PO-76-47/2010 zo dňa
1 písm. j/ zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej sluţbe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 346/2005 Z. z.“ alebo „zákon o štátnej sluţbe“) dňom 30. júna 2010 z dôvodu uplynutia ţalobcovej doby výsluhy v hodnosti a nezaradenia do programového udrţiavania. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe prvostupňový správny orgán, ako aj ţalovaný v konaní o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka
1 písm. j/ zákona č. 346/2005 Z. z. postupovali v súlade s ustanoveniami zákona, ktoré cituje na strane 5 aţ 9 svojho rozhodnutia. Uviedol, ţe z obsahu spisu bolo preukázané, ţe ţalobcovi bol Personálny rozkaz č. 2281 účinne doručený do vlastných rúk prostredníctvom poverených profesionálnych vojakov dňa
krajského súdu len lehotami poriadkovými, ich nedodrţanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania a namietanie nedodrţania poriadkových lehôt teda netvorí dôvod na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Záverom svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe z dôvodu, ţe odvolaním ţalobcu bolo napadnuté rozhodnutie vydané
1 písm. j/ zákona č. 346/2005 Z. z., nenastal predpoklad odkladu jeho vykonateľnosti
uvedeného ustanovenia, a teda ţalobca uţ po prevzatí Personálneho rozkazu č. 2281, t. j. najneskôr dňom
1 OSP tak, ţe ţalobcovi ich náhradu 3 5Sţo/35/2011 nepriznal. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, domáhajúc sa toho, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok krajského v Bratislave a vec mu vrátil na nové konanie. Dôvodil tým, ţe krajský súd na základe nesprávneho porozumenia skutkového stavu veci vydal nezákonný rozsudok. Ţalobca sa nestotoţnil s názorom krajského súdu, ţe pre ukončenie sluţobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej sluţbe, respektíve v čase do uplynutia doby výsluhy v hodnosti a nezaradenia do programu udrţiavania, je rozhodujúce uplynutie času a nie vydanie rozhodnutia.
ţalobcu sluţobný pomer profesionálneho vojaka v dočasnej sluţbe, respektíve v sluţbe do uplynutia doby výsluhy hodnosti nekončí priamo zo zákona uplynutím tejto doby, ale pre jeho ukončenie je potrebné aj vydanie rozhodnutia. Toto rozhodnutie, v danom prípade personálny rozkaz, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia ţalovaného nemôţe mať iba deklaratórne účinky, ale nevyhnutne musí mať účinky konštitutívne. Rozhodnutia ţalovaného nemôţe mať iba deklaratórne účinky, ale nevyhnutne musí mať účinky konštitutívne. Preto je
názoru ţalobcu v danej veci podstatnou a významnou tá skutočnosť, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného nebolo vydané do dňa skončenia, resp. predpokladaného a plánovaného skončenia sluţobného pomeru ţalobcu uplynutím doby výsluhy rokov, teda do
názoru ţalobcu súvisí iba s vykonateľnosťou rozhodnutia. V uvedenom prípade by to znamenalo, ţe v prípade, pokiaľ by ţalovaný vyhovel v plnom rozsahu odvolaniu proti predchádzajúcemu personálnemu rozkazu sluţobný pomer ţalobcu, ako profesionálneho vojaka, by trval 4 5Sţo/35/2011 nepretrţite naďalej, a iba za obdobie od 30. júna 2010 do vydania tohto prípadného rozhodnutia ţalovaného by nebol personálne sankcionovaný za nevykonávanie sluţby, a táto doba by sa pokladala za riadny výkon sluţby profesionálneho vojaka.
názoru ţalobcu nie je moţné túto situáciu vykladať opačne, teda tak, ţe uţ samotná absencia vykonateľnosti neprávoplatného rozhodnutia správneho orgánu znamená skončenie jeho sluţobného pomeru. Toto nie je
jeho názoru prípustné, pretoţe právne účinky je moţné spájať aţ s právoplatným rozhodnutím. Ţalobca sa taktieţ nestotoţnil s tým, ako vyhodnotil krajský súd doručovanie samotného personálneho rozkazu č. 2281 ţalovaným. V odôvodnení napadnutého rozsudku je uvedené, ţe
názoru súdu bol tento personálny rozkaz doručený do vlastných rúk ţalobcu prostredníctvom poverených profesionálnych vojakov dňa 06. apríla 2010, pričom ţalobca doručovanú písomnosť prijal, ale jej prevzatie odmietol podpísať. Krajský súd je toho názoru, ţe personálny rozkaz bol ţalobcovi takto účinne doručený, bez ohľadu na miesto, kde sa ţalobca v tom čase nachádzal. Doručovanie sa uskutočnilo v ambulancii lekára, kde sa v tom čase ţalobca nachádzal na ošetrení. Ošetrenie sa uskutočnilo z dôvodu bezprostredne predchádzajúceho pracovného úrazu z toho istého dňa a skutočnosť, ţe osoby, poverené doručením personálneho rozkazu sa toto pokúsili vykonať pri ošetrení ţalobcu u lekára, pokladá ţalobca za nevhodné, nedôstojné a najmä neprípustné. Nie je pravdou to, ţe by o tomto doručovaní bol spisovaný akýkoľvek záznam, ktorý by ţalobca odmietol podpísať, a ţe by personálny rozkaz riadne prevzal. V odôvodnení napadnutého rozsudku je uvedené, ţe lekár, ktorý vykonával ošetrenie ţalobcu do tohto záznamu o doručovaní personálneho rozkazu potvrdil, ţe ţalobca je spôsobilý na právne úkony zo zdravotného hľadiska. Toto potvrdenie lekára nie je ţiadnym spôsobom konkretizované, ale najmä všeobecnému lekárovi sa neprislúcha právne relevantne vyjadrovať k spôsobilosti osoby na právne úkony. V tomto potvrdení dokonca ani nie je uvedené, ţe ţalobca uţil naordinovaný liek proti bolesti, a ţe mu bolo nariadené ďalšie uţívanie týchto liekov. Poukazoval na to, ţe v odôvodnení napadnutého rozsudku je tieţ uvedené, ţe ţalobca v konaní nepredloţil doklad, ktorý by dokazoval, ţe v čase doručovania predmetného rozhodnutia (personálneho rozkazu) bol lekárom uznaný za práceneschopného.
názoru ţalobcu je táto skutočnosť dostatočne známa správnemu orgánu, ktorý je ţalovaný, ako aj orgány, ktorý vydal napadnutý personálny rozkaz, ţe ani títo nepokladali za potrebné túto skutočnosť napádať, resp. pochybovať o nej. Ţalobca bol z dôvodu pracovného úrazu zo dňa
ţalobcu v tejto súvislosti je však významnou a podstatnou skutočnosťou, ţe sluţobný pomer ţalobcu nemohol právne relevantne skončiť dňa
2 OSP odvolanie podal. K tvrdeniu, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného nebolo vydané ku dňu skončenia sluţobného pomeru ţalobcu uplynutím doby výsluhy rokov, t. j.
57 ods. 1 správneho poriadku odvolaniu v rámci autoremedúry nevyhovel a odvolanie ţalobcu
2 Správneho poriadku predloţil odvolaciemu orgánu, ktorým je náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Dňa
ţalovaného ţalobca nepravdivo uvádza, ţe nie je pravdou, ţe by o doručovaní bol spísaný akýkoľvek záznam, ktorý by ţalobca odmietol podpísať, a ţe by personálny rozkaz riadne prevzal. Priamy nadriadený 06. apríla 2010 upozornil ţalobcu, ţe veliteľ vojenského útvaru mu v rámci denného hlásenia v dopoludňajších hodinách doručí predmetný personálny rozkaz, ţalobca na túto skutočnosť nereagoval, svojvoľne opustil pracovisko za účelom návštevy lekára, a to napriek výzve, aby tak urobil aţ po dennom hlásení. Personálny rozkaz bol doručený ţalobcovi na pracovisku lekára, jeho prevzatie však odmietol potvrdiť svojim podpisom, o čom bol i komisiou menovanou pre tento účel veliteľom vojenského útvaru vyhotovený záznam na „Potvrdení o doručení rozhodnutia profesionálnemu vojakovi“.
vyjadrenia ošetrujúceho lekára MUDr. S. bol ţalobca v čase doručovania rozhodnutia v zdravotníckom zariadení spôsobilý na právne úkony. Pri doručení napadnutého personálneho rozkazu boli dodrţané metodické pokyny pre doručovanie písomností a rozhodnutí profesionálnym vojakom v rámci správneho konania č. p.: ŠbPEM-812-81/2006 z
ţalovaného povaţovať za irelevantné vzhľadom na to, ţe zákaz z prepustenia v ochrannej dobe je explicitne upravený v § 76 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z. z., pričom ţalobca bol prepustený
1 písm. j/ zákona č. 346/2005 Z. z., pretoţe mu uplynula doba výsluhy v hodnosti a nebol zaradený do programu udrţiavania, teda je zrejmé, ţe ustanovenie o ochrannej dobe sa na neho nevzťahuje. Na základe vyššie uvedeného ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/266/2010-95 z
1 písm. j/ zákona č. 346/2005 Z. z. dňom
1 písm. j/ zákona č. 346/2005 Z. z. prepustený zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka, pretoţe mu skončil sluţobný pomer dňa
346/2005 Z. z. na konanie vo veciach sluţobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)], ak tento zákon neustanovuje inak.
3 písm. a/ ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z., dočasná štátna sluţba, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, trvá do uplynutia doby výsluhy v hodnosti. Dobou výsluhy v hodnosti je časový úsek, v ktorom profesionálny vojak môţe zotrvať v dosiahnutej hodnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 a ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. za program udrţiavania sa na účely tohto zákona povaţuje ponechanie profesionálneho vojaka s jeho písomným súhlasom v dočasnej štátnej sluţbe nad dobu výsluhy v dosiahnutej hodnosti s moţnosťou opakovaného zaradenia do programu udrţiavania, najdlhšie však do uplynutia maximálnej doby sluţby do programu udrţiavania, môţe sluţobný úrad rozhodnutím vedúceho sluţobného úradu zaradiť profesionálneho vojaka, ak:
1 zákona č. 346/2005 Z. z. účinného v čase dosiahnutia hodnosti nadrotmajster bola ustanovená doba výsluhy v tejto hodnosti v trvaní 11 rokov. Do tejto hodnosti bol ţalobca povýšený dňom
1 písm. j/ zákona č. 346/2005 Z. z. sluţobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak mu uplynula dohodnutá doba výsluhy v hodnosti a nebol zaradený do programu udrţiavania.
1 písm. b/ zákona č. 346/2005 Z. z. o prepustení profesionálneho vojaka zo sluţobného pomeru
1 písm. i/aţ 1/ vedúci sluţobného úradu rozhodne počas tretieho mesiaca pred splnením dôvodu na prepustenie zo sluţobného pomeru.
3 zákona č. 346/2005 Z. z. ak bolo rozhodnuté o prepustení profesionálneho vojaka zo sluţobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 70 ods. 1 písm. a/ aţ c/, h/, i/ aţ 1/ a n/, sluţobný pomer sa skončí uplynutím lehoty na prepustenie. 10 5Sţo/35/2011
4 zákona č. 346/2005 Z. z. lehota na prepustenie v trvaní dvoch kalendárnych mesiacov začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia profesionálnemu vojakovi a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak sa vedúci sluţobného úradu a profesionálny vojak nedohodnú na skoršom termíne; skorší termín na prepustenie nemoţno dohodnúť, ak sa sluţobný pomer skončí
1 písm. i/ aţ l/.
346/2005 Z. z. včas podané odvolanie nemá odkladný účinok okrem odvolania proti rozhodnutiu: a) o prepustení zo sluţobného pomeru
l písm. a/ a h/,
1 písm. b/ a h/.
346/2005 Z. z. na konanie vo veciach sluţobného profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
2 správneho poriadku rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemoţno odvolať (podať rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v zhode s krajským súdom, ako aj s vyjadrením ţalovaného mal preukázané, ţe sluţobný pomer ţalobcu sa skončil na základe personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č. 2281 z
2 správneho poriadku v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania, vo zvlášť zloţitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní, ak nemoţno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môţe ju primerane predĺţiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôţe rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
2 správneho poriadku, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloţí ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo a upovedomí o tom účastníka konania.
3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd sa nestotoţnil ani z druhou námietkou ţalobcu, ţe pri vydaní napadnutého rozhodnutia nebola dodrţaná lehota v správnom konaní, nakoľko z administratívneho spisu je zrejmé, ţe riaditeľ Personálneho úradu odvolaniu ţalobcu nevyhovel, a zaslal mu upovedomenie z 20. mája 2010, v ktorom mu oznámil, ţe odvolanie predloţil odvolaciemu orgánu. Odvolací správny orgán v danom prípade rozhodol v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, a to v 60 dňovej lehote od doručenia odvolania riaditeľom Personálneho úradu. Pokiaľ ide o lehoty stanovené v § 57 ods. 2 správneho poriadku najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe tieto lehoty sú svojím charakterom lehotami inštruktívnymi, ktoré sú síce pre správny orgán záväzné, avšak ich nedodrţanie neovplyvňuje zákonnosť administratívnych rozhodnutí; nedodrţanie týchto lehôt môţe byť dôvodom na podanie návrhu
OSP, prípadne môţe mať za následok aj vyvodzovanie zodpovednosti
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 12 5Sţo/35/2011
1 zákona č. 346/2005 Z. z. na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri vykonávaní štátnej sluţby sa primerane pouţijú ustanovenia § 1 ods. 4, § 15 aţ 18, § 20, § 36 ods. 2, § 37 a 38, § 39 ods. 1, § 40 ods. 1, 2, 5 aţ 7, § 49 ods. 4, § 75 ods. 3, § 79 ods. 2 § 85 ods. 2, 3 a 5, § 86 ods. 2 a 3, § 90 ods. 1, 7 aţ 9 a 11, § 91 ods. 1, 3 aţ 6, § 92 a 93, § 94 ods. 1, § 99, § 104, § 106 ods. 2, § 117, § 118, § 122 ods. 4, § 129 aţ 131, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, 4 a 5 písm. a/, b/, i/, j/ a l/, § 138, § 141 ods. 1, ods. 2 písm. a/ aţ h/ a ods. 3, § 144 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1, 2 a 4, § 147, 148, 150, 160, 161, § 166 aţ 170, § 178 aţ 180, § 181 ods. 1 a 2, § 182 aţ 189, § 192 aţ 194, § 195 ods. 2 a 6, § 196, 197, § 198 ods. 1 písm. d/, § 217 aţ 219, § 220 ods. 1 a 2, § 221 a 222 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach tykajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je moţné, moţno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú ani vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne (§ 38 ods. 4 Zákonníka práce). Najvyšší súd k ţalobcovej námietke, ţe nie je pravdou, ţe by o doručovaní bol spísaný akýkoľvek záznam, ktorý by ţalobca odmietol podpísať, a ţe by personálny rozkaz riadne prevzal uvádza, ţe uvedený záznam sa nachádza v administratívnom spise a tento správne vyhodnotil aj krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Uvedenú námietku preto najvyšší súd povaţuje za irelevantnú, a to vzhľadom na skutočnosť, ţe personálny rozkaz 13 5Sţo/35/2011 bol ţalobcovi riadne, v súlade s príslušným ustanovením Zákonníka práce, doručený.
1 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z. z. o prepustení profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej sluţbe nemoţno rozhodnúť v dobe: a/ keď je profesionálny vojak uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu sluţbu pre chorobu alebo pre úraz, ak si túto neschopnosť nespôsobil úmyselne alebo v dôsledku poţitia alkoholu alebo inej omamnej alebo psychotropnej látky, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu poskytnutú v dobe dočasnej neschopnosti vykonávať štátnu sluţbu pre chorobu alebo pre úraz aţ do jej skončenia, b/ keď je profesionálna vojačka tehotná alebo na materskej dovolenke alebo keď sa profesionálny vojak stará o dieťa mladšie ako tri roky. Najvyšší súd povaţuje za právne irelevantnú i poslednú námietku ţalobcu, ţe jeho sluţobný pomer jeho nemohol právne relevantne skončiť 30. júna 2010, keď bol pre pracovný úraz, pochádzajúci z výkonu sluţby profesionálneho vojaka, uznaný za práceneschopného. K tejto námietke treba uviesť, ţe ţalobca bol zo sluţobného pomeru prepustený
1 písm. j/ zákona č. 346/2005 Z. z., pretoţe mu uplynula doba výsluhy v hodnosti a nebol zaradený do programu udrţiavania, teda je zrejmé, ţe ustanovenie o ochrannej dobe sa na ţalobcu nevzťahuje. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom sa v zásade stotoţnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) viazaný tieţ dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). O trovách konania rozhodol najvyšší súd
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný a ţalovaný zo zákona nemá na ich náhradu nárok. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 14 5Sţo/35/2011 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. februára 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.