O.s.p., ktorým bola odporcovi uložená povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uvedeného uznesenia rozhodol o odvolaní navrhovateľa zo dňa 12.08.2003 proti rozhodnutiu Vedúceho služobného úradu Okresného úradu vo Vranove nad Topľou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 16.07.2003 a zároveň druhým výrokom uložil odporcovi, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uvedeného uznesenia rozhodol vo veci vymenovania navrhovateľa do štátnej služby. Tretím výrokom zaviazal odporcu na náhradu trov konania. Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/64/2010-65 zo dňa 23.09.2011 podal odporca včas odvolanie s odôvodnením, že navrhovateľ sa žalobou zo dňa 25.05.2009 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vydať rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa z funkcie a skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru. Také bolo aj znenie žalobného návrhu, ktorý odporca dostal na vyjadrenie a ku ktorému aj podal svoje stanovisko. Ak bol aj žalobný návrh rozšírený o udelenie pokuty, k takému sa odporca nemal možnosť vyjadriť. 3 Sžo/2/2012 2 Odporca je toho názoru, že súd mal rozhodovať len v zmysle podaného žalobného návrhu a rozhodnutím nad jeho rámec (udelením pokuty) bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom, čím je daný dôvod na podanie dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Súd mal rozhodovať o dvoch návrhoch a to o návrhu proti nečinnosti orgánu štátnej správy a o udelení pokuty. Ak teda súd rozhodol len o udelení pokuty, v zvyšnej časti mal žalobu zamietnuť, čo sa však nestalo. Tým, že rozhodol len o udelení pokuty a nerozhodol o opatrení proti nečinnosti orgánu štátnej správy,
názoru odporcu došlo k porušeniu zásady vedenia konania (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Podkladom na udelenie pokuty bola skutočnosť, že odporca nerešpektoval rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/21/2009-30 zo dňa 26.02.2010. V zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozhodnutie rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané dňa 18.04.2011, teda v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia Krajského súdu v Prešove bola uložená povinnosť aj splnená. Súd sa nevysporiadal s námietkou odporcu, že skoršiemu vydaniu správneho rozhodnutia bránila skutočnosť, že navrhovateľ viedol proti odporcovi niekoľko súdnych konaní a príslušné súdy si vždy vyžiadali administratívne spisy, ktoré doposiaľ nie sú vrátené, teda správny orgán naďalej nemá podklady, z ktorých by mohol vychádzať pri vydaní rozhodnutia, a teda pokračovať v konaní. V súčasnosti je stav v konaní taký, že správne konanie (resp. menovanie do štátnej služby ako aj skončenie štátnozamestnaneckého pomeru) je prerušené, teda nie je splnená ani podmienka
2 O.s.p. v spojení s § 250t ods. 8 O.s.p. – správne rozhodnutie o zaradenie do štátnej služby navrhovateľa ešte nie je právoplatné. Na záver navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu zamietol. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že ustanovenie § 250u O.s.p. je
jeho názoru potrebné vykladať tak, že nevyhnutnou podmienkou na uloženie pokuty je opakovaný návrh účastníka na nečinnosť orgánu verejnej správy, ale nie to, že by sa navrhovateľ v takomto návrhu dožadoval aj uloženia pokuty orgánu verejnej správy. Pokiaľ ide o tú časť odvolania, v ktorej odporca tvrdí, že neboli dané dôvody na uloženie pokuty, pretože v čase vydania rozhodnutia už odporca vo veci navrhovateľa rozhodol, navrhovateľ považuje tento odvolací dôvod za neopodstatnený. Aj ďalší nevyhnutný predpoklad na uloženie pokuty bol splnený a to, že orgán verejnej správy nedodržal lehotu uvedenú v ustanovení § 250t O.s.p. a v čase podania návrhu bol naďalej nečinný. Pokuta
je sankciou za nerešpektovanie rozhodnutia súdu a je nepochybné, že odporca prvšie rozhodnutie súdu nerešpektoval. Navrhovateľ je toho názoru, že v predmetnej veci doteraz orgán verejnej správy nerozhodol, keďže o jeho odvolaní proti rozhodnutiu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru mal rozhodnúť vedúci služobného úradu Krajského školského úradu v Prešove. V rámci správneho konania teda malo ísť o druhostupňové rozhodnutie, čo rozhodnutie odporcu zo dňa 18.04.2011 nie je, keďže ako už bolo uvedené, nie je to rozhodnutie vedúceho služobného úradu a ako z jeho samotného obsahu vyplýva, odporca proti nemu uvádza ako prípustný opravný prostriedok odvolanie. Ide teda o prvostupňové rozhodnutie, ktoré však vo veci navrhovateľa bolo vydané už 16.07.2003 a odvtedy sa navrhovateľ márne domáha 3 Sžo/2/2012 3 zákonného rozhodnutia o odvolaní proti nemu. Navrhovateľ si zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby vo výške 157,09 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní odporcu a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť. Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
1 veta druhá O.s.p. opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.
8 O.s.p. na konanie
tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
7 O.s.p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu
môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu do 3 280 €, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je konaním jednoinštančným, a teda opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu
štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustný. Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení č. k. 1S/64/2010-65 zo dňa 23.09.2011 nesprávne poučil účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti danému uzneseniu. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p., opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Z ustanovenia § 250t ods. 7 O.s.p. je zrejmé, že proti rozhodnutiu súdu
štvrtej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustný opravný prostriedok. Uvedené ustanovenie teda nepripúšťa opravný prostriedok. Ak by mal zákonodarca v úmysle pripustiť opravný prostriedok proti uzneseniam o nečinnosti orgánov verejnej správy, ako aj proti uzneseniam o uložení pokút
Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). 3 Sžo/2/2012 4 Vzhľadom na uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie odporcu
ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Keďže došlo k odmietnutiu odvolania z procesných dôvodov, súd sa nemohol zaoberať vecnou stránku a správnosťou napadnutého rozhodnutia. Vo veci rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
8 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., a § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s analogickou aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že účastníkom trovy odvolacieho konania nepriznal. Účinky odmietnutia odvolania sú obdobné účinkom zastavenia konania, preto najvyšší súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 07. februára 2012 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.