Obsah (5)

§ 218§ 49§ 237§ 242§ 47

Najvyšší súd 6 Cdo 239/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. E. K., bývajúceho v B., zastúpeného Mgr. Zuzanou Zajíčkovou, advokátkou

§ 218ods.

1 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) majúc za to, ţe ţalobca podal odvolanie oneskorene. Vychádzal z toho, ţe v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. v znení do

1. októbra 2008 bolo treba mať za to, ţe rozsudok súdu prvého stupňa bol zástupkyni ţalobcu doručený uplynutím tretieho dňa od uloţenia zásielky na pošte, t.j. dňa
2. augusta
3. Lehota na podanie odvolania tak začala plynúť
4. augusta 2008 a márne uplynula
5. septembra 2008, pretoţe ţalobca podal odvolanie na pošte aţ
6. septembra 2008, teda oneskorene. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd tieţ uviedol: „Pretoţe v danej veci nebol zistený opak a právna zástupkyňa navrhovateľa v tomto smere ani netvrdila a neponúkla ţiaden dôkaz, má odvolací súd za to, ţe táto sa ako adresát uvedenej poštovej zásielky, obsahujúcej napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa 6 Cdo 239/2011 2 zdrţiavala na adrese doručovania – D.. Prípadná námietka tejto skutočnosti nemôţe byť ani dôvodom dovolania, keď nebola tvrdená v odvolaní, pretoţe pri skúmaní náleţitostí doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. správnosť a úplnosť skutkových záverov súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu nemoţno posudzovať na základe námietok účastníka uplatnených aţ v odvolacom konaní (CH.BCKč.RNsC333/2001).“ Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie dôvodiac, ţe postupom a rozhodnutím odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Tvrdí, ţe odvolanie podal včas, v zákonnej pätnásťdňovej lehote počítanej od skutočného prevzatia rozsudku súdu prvého stupňa. V danej veci totiţ nemohla platiť fikcia doručenia v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. (zrejme v znení do
7. októbra 2008; poznámka dovolacieho súdu), pretoţe jeho zástupkyňa, ktorej sa rozsudok súdu prvého stupňa

§ 49ods.

1 O.s.p. doručoval, sa v mieste doručenia v rozhodnú dobu nezdrţovala. Aţ do

1. septembra 2008 bola totiţ na materskej dovolenke. Tieţ uviedol, ţe z údajov na obálke obsahujúcej doručovaný rozsudok súdu prvého stupňa, nebolo zrejmé, ţe ide o zásielku určenú advokátovi. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu poukázal na tú skutočnosť, ţe ţalobca, ani jeho zástupkyňa, neinformovali súd ani poštový úrad o tom, ţe zástupkyňa ţalobcu sa v čase doručovania nezdrţovala v mieste doručenia. Tieţ uviedol, ţe nakoľko právna zástupkyňa ţalobcu prevzala rozsudok prvostupňového súdu dňa
2. augusta 2008, t. j. v priebehu materskej dovolenky trvajúcej do
3. septembra 2008, je zrejmé, ţe sa zdrţiavala v svojej kancelárii aj pred ukončením materskej dovolenky. Tieţ poukázal na ustanovenie zákona o advokácii

ktorého, ak advokát vykonáva advokáciu samostatne a vo vykonávaní advokácie mu bráni akákoľvek prekáţka, je povinný urobiť potrebné opatrenia na ochranu práv alebo záujmov klienta, resp. ustanoviť po vzájomnej dohode iného advokáta ako svojho zástupcu; takisto má povinnosť zabezpečiť v mieste svojho sídla moţnosť doručovania zásielok v súlade s právnymi predpismi o doručovaní. Z týchto dôvodov sa ţalovaný stotoţnil so záverom odvolacieho súdu o fikcii doručenia rozsudku prvostupňového súdu ţalobcovi dňom

1. augusta
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 6 Cdo 239/2011 3 ods. 1 O.s.p.), po tom, ako prostredníctvom súdu prvého stupňa vykonal šetrenie na odstránenie sporných okolností doručovania rozsudku súdu prvého stupňa, dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je dôvodné.

§ 237písm.

f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.

§ 242ods.

1, druhá veta O.s.p. dovolací súd na vady konania

§ 237písm.

a/ aţ g/ O.s.p. prihliada vţdy, teda aj vtedy, ak v neboli dovolaní uplatnené vôbec alebo boli uplatnené z iného dôvodu. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia treba rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť pred súdom konať (a zakladajúci prípustnosť dovolania

uvedeného ustanovenia) treba povaţovať aj odmietnutie odvolania

§ 218ods.

1 písm. a/ O.s.p. v prípade, ţe podmienky pre také rozhodnutie neboli splnené, pretoţe odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu sú postihnuté vadou

§ 237písm.

f/ O.s.p. spočívajúcou v nesprávnom odmietnutí odvolania ţalobcu. Odvolací súd totiţ odmietol odvolanie ţalobcu, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené podmienky. Nie je totiţ správny jeho záver, ţe odvolanie bolo zjavne podané oneskorene. Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú funkciu. Súd totiţ môţe konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, ţe účastníci dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, pouţitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie 6 Cdo 239/2011 4 vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne,

predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závaţné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôţe rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť. Doručovanie písomností určených advokátovi upravuje ustanovenie § 48 ods. 4 O.s.p. v znení do 14. októbra 2008 (teraz § 48 ods. 5 O.s.p.),

ktorého takéto písomnosti sa môţu doručovať tieţ advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok. Občiansky súdny poriadok neupravuje ďalší postup v prípade, ţe pri doručovaní písomností určených advokátovi nebol advokát, prípadne advokátsky koncipient alebo iný pracovník pracovne činný u advokáta a poverený prijímaním zásielok, zastihnutý, resp. ţe advokát takých pracovníkov nemá. Nedostatok takej zákonnej úpravy je potrebné preklenúť pouţitím analogického pouţitia ustanovenia § 46 O.s.p., resp. § 47 O.s.p.,

toho, či ide o tzv. obyčajné doručovanie alebo doručenie písomností určených do vlastných rúk adresáta (na doručovanie advokátovi nemoţno aplikovať ustanovenie § 48 ods. 2 O.s.p. – pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2008 sp.zn. 1 Cdo 88/2007).

§ 47ods.

2 O.s.p. v znení do

1. októbra 2008, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení; ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloţí doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí; ak si adresát zásielku do troch dní od uloţenia nevyzdvihne, povaţuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uloţení nedozvedel. Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení ("... povaţuje sa posledný deň lehoty za deň doručenia ...") je nutné súčasné splnenie týchto podmienok: a/ moţnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená (viď napr. § 114 ods. 4 O.s.p.), 6 Cdo 239/2011 5 b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţoval, c/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil o tom, kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie zostal taktieţ bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uloţení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku do 3 dní od upovedomenia nevyzdvihol. Právna fikcia doručenia, pouţitá okrem iného aj v citovanom ustanovení § 47 ods. 2 O.s.p. v znení do
2. októbra 2008, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným. Aby fikcia doručenia mohla svoj účel (dosiahnutie právnej istoty) splniť, musí rešpektovať všetky náleţitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náleţitosti splnené, nie je súd oprávnený naplnenie fikcie doručovania konštatovať (porovnaj čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd uvedený ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.,

ktorého štátnu moc moţno uplatňovať iba v prípadoch a v medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom ktorý ustanoví zákon). Z doručenky pripojenej k č.l. 103 spisu nie je moţné vyvodiť záver o vzniku fikcie doručenia v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. v znení do

1. októbra 2008, ako to nesprávne urobil odvolací súd. Na predmetnej doručenke v rubrike pre poznámky pošty (označenej „Nedoposielať“) v bode
2. („Neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa ...“) je síce vyznačený dátum
3. august 2008, v bode
4. („Opakované doručenie“) dátum
5. august 2008 a v bode
6. („Deň uloţenia zásielky“) dátum
7. augusta 2008, napriek tomu z doručenky, a ani z ostatného obsahu spisu, nemoţno vyvodiť, ţe by doručovateľ pri doručovaní zásielky obsahujúcej rozsudok súdu prvého stupňa striktne zachoval postup

ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyţadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu osvedčuje súdu vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 1992 sp. zn. 1 Cdo 37/92). Tento dôsledok však môţe nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, ţe sa adresát v mieste doručenia zdrţoval, nie je osvedčené, či táto 6 Cdo 239/2011 6 podmienka náhradného doručenia bola splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, ţe sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdrţoval z dôvodu, ţe účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude moţný len vtedy, ak bude zistené, ţe adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdrţoval. V preskúmavanej veci okolnosť, ţe zástupkyňa ţalobcu sa v mieste doručenia zdrţovala, doručenka nepotvrdzuje (neosvedčuje), pretoţe ţiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdrţuje“). Berúc do úvahy vyššie uvedené závery,

dovolacieho súdu nenáleţite vyznieva poznámka odvolacieho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia v znení: „Pretoţe v danej veci nebol zistený opak a právna zástupkyňa navrhovateľa v tomto smere ani netvrdila a neponúkla ţiaden dôkaz, má odvolací súd za to, ţe táto sa ako adresát uvedenej poštovej zásielky, obsahujúcej napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zdrţiavala na adrese doručovania – D. Prípadná námietka tejto skutočnosti nemôţe byť ani dôvodom dovolania, keď nebola tvrdená v odvolaní, pretoţe pri skúmaní náleţitostí doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. správnosť a úplnosť skutkových záverov súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu nemoţno posudzovať na základe námietok účastníka uplatnených aţ v odvolacom konaní (CH.BCKč.RNsC333/2001).“ Keďţe ţalobca v dovolacom konaní zákonné doručenie prvostupňového rozhodnutia namietal, bolo povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie tejto okolnosti. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd prostredníctvom súdu prvého stupňa vykonal šetrenie v záujme odstránenia sporností v okolnostiach doručovania rozsudku súdu prvého stupňa zástupkyni ţalobcu. Výsluchom zástupkyne ţalobcu, svedkov Ing. K. Z., Dr. D. P. a V. S. nebolo preukázané, ţe sa zástupkyňa ţalobcu (ktorá porodila dňa 23. apríla 2008 a bola na materskej dovolenke aţ do 23. septembra 2008) v čase doručovania rozsudku súdu prvého stupňa v mieste doručenia zdrţiavala. Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte, pre záver o nesplnení podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok 6 Cdo 239/2011 7 konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V prípade, ak všeobecný súd nemá záver o nedodrţaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, ţe opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (tak napr. III. ÚS 331/04 a III. ÚS 249/08). Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa nebol doručený správne

predpisov upravujúcich tento úkon, ktorá vada má priamo za následok nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závaţné procesnoprávne účinky. Preto ak odvolací súd odvolanie ţalobcu odmietol ako oneskorene podané, odňal mu právo, aby na základe jeho včas podaného odvolania bol ním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaný odvolacím súdom (porovnaj R 23/1994). Ţalobca teda dôvodne v dovolaní vytýka, ţe konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu

§ 237písm.

f/ O.s.p. So zreteľom na vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., dovolanie ţalobcu je prípustné a zároveň je tieţ dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 14. marca 2012 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová