Obsah (6)

§ 65§ 250s§ 21§ 14§ 165§ 250l

Najvyšší súd Slovenskej republiky 7So/93/2011 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek sená

§ 65ods.

1 a § 247 zákona o sociálnom poistení, zamietla ţiadosť navrhovateľovi o starobný dôchodok od

1. júla 2010 z dôvodu, ţe nesplnil podmienky nároku tým, ţe nezískal potrebnú dobu dôchodkového poistenia, teda 15 rokov dôchodkového poistenia vo zvýhodnenej pracovnej kategórii na vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Napokon odporkyňa ďalším rozhodnutím z
2. marca 2011 číslo X. zmenila svoje rozhodnutie z
3. januára 2011 v časti odôvodnenia, keď v nej uviedla, ţe pre nárok na starobný dôchodok bola navrhovateľovi zhodnotená doba zamestnania od
4. januára 1973 do
5. decembra 1973 v II. pracovnej kategórii ako robotníka na povrchu, od
6. januára 1974 do
7. mája 1975 v II. pracovnej kategórii ako robotníka v úpravni, od
8. júna 1974 do
9. októbra 1974 v III. pracovnej kategórii a od
10. októbra 1974 do
11. decembra 1974 v II. pracovnej kategórii ako robotníka v úpravni. Vzhľadom na skutočnosť, ţe zamestnávateľ R., B. potvrdil, ţe v období od
12. januára 1973 do
13. mája 1974 a od
14. októbra 1974 do
15. decembra 1974 navrhovateľ vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie, nebolo moţné túto dobu hodnotiť ako dobu zamestnania odpracovanú v I.AA pracovnej kategórii. Ţiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od
16. júla 2010 bola preto znova aj týmto rozhodnutím zamietnutá. Z dôkazov vykonaných v správnom i v súdnom konaní mal krajský súd preukázané, ţe odporkyňa posúdila ţiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku správne. Súd neakceptoval námietky navrhovateľa, týkajúce sa zaradenia jeho zamestnania v Ţ., š. p. S., Banský závod R. v období rokov 1973 a 1974 do výhodnejšej pracovnej kategórie, lebo jeho zaradenie u tohto zamestnávateľa do II. resp. III. pracovnej kategórie jednoznačne zistil z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ako aj z prílohy k ţiadosti o dôchodok, ktoré sám navrhovateľ vlastnoručne podpísal a tým verifikoval údaje v nich obsiahnuté. Krajský súd v tejto súvislosti povaţoval za právne bezvýznamné tvrdenie, ţe si navrhovateľ neuvedomoval právne dôsledky týchto dokumentov v čase, kedy ich podpisoval. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie dokazovanie. Alternatívne navrhol tento rozsudok 7So/93/2011 3 zmeniť tak, ţe mu bude priznaný starobný dôchodok po zhodnotení spornej doby vo zvýhodnenej prvej pracovnej kategórii. Uviedol, ţe v období od
17. januára 1973 do
18. decembra 1974 pracoval v podzemí ako baník v I.AA kategórii a na preukázanie uvedenej skutočnosti navrhol vypočuť aj ďalších svedkov, a to L. Š.Š. J. P., J. P. B. B., D. J., Š. Š. a svedkov skôr navrhnutých, ktorí v uvedenom období s ním pracovali ako baníci v podzemí. K odvolaniu priloţil vyhlásenia uvedených svedkov o ním tvrdených skutočnostiach a poukázal aj na skutočnosť, ţe má len štyri triedy základnej školy, iné vzdelanie nemá, preto nechápal dosah svojho podpisu na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia. Odporkyňa vo vyjadrení na odvolanie navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správne potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 250s

v spojení s § 246c OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu skonaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

§ 21ods.

1 písm.

1. a)zákona o sociálnom zabezpečení nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 25 rokov doby zamestnania a dosiahnutím dôchodkového veku aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.
2. a)alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach.

§ 14ods.

2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevaţne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach.

§ 165ods.

1 zákona o sociálnom poistení (v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinnom od

1. januára 2008) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Z dávkových a súdnych spisov vyplýva, ţe do
2. júla 2010, kedy navrhovateľ dovŕšil 55 rokov bol pred
3. januárom 2004 dôchodkovo poistený od
4. januára 1975 do
5. decembra 1991 vo zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii v trvaní 14 rokov a 216 dní. 7So/93/2011 4 Nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenej pracovnej kategórii by navrhovateľovi vznikol od
6. júla 2010 (teda od dovŕšenia veku 55 rokov veku) vtedy, ak by bolo preukázané, ţe bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach. V súdnom spise je zaloţené potvrdenie R., š. p. B. zo
7. júla 2010, ktorým vedúci strediska Ing. F. P. potvrdzuje, ţe navrhovateľ pracoval v bývalom š. p. Ţ. S., závod R. v dobe od
8. júna 1972 do
9. mája 1974 a od
10. októbra 1974 do
11. júna 1982 bez uvedenia konkrétneho pracovného zaradenia. Navrhovateľ k návrhu doloţil 3 prehlásenia z
12. októbra 2010 spolupracovníkov M. P., nar. X., bytom H. č. X. X., O. Č., nar. X., bytom H. č. X., X. a O. B., nar. X., bytom R.X. č. X., ktorí v nich vyhlasujú, ţe v rokoch 1973 a 1974 pracovali počas celých rokov ako baníci (všetci traja to uviedli), so stálym pracoviskom v podzemí na býv. úseku R. B., závodu R., Ţ., š. p. (predtým národný podnik) S.. Ďalej uviedli vo vyhláseniach, ţe denne vykonávali práce v podzemí a jedným z ich spolupracovníkov, ktorý pracoval na uvedenom banskom úseku ako baník so stálym pracoviskom v podzemí v tomto období aj navrhovateľ a ţe v zamestnaní vykonával stále len práce v podzemí hlbinnej bane. Tvrdeniu navrhovateľa na pojednávaní krajského súdu, ţe v baniach začal pracovať ešte pred dovŕšením
13. roku svojho veku, nasvedčuje záznam v osobnom liste dôchodkového poistenia - obdobie dôchodkového poistenia v II. pracovnej kategórii od
14. júna 1972 do
15. decembra 1972, ale aj celý rok 1973 a 1974, pripojeného k rozhodnutiu odporkyne z
16. augusta 2010 číslo X.. Tieto údaje prevzala odporkyňa z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, ktorý bol vypracovaný v roku 1994 (keď mal navrhovateľ 19 rokov) organizáciou Ţ., št. p. B. 09 R., kedy navrhovateľ podpísal, ţe v roku 1973 pracoval v II. pracovnej kategórii ako robotník na povrchu a do
17. mája 1974 v II. pracovnej kategórii ako robotník v úpravni, od
18. júna 1974 do
19. októbra 1974 v III. pracovnej kategórii a od
20. októbra 1974 do
21. decembra 1974 v II. pracovnej kategórii ako robotník v úpravni. Navrhovateľ však uţ v návrhu z
22. októbra 2010 na preskúmanie tohto rozhodnutia tvrdí, ţe vo zvýhodnenej pracovnej kategórii pracoval uţ od roku 1973 a pracoval tak počas celej jeho pracovnej činnosti v bývalých Ţ., š. p. (predtým národný podnik) S. v závode R.. Konkrétne v rokoch 1973 a 1974 pracoval na vtedajšom banskom úseku R. B. v hlbinnej bani so stálym pracoviskom v podzemí. 7So/93/2011 5 Odporkyňa vo svojom vyjadrení z
23. januára 2011 poukázala na skutočnosť, ţe na účely jednoznačného preukázania výkonu zamestnania od
24. januára 1973 do
25. mája 1974 vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, je potrebné navrhnúť dvoch svedkov spolupracovníkov z obdobia rokov 1973 aţ 1974, ktorí vykonávali tie isté práce ako navrhovateľ a ktorí to svedecky potvrdia svojou výpoveďou do zápisnice, ktorú vyhotoví pobočka Sociálnej poisťovne v Roţňave. V dôvodoch rozhodnutia z
26. januára 2011 odporkyňa uviedla, ţe po doručení zápisnice ústrediu Sociálnej poisťovne bude výpoveď spolupracovníkov vyhodnotená a následne bude vo veci vydané rozhodnutie. Napriek tomu, ţe navrhovateľ uţ k návrhu z
27. novembra 2010 pripojil vyhlásenia troch spolupracovníkov (M. P., O. Č. a O. B.) o tom, ţe počas celých rokov pracoval s nimi ako baník so stálym pracoviskom v podzemí a ďalších šiestich svedkov – spolupracovníkov navrhol navrhovateľ v odvolaní, súd prvého stupňa neskúmal skutočný výkon práce navrhovateľa v bani pod zemou, hoci preukázanie tvrdených skutočností mohlo mať vplyv na vznik nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a mohlo spochybniť zákonnosť a vecnú správnosť preskúmavaných rozhodnutí odporkyne. Odvolací súd preto nepovaţoval za správny právny názor krajského súdu,

ktorého výsluch navrhovaných bol nadbytočný. Navrhovateľ ako účastník konania navrhol dôkazy na podporu svojich tvrdení a hoci organizačná zloţka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, nemôţe ponechať bez povšimnutia také dôkazy, ktoré môţu mať vplyv na vecnú správnosť jej rozhodnutia. Organizačná zloţka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli , ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci /§ 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení/. Takéto dôkazy však v správnom konaní odporkyňa riadne nezadováţila a nevysporiadala sa s nimi a neurobil tak ani súd v konaní na prvom stupni. Odvolací súd preto záver krajského súd o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia nepovaţoval za vecne správny. Napadnutý rozsudok preto

§ 250lods.

2 v spojení s § 250ja ods. 3 OSP zmenil, rozhodnutia odporkyne zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne vypočuť svedkov, ktorých navrhol navrhovateľ na preukázanie tvrdenia, ţe spolu s nimi vykonával v roku 1973 a 1974 zamestnanie, zaradené vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a vo veci opätovne rozhodnúť. 7So/93/2011 6 Právnym názorom odvolacieho súdu je správny orgán pri novom rozhodnutí vo veci viazaný (§ 250ja ods. 4 OSP). Odporkyňa zároveň v novom rozhodnutí v zmysle § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri pouţití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Odvolací súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo odporkyňa nebola v konaní úspešná a navrhovateľ trovy neţiadal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. februára 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová