1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou 2 5Sžf/19/2011 sa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/228/9323- 61134/2010/993168-r zo dňa
8 zákona o DPH. Pri následnom predaji predmetných ojazdených motorových vozidiel bola žalobkyňa povinná uplatniť bežný režim zdanenie (odviesť DPH
1 zákona o DPH) a nie zdanenie rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou (§ 66 ods. 3 zákona o DPH). Základ dane pri predaji predmetných ojazdených motorových vozidiel mal byť vypočítaný
1 zákona o DPH,
ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal, alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej obdobnej osoby zníženú o daň. Krajský súd v Žiline posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c/, § 2 ods. 2, § 8 ods. 6, § 11 ods. 1, § 20 ods. 1, § 22 ods. 1, § 43 ods. 1, § 66 ods. 2 zákona o DPH, ako aj z čl. 226, čl. 313 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a dospel k záveru, že rozhodujúcim pre postup zdanenia použitých automobilov nakúpených žalobkyňou v inom členskom štáte Európskej únie a následne ňou predávaných v tuzemsku tretím osobám je skutočnosť, aké je postavenie dodávateľa ojazdených motorových vozidiel, t. j., či je vo svojom členskom štáte registrovaným na daň z pridanej hodnoty a v akom daňovom režime predaj tuzemskému daňovému subjektu uskutočnil (či v štandardnom alebo v osobitnom). Z obsahu pripojeného spisového materiálu mal krajský súd za preukázané, že dodávatelia ojazdených motorových vozidiel boli osoby identifikované pre daň z pridanej hodnoty. Či už dodávatelia týchto vozidiel boli ich vlastníkmi alebo boli len sprostredkovateľmi ich predaja, v každom prípade je potrebné ich chápať ako dodávateľov tovaru a dodanie týchto ojazdených motorových vozidiel ako dodanie tovaru v zmysle § 8 zákona o DPH v znení účinnom do
osobitnej úpravy zdanenia v súlade s odd. 2 Smernice Rady 2006/112/ES. Na použitie tejto osobitnej úpravy zdaňovania prirážky je v zmysle čl. 226 bod 14 cit. smernice nevyhnutné, aby v prípade uplatňovania osobitnej úpravy na použitý tovar, bol priamo vo faktúre použitý odkaz buď na články 313, 326 alebo 333 citovanej smernice, alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenie (§ 66 zákona o DPH platného v Slovenskej republike alebo na obdobné ustanovenie zákona platného v konkrétnom členskom štáte) alebo iný odkaz, ktorý uvádza, že sa uplatnila jedna z týchto úprav. Jedná sa o hmotnoprávnu podmienku uplatnenia osobitného režimu zdaňovania prirážky pri použitom tovare.
názoru krajského súdu nie je teda dôvodná obrana žalobkyne, že tvrdenie žalovaného o povinnom odkaze vo faktúre na použitie osobitného režimu zdanenia je zjavne účelovým a svojvoľným hodnotením. V danom prípade žalobkyňa vychádzala len z vnútroštátnej právnej úpravy a opomenula komunitárny právny predpis.
názoru krajského súdu bolo nepochybne preukázané, že jednotlivé faktúry, ktoré boli vyhotovené dodávateľmi pre žalobkyňu nemali takéto odkazy a práve naopak z ich obsahu vyplýva, že cena jednotlivých tovarov bola vykázaná ako ntto cena, čo i z logického hľadiska znamená, že sa jednalo o cenu bez DPH. Vzhľadom k tomu, že dodávatelia z iných členských štátov Európskej únie si neuplatnili daň
osobitnej úpravy, či už
tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte alebo
komunitárneho práva (Smernice Rady 2006/112/ES), nemôže si ani žalobkyňa uplatniť osobitnú úpravu
2 zákona o DPH, účinného do
1 5 5Sžf/19/2011 zákona o DPH, a preto daň mal byť odvedená u odberateľa pri ďalšom predaji použitého tovaru tretím osobám, avšak nie rozdielovým spôsobom, ale zo všetkého, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal od príjemcu plnenia. Pretože žalobkyňa daň z pridanej hodnoty takýmto spôsobom neodviedla, bolo potrebné dovyrúbiť daň z pridanej hodnoty o daň, ktorá doposiaľ nebola zo strany žalobkyne v príslušnom zdaňovacom období zaplatená. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred správnym orgánom, krajský súd dospel k záveru, že táto námietka nie je opodstatnená, keďže právny zástupca najneskôr od 02. decembra 2009 vedel o termíne prerokovania protokolu určeného na deň 04. januára 2010 a najneskôr od 09. decembra 2009 vedel, že v uvedený deň bude mať dovolenku, mal dostatok časového priestoru na zvolenie si zástupcu. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 OSP tak, že žalobkyni pre jej neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania napriek jeho úspechu v konaní, pretože si ich náhradu neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa žiadajúc Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že rozhodnutie krajského súdu je nesprávne. Namietala, že jej nie je zrejmé na základe čoho krajský súd dospel k skutkovým zisteniam uvedeným v rozsudku.
jej názoru zo žiadneho ustanovenia zákona o DPH nevyplýva postup uvedený v rozsudku. Tento názor krajského súdu je v rozpore so stanoviskom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, ktoré na dotaz žalobkyne jej zaslalo stanovisko, „že obchodník, platiteľ dane pri predaji použitého tovaru uplatňuje osobitnú úpravu, ak mu použitý tovar bol dodaný v súlade s ust. § 66 ods. 2 zákona o DPH: - osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, - osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane
zákona o DPH alebo
zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, - iným obchodníkom , ktorý uplatňuje daň
osobitnej úpravy zákon a alebo zákona platného v inom členskom štáte. V nadväznosti na vyššie uvedené, platiteľ dane, ktorý je obchodníkom na účely zákona o DPH musí pri použití osobitnej úpravy uplatňovania sane
režim oddania použitého tovaru. Pri kúpe použitého tovaru v inom členskom štáte: 6 5Sžf/19/2011
zákona platného v príslušnom členskom štáte : na faktúre by malo byť uvedený odkaz na článok 313 smernice Rady 2006/1123/ES o spoločnom systéme DPH, odkaz na ustanovenie vnútroštátneho predpisu alebo informácia, že dodávateľ uplatňuje osobitnú úpravu. Žalobkyňa ďalej poukazovala na stanovisko vo vzťahu k § 66 zákona o DPH uverejnené v mesačníku Poradca č. 5/2011. S poukazom na vyššie uvedené stanoviská, žalobkyňa zastáva názor, že faktúry boli vystavené správe v súlade s vtedy akceptovaným výkladom § 66 zákona o DPH. Je zrejmé, že faktúry sú vystavené
stanoviska Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky s tým, že pokiaľ faktúra neobsahuje prehlásenie dodávateľa o tom, že ide o dodávku v zmysle osobitného režimu, tak v spise sú priložené prehlásenia dodávateľov, že všetky vozidlá boli a budú dodávané v osobitnom režime. Uviedla, že je nesporné, že tento výklad ust. § 66 zákona o DPH do dnešného dňa nie je ustálený a prechádza postupným vývojom, čo však nemôže byť na ťarchu žalobkyne. Žalobkyňa poukazovala na to, že názor krajského súdu, stanovisko Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a komentár uverejnený v mesačníku Poradca č. 5/2011 sú tri rôzne názory na to isté ustanovenie zákona, pričom
názoru žalobkyne pre posúdenie otázky spôsobu zdaňovania je obsah faktúry od dodávateľa, ktorý je v súlade s požiadavkami ust. § 66 zákona o DPH. Žalobkyňa uviedla, že tento názor zastáva preto, lebo nemá možnosť zistiť, či údaje uvedené na faktúre od dodávateľa sú správe a pravdivé. Uviedla, že pokiaľ jeho dodávateľ postupoval nekorektne, táto skutočnosť nemôže ísť na vrub žalobkyne. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa
2 OSP (v spojení s §246c ods. 1 veta prvá OSP) ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) účinného v čase vydania rozhodnutia [§ 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)] v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
1 zákona o DPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.
1 zákona o DPH daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká: 9 5Sžf/19/2011 a/
písmena a/.
2 zákona o DPH nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.
1 zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.
2 zákona o DPH obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané: a/ osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte, b/ osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane
alebo
zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, c/ iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň
osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.
6 zákona o DPH pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne
a § 11a.
1 písm. b/ zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 479/2009 Z. z.“) orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
IV. veta prvá č. 479/2009 Z. z. s účinnosťou od
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 OSP v spojení s § 250 ods. 4 OSP na strane žalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa nakupovala ojazdené automobily od dodávateľov (autobazárov) v Rakúsku a Nemecku, ktoré následne v Slovenskej republike ako registrovaný platiteľ DPH predávala. V konaní nebolo sporné, že dodávatelia z Rakúska a Nemecka boli v domovskom štáte registrovaní pre daň z pridanej hodnoty. Aj
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dodávatelia z Rakúska a Nemecka považovali tento predaj ojazdených motorových vozidiel do Slovenskej republiky za dodanie tovaru do iného členského štátu oslobodené od DPH, teda tzv. intrakomunitárne dodanie. V takom prípade dochádza k uplatneniu mechanizmu DPH pri ktorom je dodávka u dodávateľa oslobodená od DPH a k jej zdaneniu dochádza až nadobúdateľom v Slovenskej republike v zmysle § 11 a § 20 zákona o DPH, a teda ide o tzv. bežný režim zdanenia tovaru. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, pri nadobudnutí tovaru v zmysle § 11 zákona o DPH nemá nadobúdajúci možnosť rozhodnúť sa, či uplatní osobitnú úpravu dane alebo bežný režim dane. V prípade, že nadobúdajúci nadobúda tovar
je
6 zákona o DPH osobou povinnou oplatiť daň a zároveň pri následnom predaji takto nadobudnutého tovaru je povinný určiť základ dane
1 zákona o DPH. Vzhľadom k tomu, že v predmetom prípade išlo o nákup ojazdených motorových vozidiel, teda o použitý tovar, je možné za určitých podmienok v súlade so Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (článok 312 až 332) a v súlade s ust. § 66 zákona o DPH uplatniť aj osobitný režim zdanenia, ktorý spočíva v zdanení rozdielu medzi cenou predajnou a cenou kúpnou. V takom prípade by však 11 5Sžf/19/2011 predávajúci bol povinný túto skutočnosť v texte faktúry uviesť. V takom prípade by predajná cena obsahovala aj daň (aj keď by na faktúre vyčíslená nebola), ktorá by bola odvedená v členskom štáte predaja, teda v danom prípade v Rakúsku a v Nemecku, a potom by už u nadobúdateľa v Slovenskej republike k zdaneniu nedošlo. V danom prípade mal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že dodávatelia použili bežný režim zdanenia a nepostupovali v zmysle osobitnej úpravy zdanenia. Predmetná skutočnosť bola preukázaná aj na základe medzinárodného zisťovania, keď miestne príslušní správcovia dane potvrdili, že sa jedná o oslobodenú dodávku tovaru v rámci členských štátov Európskej únie, teda o intrakomunitárnu dodávku a dodávatelia neuplatnili osobitný režim zdanenia v zmysle čl. 312 až 332 Smernice Rady 2006/112/ES. Žalobkyňa napokon aj správne postupovala, keď v Slovenskej republike zdanila nadobudnutie predmetných ojazdených motorových vozidiel, tým, že v daňovom priznaní (riadok 04 daňového priznania pre DPH) uviedla nadobudnutie tohto tovaru a zároveň odpočítala príslušnú DPH
8 zákona o DPH. Na základe takéhoto (správneho) postupu sama deklarovala použitie bežného režimu zdanenia, ktorý bola potom povinná použiť aj pri predaji týchto automobilov (odviesť DPH z predajnej ceny a nie iba z marže), teda odviesť daň
1 zákona o DPH a nie zdaniť len rozdiel medzi cenou kúpnou a predajnou
3 zákona o DPH, pretože podmienky na použitie osobitného režimu zdanenia
2 zákona o DPH splnené neboli. Z ustanovení zákona o DPH ani zo Smernice Rady 2006/112/ES nevyplýva, že možnosť platiteľa DPH v rámci jedného obchodného prípadu použiť kombináciu bežného a osobitného režimu zdanenia tak, ako to vykonala žalobkyňa, keď pri nákupe ojazdených automobilov použila bežný režim zdanenia
zákona o DPH a pri ich predaji použila osobitný režim zdanenia
Podstata osobitného režimu zdanenia pri predaji použitého tovaru v tuzemsku spočíva v tom, že platiteľ dane má právo uplatniť tento režim zdanenia, len v prípade, ak na predchádzajúcom stupni nebola DPH uplatnená, čo vyplýva z ust. § 66 ods. 2 zákona o DPH. Z uvedeného aj
názoru najvyššieho súdu zhodne z názorom žalovaného, ako aj krajského súdu vyplýva, že žalobkyňa nepostupovala v súlade so zákonom o DPH, keď pri predaji ojazdených motorových vozidiel použila osobitný režim zdanenia, keďže tieto 12 5Sžf/19/2011 motorové vozidlá neboli dodané osobou v zmysle § 66 ods. 2 zákona o DPH. Žalobkyňa bola povinná použiť bežný spôsob zdanenia
1 zákona o DPH a nie odviesť daň
3 zákona o DPH, teda zdaniť rozdiel medzi cenou predajnou a kúpnou. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, že námietky žalobkyne vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené, a keďže v rozhodnutí a postupe žalovaného ani krajského súdu nezistil iné vady, ktoré by mohli viesť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného alebo rozsudku prvostupňového súdu, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline
3 veta druhá OSP a § 219 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a
1 OSP, nakoľko žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha a ani mu v odvolacom konaní trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. februára 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.