Obsah (6)

§ 96§ 212§ 205§ 142§ 150§ 219

Najvyšší súd 3 Obo 176/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: G. I. L., so sídlom X., IČO: H., zast. JUDr. M. B., advokátom, B.B., s. r.

§ 96ods.

1 O. s. p. Nakoľko v časti povinnosti ţalovaného v 2/ rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 300 000 Sk s príslušenstvom rozsudok zo dňa

1. 10.2 008 nadobudol právoplatnosť a súd mal za zistené, ţe v časti späťvzatia ţaloby voči ţalovanému v 2/ rade, 3 3 Obo 176/2010 čo do zaplatenia 8 697 376 Sk rozhodnuté nebolo, s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1 O. s. p. súd konanie voči ţalovanému v 2/ rade zastavil. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p. Ţalovaný v 2/ rade vzhľadom na pomer úspechu v konaní, bol úspešný v nepomerne vyššej časti ako navrhovateľ, a preto súd priznal ţalovanému v 2/ rade trovy konania v sume 4 750,15 eur, pozostávajúcich s trov právneho zastúpenia v sume 4 152,66 eur a súdneho poplatku za podané odvolanie v sume 597,49 eur. Svoje odvolanie odôvodnil tým, ţe podaním zo dňa
3. 1999, doručeným súdu dňa
5. 1999, navrhol ţalobca upraviť ţalobný návrh tak, ţe vo vzťahu k ţalovanému v 3/ rade ( spolu so ţalovaným v 1/ rade ) poţaduje uhradiť sumu istiny vo výške 300 000 Sk s 28 % úrokom z omeškania od
7. 1993 aţ do zaplatenia a nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok. Ţalobcovi nie je zrejmé, z akých dôvodov sa súd uvedeným návrhom nezaoberal a poukazuje len na späťvzatie ţaloby zo dňa
9. 2000, resp.
12. Nakoľko bol ţalobcovi vo vzťahu k ţalovanému v 2/ rade priznaný nárok v plnej výške má za to ţe súd mal rozhodnúť o trovách s poukázaním na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a objasniť z akého dôvodu nepriznal trovy vyčíslené ţalobcom a zaslané súdu v zákonom stanovenej lehote. Zároveň uviedol, ţe trovy ţalovaného v 2/ rade by nemali byť priznané najmä s poukazom na § 150 O. s. p., z dôvodu ţe trovy si ţalovaný v
13. rade uplatňuje za úkony vykonané 6 rokov po tom ako ţalobca upravil svoj návrh. Súd sa podaním zo dňa
15. 1999, resp.
17. 2000 nezaoberal a na základe tejto skutočnosti ţiadal ţalobca svoj nárok vziať čiastočne späť opätovným podaním z
20. Ţalovaný v 2/ rade si uplatňuje náhradu trov za 3 úkony právnej sluţby – prípravu a prevzatie veci, vyjadrenie z
22. 2005 a účasť na pojednávaní
24. 2007 a
26. 2010, t. j. 6 resp. 11 rokov potom, ako malo byť o uvedenom návrhu na čiastočné späťvzatie rozhodnuté. Ţalobca má zato, ţe v prípade, ak by sa súd zaoberal podaním zo
28. 1999, resp.
30. 2000, tak, ako to ukladá zákon, trovy uplatnené ţalovaným v 2/ rade by neboli vznikli. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ ) prejednal odvolanie ţalobcu

§ 212ods.

1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., a po preskúmaní napadnutého uznesenia, dospel k záveru, ţe odvolanie v napadnutej časti o náhrade trov konania nie je dôvodné. 4 3 Obo 176/2010 Ţalovaný podal odvolanie z dôvodu

§ 205ods.

2 písm. f/ O. s. p., a to ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odvolania je zrejmé, ţe ţalobca odvolanie voči uzneseniu súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania podal z dôvodu, ţe mal za to, ţe mal plný úspech v konaní a teda súd prvého stupňa mal rozhodnúť o trovách konania

142 ods. 1 O. s. p. a nebol dôvod aby konajúci súd o trovách konania rozhodol

ustanovenia § 142 ods. 3 veta prvá O. s. p. Namietal tieţ neaplikovanie ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p, hoci na jeho pouţitie boli splnené podmienky.

§ 142ods.

1 O. s. p účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

§ 142ods.

3 O. s. p, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný môţe mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného práva.

§ 150ods.

1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania ţalobcu voči výroku o trovách konania je, či prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru , ţe ţalovaný v 2/ rade mal neúspech v pomerne nepatrnej časti a teda bol dôvod, aby rozhodol

§ 142ods.

3 veta prvá O. s. p. a zároveň neboli splnené podmienky na aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p. 5 3 Obo 176/2010 V predmetnej veci zobral ţalobca návrh späť podaním zo dňa

2. 2000 ako aj podaním zo dňa
4. 2006, v ktorých navrhol konanie proti ţalovanému v 1/ rade zastaviť a uloţiť mu povinnosť nahradiť trovy konania ţalobcovi vo výške 100 Sk. Ţalovanému v 2/ rade navrhol uloţiť povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 300 000 Sk s 28 % úrokmi z omeškania odo dňa
6. 1993 aţ do zaplatenia. Uznesením č. k. Z-2-34 Cb 481/1996 - 274 prvostupňový súd konanie voči ţalovanému v 2/ rade vo výške 8 697 376 Sk zastavil. V prejednávanej veci prvostupňový súd dospel k záveru, ţe ţalovaný v 2/ rade vzhľadom na pomer úspechu v konaní bol úspešný v nepomerne vyššej časti ako ţalobca, a preto priznal ţalovanému v 2/ rade náhradu trov konania od ţalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobca sa od ţalovaného 2/ rade domáhal plnenia vo výške 8 997 376 Sk s príslušenstvom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-34 Cb 481/1996 - 203 zo dňa
8. 2008 právoplatným dňom
10. 2009 bola ţalovanému v 2/ rade uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi istinu 300 000 Sk s príslušenstvom a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k Z-2-34 Cb 481/1996 - 274 zo dňa
12. 2010 bolo konanie voči ţalovanému v 2/ vo výške 8 697 376 Sk zastavené ( na základe späťvzatia návrhu ţalobcom, bez toho aby toto späťvzatie bolo zapríčinené správaním ţalovaného v 2/ rade ), bol v danom prípade ţalovaný v 2/ rade neúspešný v časti 300 000 Sk čo predstavuje 3,33 % s predmetu konania ( 8 997 376 Sk ). Neúspech takéhoto rozsahu je jednoznačne neúspechom len v pomerne nepatrnej časti, v dôsledku čoho súd prvého stupňa postupoval pri rozhodovaní o trovách konania správne keď aplikoval ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. O mimoriadnom dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
14. 2008 č. k. Z-2-34 Cb 481/1996, ktorým súd prvého stupňa uloţil ţalobcovi zaplatiť istinu 300 000 Sk s 28% ročne zo sumy 300 000 Sk od
16. 1193 do zaplatenia Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom 1 MObdoV/11/2011 zo dňa
18. 2011 rozhodol tak, ţe mimoriadne dovolanie zamietol. 6 3 Obo 176/2010 K odvolateľom namietanej neaplikácii §150 ods. 1 O. s. p odvolací súd uvádza, ţe pri pouţití uvedeného ustanovenia ide o výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak naplnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konanie celkom alebo sčasti. Pouţitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Jeho pouţitie preto musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vţdy výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Jediným dôvodom, ktorý ţalobca uvádza ako dôvod pre pouţitie uvedeného ustanovenia je skutočnosť, ţe prvostupňový súd sa nezaoberal späťvzatím návrhu zo dňa
20. 1999, resp.
22. 2000 včas, a tak na strane ţalovaného v 2/ rade vznikli trovy, ktoré by inak neboli.

názoru odvolacieho súdu, však nie je moţné nečinnosť súdu a následný vznik trov, ktoré by v prípade včasného rozhodnutia nevznikli posudzovať ako dôvod hodný osobitného zreteľa, nakoľko takýto procesný postup súdu by bol, ako dôvod hodný osobitného zreteľa pouţívaný, ako obrana neúspešného účastníka nahradiť trovy konania. Samotná nečinnosť súdu pri rozhodovaní o návrhu na späťvzatie ţaloby, hoci aj neprimeranej dĺţky preto, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa

§ 150ods.

1 O. s. p., pre ktorý súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Odvolací súd dospel k záveru, ţe v danej veci síce sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenie § 142 ods. 3 veta prvá O. s. p,

ktorého má ţalovaný v 2/ rade právo na náhradu trov voči ţalobcovi, a zároveň nie sú na strane ţalobcu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali pouţitie § 150 ods. 1 O. s. p a teda, nepriznanie náhrady trov konania ţalovanému v 2/ rade. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací na základe uvedených skutočností uznesenie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania

§ 219ods.

1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 7 3 Obo 176/2010 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. februára 2012 JUDr. Jana Zemaníková, v. r predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková