1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/226/8479- 72683/2010/994159-r zo dňa 17. júna 2010, ktorým
5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) účinného v čase vydania rozhodnutia [§ 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) 2 5Sţf/17/2011 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)] potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nové Mesto nad Váhom č. 643/230/8663/10/Sko zo dňa
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi pre jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca ţiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, ţe v prípade zistenia skutočností, následkom ktorých dôjde k úprave daňovej povinnosti oproti daňovému priznaniu (tak ako je to v prejednávanej veci) má správca dane povinnosť preukázať daňovému subjektu, ţe postupoval nesprávne, poučiť ho o správnom postupe a o následkoch, ktoré bude znášať za nesprávny výpočet dane v daňovom priznaní a o zaplatení dane v nesprávnej výške. Ţalobca tvrdil, ţe pri dokazovaní v daňovom konaní správca dane preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a z uvedeného je zrejmé, ţe neobstojí postup ţalovaného a správcu dane, ktorým nedostatočne objasnili všetky skutočnosti, ktoré v daňovom konaní vyšli najavo a neurčili správne daňovú povinnosť. Správca dane sa uspokojil len s takým nedostatočným postupom, ţe tieto ţiadal od vtedajšieho konateľa dodávateľa M.. Napriek tomu správca dane tomuto 3 5Sţf/17/2011 dodávateľovi neuloţil pokutu v zmysle ustanovení § 35 ods. 15 zákona č. 511/1992 Zb. a nezačal u neho s výkonom daňovej kontroly, nepodal trestné oznámenie a uspokojil sa len s konštatovaním, ţe dodávateľ ţalobcu poţadované doklady správcovi dane nedodal. Z dôvodu, ţe bývalý ako aj súčasný konateľ spoločnosti M. D. H. Real, s. r. o., sa vyhýba správcovi dane a nespolupracuje s ním, nemôţe byť predsa ţalobca postihovaný. Ţalobca spochybnil vierohodnosť svedeckej výpovede svedka Z., ktorý na výzvu správcu dane nevedel predloţiť účtovníctvo spoločnosti Šilhán, s. r. o. z dôvodu, ţe ho nemá. Namietal, ţe ako je moţné, ţe táto skutočnosť správcu dane nezaujímala. Ţalobca spochybnil i závery ţalovaného v napadnutom rozhodnutí,
ktorých z dôvodu, ţe si samotný ţalobca neobjednával sporný tovar u dodávateľa, nezúčastňoval sa vykládky pri jeho dodaní, keďţe toto zabezpečoval jeho syn, tak nemohol jednoznačne potvrdiť, ţe tovar dodal dodávateľ ţalobcu. Ţalobca uviedol, ţe splnomocnil svojho syna na všetky úkony v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti s tým, ţe samotný ţalobca vykonával montáţne práce u odberateľa spoločnosti Coca-Cola, pričom nákup a všetky s tým spojené činnosti vykonával jeho syn. Uviedol, ţe preukázal správcovi dane, ţe materiál objednal u dodávateľa spoločnosti Z + M Investnent, s. r. o., na základe ţalobcom predloţených objednávok spolu s nákresmi vrátane rozmerov a po jeho spracovaní tento následne dodal odberateľovi spoločnosti Coca- Cola s faktúrami č. 2007010022, 2007010025, 2007010038, ktoré sú riadne zaúčtované v účtovníctve odberateľa spoločnosti Coca-Cola a tieţ u ţalobcu. Táto skutočnosť je
ţalobcu dôkazom o reálnosti dodania tovaru od spoločnosti Z + M Investment, s. r. o.. Ţalovanému a správcovi dane ţalobca vyčítal, ţe pri vydávaní rozhodnutí sa dôsledne neriadili § 2 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1 a § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., keďţe mal zato, ţe dostatočne preukázal dodanie tovaru dodávateľom Z + M Investment, s. r. o., a následne ďalej konečnému dodávateľovi Coca-Cola HBC Slovenská republika, s. r. o., (do
2 zákona v spojení s § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., vykonáva dokazovanie tým spôsobom, ţe sa zameriava na preukázanie skutočností pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom daňový subjekt je zaťaţený dôkazným bremenom. V daňovom konaní (pri dôkaznej povinnosti daňovníka) platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia (vyšetrovacia). Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je tieto prejednať, umoţniť platiteľovi ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať, pričom sám má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré
zákona nemá povinnosť predloţiť platiteľ. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, ţe k zdaniteľnému obchodu skutočne došlo tak, ako ho deklaruje predloţenými daňovými dokladmi. S ohľadom na § 29 ods. 8 cit. zákona si nemôţe túto povinnosť vysvetľovať ako svoje právo poţadovať od správcu dane, aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Zdôraznil, ţe správca dane vyzval ţalobcu, aby uviedol bliţšie podrobnosti uskutočnenia dodávok tovaru deklarovaných spornými faktúrami od Z + M Investment, s. r. o. dňa
jeho vyjadrenia bol tovar prepravený spoločnosťou Šilhán, s. r. o., priamo ţalobcovi. Výpoveď M. je pritom rozdielna od vyjadrenia syna ţalobcu, ktorý sa mal preberania tovaru priamo zúčastniť. Z výpovede konateľa spoločnosti Šilhán, s. r. o., je zrejmé, ţe táto spoločnosť v roku 2007 nevykonávala ţiadnu ekonomickú činnosť, konateľ spoločnosti nepotvrdil uskutočnenie subdodávky pre spoločnosť Z + M Investment, s. r. o., poprel vystavenie faktúr č. 0702806 zo dňa
15 zákona č. 511/1992 Zb. sa ţalovaný vyjadril, ţe uvedené oprávnenie v zmysle citovaného ustanovenia ţalovaný ani správca dane nepreveroval, pretoţe predmetnú sankciu môţe uloţiť len miestne príslušný správca dane, a toto zistenie by nemalo vplyv na záver z daňovej kontroly u ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom 6 5Sţf/17/2011 správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon č. 511/1992 Zb. preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiskálne záujmy štátu, zákona č. 511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy 7 5Sţf/17/2011 správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou
odsekov 3 a 6. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
.
1 písm. b/ zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 479/2009 Z. z.“) orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
IV. veta prvá č. 479/2009 Z. z. s účinnosťou od
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 OSP v spojení s § 250 ods. 4 OSP na strane ţalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu č. I/226/8479-72683/2010/994159-r zo dňa 17. júna 2010, ktorým
5 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nové Mesto nad Váhom č. 643/230/8663/10/Sko zo dňa
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný 10 5Sţf/17/2011 preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Pokiaľ ide o tvrdenie ţalobcu, ţe ten istý tovar, ktorý mu dodala spoločnosť Z + M Investment, s. r. o., dodal ďalšiemu odberateľovi spoločnosti Coca-Cola Slovenská republika, s. r. o., a práve táto dodávka má potvrdiť uskutočnenie odberu tohto tovaru od spoločnosti Z + M Investment, s. r. o., odvolací súd poukazuje na to, ţe takémuto tvrdeniu chýba vnútorná logika a skutková súvislosť. Krajský súd, ţalovaný a napokon ani správca dane nespochybňovali, ţe ţalobca uskutočnil dodávku a jej montáţ v spoločnosti Coca-Cola Beverages Slovakia, s. r. o.. Táto skutočnosť však sama o sebe nepreukazuje, ţe ţalobcovi tento tovar dodala práve spoločnosť Z + M Investment, s. r. o., ţe tejto spoločnosti ako platiteľovi zaplatil ţalobca DPH z ceny uvedeného tovaru, a ţe mu na základe toho vzniklo právo odpočítať si DPH. Najvyšší súd Slovenskej republiky z takto ustáleného skutkového stavu mal za preukázané, ţe ţalobca v konaní nepredloţil ţiaden relevantný dôkaz o tom, ţe tovar fakturovaný označenými faktúrami bol dodaný spoločnosťou Z + M Investment, s. r. o., ako dodávateľom, čím nebola splnená podmienka pre odpočítanie DPH
1 zákona o DPH a tieţ nebola splnená podmienka
2 písm. a/ zákona o DPH (fakturovaná DPH nebola uplatnená platiteľom za dodaný tovar). Odvolací súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného, ţe ţalobca v konaní nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami boli dodané spoločnosťou Z + M Investment, s. r. o., ako dodávateľom. Ţalobca v konaní okrem vyššie označených faktúr nepredloţil ţiadne iné dôkazy o tvrdených skutočnostiach. Naopak, jeho tvrdenia boli spochybnené viacerými skutočnosťami, ktoré v priebehu daňového konania vyšli najavo (napr. absolútna nevedomosť ţalobcu o predmetných obchodoch od spoločnosti Z + M Investment, s. r. o., spoločnosť Z + M Investment, s. r. o., mala tovar získať nákupom od spoločnosti Šilhán, s. r. o., pričom konateľ spoločnosti Šilhán, s. r. o., uviedol, ţe táto spoločnosť v roku 2007 nevykonávala ţiadnu ekonomickú činnosť a nepotvrdil uskutočnenie subdodávky pre spoločnosť Z + M Investment, s. r. o., poprel vystavenie faktúr a pravosť podpisov na nich, a ktoré sa mu nepodarilo ţiadnymi dôkazmi vyvrátiť. 11 5Sţf/17/2011 Ţalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.. Pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal, ţe z jeho strany skutkový stav bol preukázaný dostatočne, najvyšší súd sa s touto námietkou zhodne s názorom súdu prvého stupňa nestotoţňuje. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloţenie faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ vo faktúre musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi. Správca dane preto skúma uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. K tejto námietke najvyšší súd dáva ţalobcovi do pozornosti, ţe v zmysle zhora citovaného ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. ţalovaný tieto dôkazy len vykonáva. Správca dane nie je povinný dokazovať pôvod tovaru, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno nemôţe byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH. Preto bolo povinnosťou ţalobcu preukázať, ţe predmetný tovar bol skutočne dodaný spoločnosťou Z + M Investment, s. r. o.. Najvyšší súd pokladá za potrebné zdôrazniť, ţe znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, ţe štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní ţalovaného správneho orgánu teda nezistil ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP), v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol. 12 5Sţf/17/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. februára 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.