1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
2 O.s.p. na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde niţšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak I. o rozhodovanie o dovolaní.
3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
1 O.s.p. platí, ţe ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môţe zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môţe prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie I., súhlasí; pridelenie zabezpečí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
osobitného predpisu. Ak I. o vylúčenie sudcu
1 a predseda súdu má za to, ţe nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloţí vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak uţ o nich nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
1 O.s.p. súd predloţí vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloţí aţ po vykonaní úkonov spojených s predloţením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloţenia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu. Poţiadavka nestrannosti súdu (sudcu) vyplýva z čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd a cit. ustanovení § 14 O.s.p. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a strannosti. Moţnú existenciu hore uvedeného vzťahu zaujatosti majú vnútroštátne súdy v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vo veci Piersack proti Belgicku) preverovať zo subjektívneho, ako aj z objektívneho hľadiska. V ţiadnom prípade však z uvedenej judikatúry nevyplýva záver, ţe nesúhlas účastníka konania s aplikáciou procesných alebo hmotno-právnych predpisov konajúcim sudcom môţe zaloţiť pochybnosti o jeho nestrannosti zo subjektívneho alebo z objektívneho hľadiska. Najvyšší súd Slovenskej republiky na tomto mieste upozorňuje, ţe preverovanie subjektívneho hľadiska vychádza zo zistenia osobného postoja konajúceho sudcu k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom. Zo subjektívneho hľadiska je nestranný taký sudca, ktorý je
svojho vedomia a svedomia nezávislý na prejednávanej veci a účastníkoch sporu (ich zástupcoch) v tom zmysle, ţe je voči nim neutrálny, ţe voči nim nemá ţiadne predsudky, sympatie ani antipatie, teda ţe účastníci sú v jeho očiach úplne rovní, a ţe k právnemu 3Ndz/8/2011 3 vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, neţ mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie, a teda je predpoklad, ţe bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne. V prípade, ţe sudca jednoznačne a nespochybňujúcim spôsobom vyjadril svoje vnútorné presvedčenie o svojej nestrannosti, potom sa jeho nestrannosť neustále predpokladá aţ do okamihu predloţenia dôkazu opaku. Z obsahu spisu sp.zn. 1Sdo/55/2011 a najmä z vyjadrenia sudkyne samotnej nevyplývajú ţiadne okolnosti, ktoré by mohli čo i len podporiť mienku ţalobcu, ţe sudkyni Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bráni v prejednaní tejto veci jej zaujatosť. Naopak objektívne hľadisko je zaloţené na zistení, či sudca v kaţdom štádiu súdneho konania poskytuje verejnosti dostatočné záruky vylučujúce akékoľvek oprávnené pochybnosti o tom, ţe bude v danej veci rozhodovať zaujato a v konečnom dôsledku nespravodlivo (teória zdania). Prvkom zásadného významu v otázke rozhodovania o zaujatosti sudcu je to, či obavy účastníka o nestrannosť sudcu sú reálne oprávnené, pričom uvedené obavy sa musia zakladať na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných skutočnostiach tvrdených účastníkom.
názoru senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodujúceho o námietke zaujatosti voči JUDr. H. nie sú splnené predpoklady pre jej vylúčenie z prejednávania predmetnej právnej veci. Z dôvodov uvádzaných ţalobcom nevyplýva, ţe by zákonná sudkyňa mala vzťah k predmetnej veci, resp. k účastníkom, pre ktorý by bolo moţné mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Skutočnosti uvádzané v odôvodnení námietky zaujatosti nie sú
názoru senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky objektívne spôsobilé vyvolať dojem o názorovej inklinácii zákonnej sudkyne k niektorej z procesných strán a na základe toho aj o tom, ţe k prejednávanej veci má vytvorený názor. Vzťah sudcu konajúceho vo veci je k veci samej a k účastníkom zásadne vzťahom úradným, charakterizovaným pri výkone sudcovskej funkcie tým, ţe sudcovia sú nezávislí a viazaní len zákonom. Iný ako takýto vzťah namietanej sudkyne k účastníkom zistený nebol, keď z obsahu spisu, ani z vyjadrenia JUDr. H. nevyplýva, ţe by mala k účastníkom alebo k veci samej taký osobný vzťah, aký sa predpokladá ako podmienka vylúčenia v ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011) rozhodol tak, ţe sudkyňu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, členku päťčlenného dovolacieho senátu a predsedníčku Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. I. H. nevylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej právnej veci. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. V Bratislave dňa 04.01.2012 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.