lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov dochádza len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch (k vyňatiu lesného pozemku na účely poľovníctva dochádza v uznanom poľovnom revíri) a spravidla sa jedná o malú výmeru lesných pozemkov. Dodal, že uvedené pozemky slúžia pre potreby poľovníctva, ktoré agreguje činnosti súvisiace s racionálnym využívaním voľne žijúcej zveri a tvorbou a ochranou životného prostredia s tým, že poľovníctvo na našom území je dlhodobo prepojené s lesným hospodárstvom. Podľa názoru žalovaného zákonodarca zakomponovaním tretej vety do ustanovenia § 5 ods. 1 zákona o lesoch nemal na zreteli prípady, kedy dochádza k vyňatiu lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov pre potreby poľovníctva, ale prípady súvisiace s investičnou činnosťou vyplývajúcou z jednotlivých stupňov územnoplánovacej dokumentácie. Jedná sa predovšetkým o výstavbu líniových stavieb na lesných pozemkoch s lesnými porastmi (diaľnice, cesty, elektrovody a iné produktovody), ktoré investori pred ich realizáciou za účelom získania príslušných vyjadrení či rozhodnutí predkladajú orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, väčšinou vo variantných riešeniach. V týchto prípadoch orgány štátnej správy lesného hospodárstva skutočne musia zdôvodniť výber konkrétnej varianty súvisiacej so spoločenským a ekonomickým rozvojom danej oblasti a ochranou a tvorbou prírodného prostredia, keďže ich vyňatím dochádza k odlesňovaniu lesných pozemkov. S ohľadom 5 5Sžo/201/2010 na uvedené považuje žalovaný správny orgán preskúmavané rozhodnutia za dostatočne po vecnej stránke odôvodnené a preskúmateľné. V prejednávanom prípade správcom a zároveň aj obhospodarovateľom lesov (§ 2 písm. p/ a q/ zákona o lesoch) sú Lesy SR š. p., Odštepný závod (OZ) R., ktorý disponuje platným schváleným programom starostlivosti o lesy (LHP), takže má vedomosti o tom, že dotknuté lesné pozemky sú pozemkami funkčného zamerania bez lesných porastov, určené pre funkcie poľovníctva. Takisto žiadateľ o dočasné vyňatie, ktorý obstarával podklady k žiadosti o dočasné vyňatie, vrátane súhlasu správcu dotknutých lesných pozemkov, bol oboznámený so stavom aj s funkčným zameraním uvádzaných pozemkov a v konečnom dôsledku správne orgány prvého a aj druhého stupňa, ktoré vykonávajú štátnu správu lesného hospodárstva a podieľajú sa na konaniach vo veciach týkajúcich sa vyhotovenia a schvaľovania programu starostlivosti o lesy (LHP) a zároveň sú správnym orgánom poľovníctva, majú prehľad o lesných pozemkoch (§ 4 ods. 1 a 3 zákona o lesoch). Na záver žalovaný dal do pozornosti súdu, že v súlade s § 34 ods. 4, 5 a 6 správneho poriadku, preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktorého podklady, stav riešeného územia (lesné pozemky bez lesných porastov určené pre plnenie funkcií poľovníctva) a účel dočasného vyňatia (výstavba poľovníckych zariadení) boli zúčastneným stranám aj správnemu orgánu dostatočne známe, nedochádzalo tu ku kolízii určenia pozemkov podľa schváleného programu starostlivosti o lesy (LHP) a dôvodom pre dočasné rozhodnutie prvostupňového orgánu aj druhostupňové rozhodnutie o odvolaní, preto sú rozhodnutia vydané v súlade s platnou legislatívou na úseku lesného hospodárstva. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky po vykonaní dokazovania rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 6S/1/2009-99 z
- mája 2010 podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil a zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady trovy konania žalobcov, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia zatiaľ za toto spísané vyjadrenie o sume 60,70 eura, a to na účet právneho zástupcu JUDr. M. L., Advokáta, J. K. X., č. účtu X. vedený v T., a. s. Súčasne žalobcovia oznámili, že nesúhlasia s tým, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania a požiadali, aby pojednávanie bolo nariadené. Vyjadrili rozhodný nesúhlas s tvrdeniami žalovaného obsiahnutými v odvolaní a označili ich za účelové. 6 5Sžo/201/2010 Poukázali na to, že rozhodnutím Obvodného lesného úradu („OLÚ“) č. 2008/00079-24 zo dňa 27.08.2008 OLÚ podľa § 7 ods. 1 písm. b/ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch dočasne vyňal na dobu 15 rokov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia lesné pozemky za účelom realizácie výstavby „poľovníckeho zariadenia“ - poľovníckej chatky, skladu krmiva a náradia v katastrálnom území R. v rozsahu parciel č. X. plocha v ha 0,0030, dielec, plocha č. X., parc. č. X. plocha v ha 0,0070, dielec, plocha č. X. pre J. S., R.. Zdôraznili, že J. S. nie je vlastníkom poľovných pozemkov a nepatrí mu právo poľovníctva v danom poľovnom revíri. Krajský lesný úrad v Košiciach rozhodnutím č. 2008/00306 zo dňa 05.11.2008 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie Lesného a pasienkového pozemkového spoločenstva R. a spol. zamietol a napadnuté rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Rožňave č. 2008/00079-24 zo dňa 27.08.2008 potvrdil. Uviedli, že uvedené rozhodnutia boli vydané až po tom, ako bola v poľovnom revíri R. S. R. v rozpore so zákonom postavená „čierna stavba“, na ktorú žalobcovia príslušné štátne orgány upozorňovali už od februára 2008, pričom vo veci bol podaný protest prokurátora Okresnej prokuratúry v Rožňave, a začal konať i Stavebný úradu – Obec R., ktorý okrem iného vyzval staviteľa výzvou z
- júla
- Postavenie stavby fyzickou osobou J. S. v ochrannom pásme NP Slovenský Kras na štátnom lesnom pozemku nemožno podľa názoru žalobcov chápať ako plnenie funkcií lesov. Sama stavba obmedzuje plnenie funkcie lesa, a to ako pastevné, tak aj iné funkcie, na ktoré je lesný pozemok, navyše nachádzajúci sa v ochrannom pásme NP Slovenský Kras, určený. Zdôraznili, že postavenie stavby medzi funkcie lesa a ani medzi právo poľovníctva, tak ako je vymedzené v príslušnom zákone č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, nepatrí. Poukázali na to, že chata bola postavená za účelom súkromných záujmov fyzickej osoby, ktorá v danom poľovnom revíri R. S. nevlastní ani „centimeter štvorcový“ poľovných pozemkov, pričom od roku 2007 permanentne daný poľovný revír navštevuje priateľ J. S. Ing. J. B., v r. 2006-2010 poslanec NR SR a v danom období člen najpočetnejšej vládnej parlamentnej strany, ktorý je aj okresným predsedom strany v Rožňave. Podľa žalovaných rozhodne nie je naplnený zákonný predpoklad nevyhnutného a odôvodneného prípadu na výstavbu stavby súkromnou fyzickou osobou na lesnom štátnom pozemku v ochrannom pásme NP Slovenský Kras. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania 7 5Sžo/201/2010 (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) pojednávanie vo veci odvolania nenariadil, pretože takýto postup nie je v rozpore s verejným záujmom a súčasne k tomu neboli splnené zákonné podmienky (§ 250ja ods. 2 veta druhá OSP). Žalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím dočasne vyňal na dobu 15 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia lesné pozemky z lesných pozemkov za účelom realizácie stavby „poľovníckeho zariadenia“ – poľovníckej chatky, skladu krmiva a náradia v k. ú. R. v rozsahu parc. č. X. – lesný pozemok o výmere 0,0030 ha a parc. č. X. – lesný pozemok o výmere 0,0070 ha a žiadateľovi (J. S.) uložil povinnosť nahradiť stratu mimoprodukčných funkcií lesa – odvod za dočasné vyňatie lesného pozemku z lesa vo výške 1.044,- Sk. Konanie o vyňatie lesného pozemku sa spravuje jednak osobitným predpisom, zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“), a tiež všeobecným procesným predpisom, ktorým je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní („správny poriadok“). Lesné pozemky ako súčasť ekosystému lesa (§ 2 písm. a/ zákona o lesoch) patria medzi nehnuteľnosti v osobitnom režime obhospodarovania, a to z dôvodu udržania ekologickej stability lesa a jeho biologickej diverzity (§ 2 písm. c/ a d/ zákona o lesoch). Preto zákon o lesoch umožňuje využívať lesné pozemky na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, len ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov (ďalej len „vyňatie“), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len „obmedzenie využívania“), ak tento zákon neustanovuje inak. K vyňatiu 8 5Sžo/201/2010 alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak (§ 5 ods. 1 zákona o lesoch). Zároveň zákon ukladá povinnosť, aby pri využívaní lesných pozemkov na iné účely ako na plnenie funkcií lesov boli lesné pozemky najmä v ochranných lesoch (§ 13) a v lesoch osobitného určenia (§ 14) chránené, bola použitá len nevyhnutne potrebná výmera lesných pozemkov a obmedzilo sa narúšanie celistvosti lesa, nedošlo k obmedzeniu využívania funkcií okolitého lesa, zabezpečili sa, ak je to účelné a technicky uskutočniteľné, skrývka organominerálnych povrchových horizontov pôdy a opatrenia na jej hospodárne využitie, bola vykonaná rekultivácia lesných pozemkov po skončení ich využitia na iné účely, boli prieseky v lese umiestňované tak, aby bol les čo najmenej ohrozovaný vetrom (§ 5 ods. 2 zákona o lesoch). Na iné účely ako plnenie funkcií lesov orgán štátnej správy lesov rozhoduje o: a) trvalom vyňatí, ktorým sa rozumie trvalá zmena využitia lesného pozemku alebo trvalá zmena druhu pozemku, b) dočasnom vyňatí, ktorým sa rozumie dočasná zmena využívania lesného pozemku na dobu najviac 20 rokov, c) obmedzení využívania (§ 7 ods. 1 zákona o lesoch). V intenciách požiadaviek na zaistenie čo najvyššieho možného stupňa ochrany lesa, ako aj jeho obhospodarovania, treba prísnejšie vnímať aj ustanovenia správneho poriadku ako všeobecného právneho predpisu pre správne konanie. Lesný úrad je pri rozhodovaní podľa § 7 ods. 1 zákona o lesoch povinný postupovať podľa jednotlivých ustanovení správneho poriadku a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie 9 5Sžo/201/2010 ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci. Zásada materiálnej pravdy je upravená najmä v ustanovení § 3 ods. 4 správneho poriadku a ďalej konkretizovaná v ďalších ustanoveniach správneho poriadku (§ 32 a § 46 správneho poriadku). Zásadu materiálnej pravdy treba aplikovať spolu so zásadou zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 správneho poriadku), ktoré sú vlastne jej základom. Táto zásada vyslovuje požiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci, teda subsumuje aj požiadavku zistiť úplný a presný stav veci. Za zistenia skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinnosti správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1 správneho poriadku). Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Správny orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a 47 ods. 3 správneho poriadku), pričom jednotlivé argumenty správneho orgánu musia byť verifikovateľné obsahom administratívneho spisu vedeného vo veci. V prejednávanej veci krajský súd vytkol žalovanému, ale aj správnemu orgánu prvého stupňa dve pochybenia v konaní, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Krajský súd prisvedčil námietke žalobcov, že mu žalovaný svojím postupom znemožnil sa riadne a v plnom rozsahu zúčastniť sa konania tým, že mu neposkytol výpisy a fotokópie listín so spisu. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tomto prípade, odchylne od názoru krajského súdu, stotožnil s právnym názorom žalovaného, že žalobca ako účastník konania mal plné právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov 10 5Sžo/201/2010 (§ 23 ods. 1 správneho poriadku), pričom z administratívneho spisu nevyplýva, a ani do súdneho spisu žalobca nezaložil (a ani netvrdil) dôkaz o tom, že by sa tohto svojho práva domáhal a bolo mu zo strany žalovaného alebo správneho orgánu prvého stupňa nezákonne odopreté. V prípade práva účastníka oboznamovať sa s obsahom spisu vrátane práva robiť si z neho výpisy, odpisy a dostať kópie spisov, ide o právo účastníka, ktoré vyžaduje jeho aktívny postoj a záujem. Správny orgán nemá povinnosť automaticky tieto služby poskytovať. Najvyšší súd sa však stotožnil s právnym názorom krajského súdu vytýkajúcim preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správneho orgánu a aj rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a jeho následnú nepreskúmateľnosť s tým, že iba poukázal na stanoviská a písomné vyjadrenia príslušných orgánov štátnej správy (Obvodného úradu životného prostredia Rožňava, Obce R., Lesov SR š. p. OZ R.). Je pritom zákonnou povinnosťou správneho orgánu dostatočne odôvodniť výrok svojho rozhodnutia (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). V prípade rozhodnutia o dočasnom vyňatí lesného pozemku je povinnosťou lesného úradu tiež sa riadne vyporiadať s požiadavkou nevyhnutnosti a odôvodnenosti dočasného vyňatia lesného pozemku vo vzťahu k účelu, na ktorý sa mal podľa rozhodnutia dočasne vyňať (tiež § 5 ods. 1 ako aj § 7 ods. 1 zákona o lesoch). V relevantnej časti sa skutková a právna argumentácia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a aj prvostupňového správneho rozhodnutia obmedzuje len na konštatovanie listín (stanovísk a vyjadrení) založených do administratívneho spisu, ich rekapituláciu, citáciu zákonných ustanovení, pričom však žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukazuje na vyjadrenia orgánov tak, ako z obsahu spisu nevyplývajú. Argumentácia prostredníctvom poukazov na jednotlivé stanoviská a vyjadrenia príslušných subjektov totiž v nejednom prípade neobstojí v konfrontácii s obsahom týchto listín, pričom ani jeden zo správnych orgánov rozhodujúcich vo veci sa s tými nezrovnalosťami nevyporiadal (napríklad nezrovnalosti vo vzťahu k vyjadreniam obce R. ohľadom výmery pozemku a charakteru umiestňovanej stavby). Z odôvodnení oboch rozhodnutí nie je zrejmé, ako sa správne orgány vyporiadali z rozdielmi v stanoviskách a vyjadreniach jednotlivých subjektov, prečo (a či) niektorým priznali vyššiu váhu. 11 5Sžo/201/2010 V rozhodnutiach je tiež opomenutý záver o tom, či žiadateľ napĺňa zákonné predpoklady osoby spôsobilej riadneho hospodárenia na vyňatom pozemku tak, aby bola zaistená ochrana lesa o to viac, že ide o pozemky nachádzajúce sa v ochrannom pásme Národného parku Slovenský kras, a to po celú dobu vyňatia. Hoci správne orgány nespochybnili, že žiadateľ sa dopustil priestupku na úseku lesného hospodárstva podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch tým, že v priebehu januára 2008 postavil bez rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o vyňatí alebo obmedzení využívania lesného pozemku, nijakým spôsobom sa nevyporiadali s tým, či osoba postupujúca takto nedbanlivo pri zásahu do lesa, poskytuje aj napriek tomu záruky ochrany prírody. Napriek tomu, že žiadateľ žiada o vyňatie v zásade malej výmery, treba mať na zreteli možný vplyv pravidelného pôsobenia človeka v danom území. Napriek tomu, že sa najvyšší súd nestotožnil v plnom rozsahu s odvolaním napadnutým rozsudkom krajského súdu, obdobne ako krajský súd zistil v rozhodnutiach a im predchádzajúcich konaniach žalovaného správneho orgánu a prvostupňového orgánu aj také nedostatky, pre ktoré nemožno preskúmavané rozhodnutie žalovaného a ani prvostupňové správne rozhodnutie považovať za správne a zákonné. S ohľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že krajský súd na základe konania vykonaného v súlade so zákonom vyvodil vo veci správne skutkové a právne závery, keď zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Rožňave z
- augusta 2008 č. 2008/00079-24, a preto odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil (§ 250j ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §
- ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a podľa § 250k ods. 1 a priznal v odvolacom konaní úspešným žalobcom 1/ a 2/ ich náhradu 60,70 eura. Táto pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia JUDr. M. L., advokátom so sídlom vo K.Z., a to podľa vyčíslenia predloženého súdu spolu s vyjadrením k odvolaniu, za jeden úkon právnej služby – písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného z
- júla 2010 vo výške 53,49 eura (§ 11 ods. 4 a § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách 12 5Sžo/201/2010 a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od
- júna 2010) a režijný paušál v sume 7,21 eura (§ 15 ods. 3 cit. vyhlášky). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- apríla 2011 JUDr. J. Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková