Najvyšší súd 4 Cdo 223/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu K., IČO : 36 447 269, zastúpeného advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., Štefánikova 26, Košice, za ktorú koná advokát Mgr. Ivan Ivančo, proti ţalovanému M., zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom v Prešove, Sládkovičova 8, o zaplatenie 3 734,32 €, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 12 C 216/2004, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
- júna 2010, sp.zn. 12 Co 25/2010 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z
- júna 2010 sp.zn. 12 Co 25/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prešov rozsudkom z
- januára 2010 č.k. 12 C 216/2004-107 ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy konania v sume 470,88 € do rúk jeho splnomocneného zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe pôvodne sa ţalobca ţalobou podanou
- decembra 2003 domáhal od ţalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ţalovaný získal na úkor ţalobcu uţívaním nehnuteľnosti (špecifikovanej v odôvodnení prvostupňového rozsudku), vlastnícky patriacej ţalobcovi, bez právneho dôvodu v mesiaci december
- Zmenou ţaloby pripustenou súdom uznesením z
- mája 2005 vyhláseným na pojednávaní sa ţalobca domáhal od ţalovaného vydania bezdôvodného obohatenia z rovnakého dôvodu, avšak za mesiac február
- S poukazom na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka potom súd prvého stupňa uzavrel, ţe pokiaľ ţalobca vydanie bezdôvodného obohatenia poţadoval za február 2003 a ţalobu takto upravenú podal na súde aţ
- mája 2005, nárok bol premlčaný najneskôr vo februári 2005 a keďţe ţalovaný sa dovolal premlčania, v zmysle ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebolo moţné ţalobcovi premlčané právo priznať. Pokiaľ 4 Cdo 223/2010 2 ţalobca namietal pouţitie právnej úpravy premlčania v Občianskom zákonníku a poukázal na to, ţe sa jedná o obchodnoprávny vzťah, u ktorého je potrebné posúdiť premlčaciu dobu v rámci Obchodného zákonníka, kde je premlčacia doba štvorročná, súd uviedol, ţe v konkrétnom prípade je nepochybné, ţe predmetom podnikateľskej činnosti ţalobcu nie je prenájom nehnuteľnosti a ani na strane ţalovaného pri uţívaní predmetnej nehnuteľnosti nemoţno hovoriť o podnikateľskej činnosti, a preto nebolo moţné podriadiť úpravu plynutia premlčacej doby obchodnému zákonníku ako špeciálnemu zákonu, upravujúcemu vzťahy medzi podnikateľmi, teda vzťahy súvisiace s podnikaním. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Prešove na dovolanie ţalobcu uznesením z
- júna 2010 sp.zn. 12 Co 25/2010 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Ţalobcu zaviazal nahradiť ţalovanému trovy konania 1 010,89 € do rúk splnomocneného zástupcu ţalovaného do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca dňa
- decembra 2003 podal ţalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia za uţívanie nehnuteľnosti za mesiac december
- Vec je vedená (na súde prvého stupňa) pod sp,.zn. 12 C 116/
- Podaním doručeným súdu
- mája 2005 ţalobca zmenil svoj návrh tak, ţe ţiada vydanie bezdôvodného obohatenia za mesiac február
- Ţalovaný vo vyjadrení k ţalobe zo dňa
- januára 2008 vzniesol jednak námietku premlčania nároku na platenie bezdôvodného obohatenia za mesiac február 2003 a tak isto poukázal na prekáţku začatého konania (litispendencie). Vo veci 7 C 149/2006 Okresného súdu Prešov sa vedie konanie o ţalobe o ten istý nárok, keď ţalobca podaním z
- apríla 2005 poţadoval vydanie bezdôvodného obohatenia za mesiac január aţ február
- Keďţe vydanie bezdôvodného obohatenia za február 2003 bolo uplatnené v konaní 7 C 149/2006 podaním z
- apríla 2005, potom rozšírenie ţaloby z
- mája 2005 o mesiac február 2003 v konaní 12 C 216/2004 trpí procesnou vadou podľa § 83 O.s.p., pretoţe ţalobca ţaluje to isté, čo v konaní 7 C 149/2006, kde tento návrh bol podaný o mesiac skôr. Keďţe vo veci 7 C 149/2006 nebolo rozhodnuté o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za február 2003 a krajský súd s poukazom na § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe vo veci konať, pričom jednou z týchto podmienok je, ţe o tom istom nároku (február 2003) neprebieha ďalšie konanie, odvolací súd konštatoval, ţe ide o taký nedostatok podmienky konania (prekáţka začatého konania), pre ktorý nedostatok je potrebné konanie zastaviť (§ 104 ods. 1 O.s.p.). O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. 4 Cdo 223/2010 3 Proti tomuto uzneseniu dovolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ţiadal ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a tieţ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). S poukazom na právnu teóriu i ustálenú súdnu prax dovolateľ označil úsudok odvolacieho súdu o existenciu prekáţky litispendencie v danom konaní za nesprávny, zaloţený na nedostatočne zistenom skutkovom stave, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd mal totiţ zisťovať prípadnú existenciu totoţného predmetu konania k momentu rozhodovania v potencionálne neskoršie začatom konaní, a nie k momentu samotného neskoršieho podania účastníka. V prípade, ţe k momentu rozhodovania krajského súdu o odvolaní by uţ konanie o totoţnom predmete nebolo vedené (prekáţka litispendencie by medzičasom odpadla), toto neskoršie začaté konanie nemôţe zastaviť (prekáţka uţ nie je daná) – nanajvýš by mohol rozsudok prvostupňového súdu v tomto konaní zrušiť (pre existenciu tejto vady, ak v čase vydávania tohto rozsudku by prekáţka litispendencie bola existovala) a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie (ak by nebol daný dôvod na rozhodnutie vo veci samej týmto odvolacím súdom – zmenou alebo potvrdením rozsudku). V danom prípade však prekáţka litispendencie neexistovala v čase rozhodovania krajského súdu o odvolaní ţalobcu, ani v čase rozhodovania prvostupňového súdu. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na to, ţe vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7 C 149/2006 začatej ţalobou zo dňa
- marca 2005 (najprv vedenej pod sp.zn. 15 Ro 23/05) pôvodne ţiadal bezdôvodné obohatenie od ţalovaného za mesiace marec aţ júl 2003, následne podaním z
- apríla 2005 i za mesiac január aţ február 2003, avšak podaním z
- júla 2005 zmenil ţalobný návrh tak, ţe mesiace, za ktoré ţiada priznať bezdôvodné obohatenie nie sú január aţ júl 2003, ale marec aţ september 2003 (teda zmenil skutkový základ ţaloby, keď bezdôvodné obohatenie v rovnakej výške – zodpovedajúce sedemmesačnému trvaniu bezdôvodného uţívania pozemku ţalovaným – ţiadal za posunuté obdobie; s výslovným poukazom na omyl týkajúci sa momentu nadobudnutia vlastníckeho práva a uplatnenia nároku v inom konaní, keď uviedol, ţe „nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za mesiac február 2003 bol následne uplatnený v uţ prebiehajúcom konaní, č.k. 12 C 216/2004“. Túto zmenu ţaloby Okresný súd Prešov v konaní sp.zn. 7 C 149/2006 pripustil, keď dňa
- novembra 2005 súborne rozhodol o pripustení zmeny návrhu v zmysle všetkých predošlých podaní (ţaloby a jej neskorších zmien). Odvtedy uţ plnenie 4 Cdo 223/2010 4 bezdôvodného obohatenia za mesiac február 2003 nie je predmetom konania na Okresnom, súde Prešov vedenom pod sp.zn. 7 C 149/2006 (sp.zn. 15 Ro 23/05). Ţalovaný vo svojom vyjadrení ţiadal dovolanie ţalobcu odmietnuť a ţalobcovi uloţiť povinnosť nahradiť ţalovanému trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§m 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí, prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou 4 Cdo 223/2010 5 z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Dovolateľ namieta, ţe mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p. pre neexistujúci nedostatok podmienky konania je odňatím moţnosti účastníkovi konať pred súdom podľa § 237 písm. f/m O.s.p. Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie (§ 83 O.s.p.). Citované ustanovenie vyjadruje prekáţku súdneho konania – litispendenciu – ktorá bráni tomu, aby prebiehalo na súde iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekáţka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania, základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený. Pokiaľ ide o totoţnosť účastníkov, táto je daná aj vtedy, ak pôvodný účastník v prvom konaní je vystriedaný právnym nástupcom v druhom konaní; musí byť však označený ako právny nástupca pôvodného účastníka. O totoţnosť účastníkov ide aj vtedy, ak účastníci v druhom konaní vystupujú v opačnom procesnom postavení. Litispendencia je procesnou prekáţkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekáţku zistí, alebo kedy táto prekáţka vznikla. V takom prípade vţdy konanie zastaví podľa § 104 ods. 1 O.s.p. Spravidla zastaví konanie o návrhu, ktorý bol podaný neskôr. Prekáţka litispendencie môţe byť odstránená napr. aj tým, ţe konanie bude zastavené v dôsledku 4 Cdo 223/2010 6 späťvzatia jedného z dvoch návrhov. Pre posúdenie, či tu je prekáţka začatej veci, je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v neskôr začatom konaní (R 97/2003). Z obsahu spisu vyplýva, ţe (minimálne) ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu bolo na Okresnom súde Prešov vedené konanie pod sp.zn. 7 C 149/2006 (pôvodne vedené pod sp.zn. 15 Ro 23/2005), v ktorom v rovnakom procesnom postavení a z rovnakého dôvodu, ako v preskúmavanej veci, sa ţalobca domáha od ţalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, avšak za iné obdobie. Zatiaľ čo v danom prípade sa ţalobca na základe súdom pripustenej zmeny návrhu z
- mája 2005 domáha vydania bezdôvodného obohatenia za február 2003, v konaní vedenom na prvostupňovom súde pod sp.zn. 7 C 149/2006 sa ţalobca pôvodnou ţalobou (návrhom) z
- marca 2005 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od marca do júla
- Aj keď je pravdou, ţe v uvedenom konaní podaním z
- apríla 2005 ţalobca zmenil ţalobný petit, ktorým sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia aj za obdobie január a február 2003, následne ale opakovane menil ţalobný petit. O pripustení týchto zmien rozhodoval postupne Okresný súd Prešov uzneseniami z
- novembra 2005 č.k. 15 Ro 23/2005-20, z
- marca 2006 č.k. 15 Ro 23/2005-31 a z
- decembra 2009 č.k. 7 C 149/2006-
- Zo všetkých týchto uznesení je zrejmé, ţe sa ţalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia aţ od marca 2003 postupne za ďalšie dlhšie obdobie. Z toho vyplýva, ako to uvádza aj ţalobca v dovolaní, ţe od
- novembra 2005 vydanie bezdôvodného obohatenia za február 2003 nebolo a nie je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7 C 149/
- Vzhľadom na to, a s poukazom na uţ vyššie uvedené teoretické východiská, v čase rozhodnutia dovolacieho súdu v tomto (neskôr začatom) konaní (ale ani v čase rozhodnutia prvostupňového súdu) prekáţka litispendencie neexistovala (nebola daná). Preto pokiaľ odvolací súd v dôsledku nesprávneho záveru o existencii prekáţky začatého konania zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p.), odňal tým ţalobcovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil podľa ustanovenia § 243b ods. 1, 2 O.s.p. a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 4 Cdo 223/2010 7 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- februára 2012 JUDr. Ľubor Šebo, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová