← Slovensko

žiadosť o ustanovenie advokáta, § 30 OSP + § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z., bezdôvodné uplatňovanie práva, zákon č. 475/2005 Z. z.

Najvyšší súd 5Sžo/6/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., t. č. ÚV TOS Želiezovce, PS 42 VD, proti žalovanému Ústavu pre výkon trestu

§ 5ods.

1 písm. a/ zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

§ 138ods.

1 OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

§ 30OSP v znení účinnom od 01.

januára 2012 účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí. Podľa § 372t OSP na konania začaté do

  1. decembra 2011 sa použijú predpisy účinné od
  2. januára
  3. Vo všeobecnosti treba uviesť, že Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pripúšťa možnosť čiastočného, prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov 3 5Sžo/6/2012 ako i možnosť účastníka konania požiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Je pritom povinnosťou účastníka vierohodným spôsobom preukázať súdu svoje pomery, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti. V súvislosti so skúmaním splnenia zákonných podmienok, ktoré treba skúmať v každom konaní samostatne, berie súd na zreteľ nielen majetkové, zárobkové a osobné pomery žiadateľa, ale i na jeho celkové pomery, ako i charakter sporu a výšku súdneho poplatku. Nedostatočné majetkové pomery a žiadny príjem môže síce žiadateľ subjektívne vnímať ako krajné a ťaživé, ale ešte nemusia predstavovať dôvod, pre ktorý by boli naplnené podmienky v zmysle ustanovenia § 138 ods. 1 OSP. Predpokladom, aby mohlo byť vyhovené žiadosti účastníka na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, je splnenie zákonných podmienok, v dôsledku ktorých by bol súdom oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 OSP. Zákonodarca teda v právnej norme § 30 OSP aj naďalej podmieňuje právo na priznanie zástupcu z radov advokátov pre zabezpečenie ochrany práv len tomu účastníkovi, ktorému by súd priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 OSP. Tieto podmienky u žalobcu splnené neboli. Z listín predložených žalobcom ako aj z ostaného spisového materiálu aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) nevyplýva, že by pomery žalobcu odôvodňovali, aby mu súd priznal oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov, hoci aj sčasti, pretože z predložených dokladov je zrejmé, že napriek tomu, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, nenachádza sa v takej sociálnej alebo finančnej tiesni, ktorá by odôvodňovala priznanie oslobodenia, keďže treba zohľadniť aj výšku súdneho poplatku (66 eur) ako aj ustanovením § 138 ods. 1 OSP danú zákonnú podmienku, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na ustanovenie § 4 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 475/2005 Z. z.“) a § 81 ods. 5 veta pred bodkočiarkou tohto zákona, podľa ktorého opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom preskúmava prokurátor a riaditeľ ústavu najmenej raz za šesť mesiacov, a nemožno opomenúť ani ustanovenia § 244 ods. 1 až 3, § 247 ods. 1 a 3 a § 250b ods. 1 OSP (pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžz/5/2011 zo
  4. februára 2012 – www.nsud.sk). 4 5Sžo/6/2012 Z uvedených dôvodov mal podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd pre svoje rozhodnutie, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, dostatok skutkových podkladov (včítane vyjadrenia žalovaného – č. l. 25 - 29) a vyvodil z nich i správny právny záver. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené dôvody napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil, pričom nemožno ponechať bez povšimnutia ani záver obsahu odvolanie žalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky záverom dáva žalobcovi do pozornosti, že podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je s účinnosťou od
  5. januára 2012 poskytnutie právnej pomoci možné aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve. Žalobca sa teda môže so svojou žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci obracať priamo aj na Centrum právnej pomoci (www.legalaid.sk). Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  6. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  7. februára 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.