názoru krajského súdu právna úprava ustanovenia § 35 ods. 6 zákonom o liekoch
ktorej jeden právny subjekt môţe byť drţiteľom oprávnenia poskytovať lekárenské sluţby len v jednej verejnej lekárni, zabezpečuje len toľko, ţe kaţdá verejná lekáreň bude prevádzkovaná odlišným subjektom. Zákon stanovil podmienky tak, aby povolenie dostali len odborne spôsobilé osoby, alebo pokiaľ ide o právnické osoby, tak pokiaľ takéto odborne spôsobilé osoby zamestnávajú. Z tohto ustanovenia vyplýva, ţe jedna osoba, či uţ právnická alebo fyzická nemôţe poskytovať lekárenské sluţby vo viacerých lekárňach. Účelom úpravy oblasti, ktorá je predmetom zákona o liekoch, je nepochybne stanoviť podmienky pre danú oblasť tak, aby bolo zabezpečené základné Ústavou SR zaručené právo jednotlivca na ochranu zdravia. K záveru, ku ktorému dospel ţalobca, ţe touto úpravou je zakázané vytváranie siete lekární, nie je moţné dospieť ani s pouţitím ţiadneho 3 5Sţhuv/3/2011 druhu výkladu právneho predpisu. Je tomu tak z dôvodu, ţe zákaz spolupráce medzi prevádzkovateľmi lekární vo forme vytvárania sieti zákon o liekoch neobsahuje. Takýto záver nie je výkladom zákona, ale jeho doplnením alebo nahradením chýbajúceho ustanovenia v tomto zákone. Ďalej sa krajský súd stotoţnil s názorom ţalobcu, ţe oblasť manipulácie s liekmi ako aj lekárenskej starostlivosti je pokiaľ sa týka podmienok na túto činnosť upravená verejným právom. Nejde však o jeho porušenie, ak jednotlivé súkromné osoby – drţitelia oprávnení na poskytnutie lekárenských sluţieb medzi sebou spolupracujú, a to aj vo forme vytvárania sietí, nakoľko zákon zákaz takejto spolupráce neobsahuje. V tejto súvislosti poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v zmysle ktorého, kaţdý môţe konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemoţno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Potom ani slovné spojenie „sieť lekární“ v slovnej ochrannej známke nemôţe byť v rozpore s verejným poriadkom. Na základe uvedeného krajský súd uzavrel, ţe ţalovaný vo svojom rozhodnutí správne právne posúdil vec, keď konštatoval, ţe výmazový dôvod spočívajúci v rozpore ochrannej známky s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi, naplnený nebol. Stotoţniac sa so závermi ţalovaného krajský súd tieţ uviedol, ţe pre posúdenie existencie absolútnych dôvodov výluky zápisu označenia ako ochrannej známky je právne významné samotné označenie a jeho vlastnosti, pričom pre posúdenie dôvodu zápisnej výluky spočívajúceho v klamlivosti označenia je práve právne významný aj vzťah označenia k tým tovarom a k tým sluţbám, pre ktoré má byť, resp. je zapísané ako ochranná známka. Z toho vyplýva, ţe je správna argumentácia ţalovaného o tom, ţe nie je dôvodom výluky zápisu ochrannej známky skutočnosť, ţe majiteľ nemá oprávnenie vykonávať sluţby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná. Táto skutočnosť totiţ nepredstavuje ţiadnu z vlastností ochrannej známky, ktoré je potrebné skúmať z hľadiska naplnenia dôvodov zápisnej výluky daného označenia. Potom ďalší z dôvodov ţaloby, ţe majiteľ ochrannej známky nie je drţiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, a teda ani prevádzkovateľom verejnej lekárne, v dôsledku čoho je ochranná známka klamlivá a zavádzajúca spotrebiteľov (pacientov), je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, ktoré je úplne nesúladné s dôvodom zápisnej výluky upravenom v § 2 ods. 1 písm. f/ zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach. Naopak, je správne právne hodnotenie tejto skutočnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí, ţe ochranná známka z týchto dôvodov uvádzaných v návrhu na výmaz nie je označením, ktoré by mohlo klamať verejnosť najmä o povahe, kvalite, zemepisnom pôvode tovaru alebo sluţieb. 4 5Sţhuv/3/2011 Pokiaľ ţalobca ďalej v konaní namietal, ţe majiteľ ochrannej známky prezentuje touto ochrannou známkou jednotlivé lekárne zo siete lekární Cityfarma, čo smeruje k zneuţitiu pouţívania ochrannej známky a ţe vytváranie siete lekární je zakázané, a preto majiteľ ochrannej známky zneuţíva ochrannú známku na propagáciu tzv. dcérskych lekární, nenapadol teda ţalobnými dôvodmi skutkové zistenia ţalovaného ohľadnom spôsobu pouţívania ochrannej známky tak, ako boli zistené v správnom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na skutkové zistenia ţalovaného v napadnutom rozhodnutí o tom, ţe v konaní nebolo preukázané, ţe ochranná známka bola pouţívaná spôsobom, ktorý by klamal verejnosť o povahe alebo pôvode poskytovaných tovarov alebo sluţieb. Ochrannou známkou boli propagované lekárenské sluţby, to znamená sluţby, vo vzťahu ku ktorým bola ochranná známka zapísaná. Konečne, ţalobca klamlivosť pouţívania vidí v podstate v tom, ţe sieť lekární je zákonom zakázaná, čo je nesprávny právny názor z dôvodu jeho nesúladu so zákonom, tak ako bolo uvedené vyššie. Na záver krajský súd skonštatoval, ţe dôvody ţaloby tak, ako boli formulované neboli spôsobilé napadnúť nezákonnosť predmetného rozhodnutia, preto
1 OSP ţalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodoval
OSP,
ktorého má právo na náhradu trov konania len ţalobca, a to len v prípade, ţe je v konaní úspešný. V tomto konaní ţalobca nebol úspešný a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca. Navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobe vyhovie a ţalobcovi prizná náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V odvolaní nesúhlasil s názorom krajského súdu,
ktorého zákaz spolupráce medzi prevádzkovateľmi lekární vo forme vytvárania sietí zákon o liekoch neobsahuje. Na ustanovenie § 35 ods. 6 zákona o liekoch bolo
ţalobcu potrebné aj v záujme ochrany ţivota a zdravia obyvateľstva uplatniť reštriktívnu interpretáciu zákonom stanovených podmienok poskytovania lekárskej starostlivosti, to všetko pri zohľadnení všeobecného a prioritného verejného záujmu daného zdravím občana, ktorý je hlavným záujmom pre celú oblasť právnej úpravy oblasti zdravotníctva a pri zohľadnení § 2 ods. 3 zákona o liekoch v zmysle ktorého: „Nedovolené zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami je zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami iným spôsobom, ako ustanovuje tento zákon.“ 5 5Sţhuv/3/2011 Ţalobca s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 6 zákona o liekoch uviedol, ţe zákon jednoznačne ustanovil okruh subjektov oprávnených poţadovať vydanie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, pričom kaţdému jednotlivému subjektu moţno vydať povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti len v jednej verejnej lekárni a v jednej pobočke verejnej lekárne a nespochybniteľné je aj zákonné ustanovenie, ţe lekárenskú starostlivosť vo verejnej lekárni, v pobočke verejnej lekárne a vo výdajni zdravotníckych pomôcok môţe poskytovať výlučne fyzická osoba alebo právnická osoba na základe povolenia samosprávneho kraja. Poskytovanie lekárenskej starostlivosti formou tzv. sieti lekární je potrebné kvalifikovať ako nedovolené zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, a to vzhľadom na skutočnosť, ţe poskytovanie lekárenskej starostlivosti formou tzv. sietí lekární je § 3 ods. 1 zákona v spojení s § 2 ods. 3 zákona o liekoch nedovoleným spôsobom poskytovania lekárenskej starostlivosti. Zákon ţiadnym spôsobom neumoţňuje za účelom poskytovania lekárenskej starostlivosti zdruţovanie jednotlivých drţiteľov povolení na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejných lekárňach. Ak by aj zákonodarca pripustil poskytovanie lekárenskej starostlivosti formou tzv. sieti lekární, ďalší účastník konania: Cityfarma Slovakia, a. s., M. R. Štefánika 1, Nové Mesto nad Váhom, IČO 35 836 814 nie je drţiteľom oprávnenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v súlade s ustanoveniami zákona, a preto je potrebné povaţovať aj tovary v triede 5 /farmaceutické prípravky, liečivá na ľudskú spotrebu/ a sluţby v triedach 39 /distribúcia liekov a zdravotníckych pomôcok/ a 44 /farmaceutické poradenstvo/ zapísané v registri ochranných známok pre ochrannú známku č. 212578 „CITYFARMA - 1. slovenská sieť lekární“ za klamlivé, mätúce a spôsobilé vyvolať o pôvode alebo povahe tovarov a sluţieb mylnú domnienku, nakoľko uvedené tovary a sluţby sú poskytované v tzv. „sieti lekární“, ktorej formu poskytovania lekárenskej starostlivosti zákon o liekoch nepripúšťa. Lekárenská starostlivosť
ustanovení zákona zahŕňa zabezpečovanie, prípravu, kontrolu, uchovávanie, výdaj liekov s výnimkou prípravy transfúznych liekov a zdravotníckych pomôcok, zásielkový výdaj, poskytovanie odborných informácií o liekoch a zdravotníckych pomôckach a konzultácie pri určovaní a sledovaní liečebného postupu. Fakt, ţe ochrannou známkou boli propagované lekárenské sluţby na strane 12 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatuje samotný prvostupňový súd slovami: Ochrannou známkou boli propagované lekárenské sluţby, to znamená sluţby, vo vzťahu ku ktorým bola ochranná známka zapísaná. 6 5Sţhuv/3/2011 V zmysle uvedeného ţalobca uzavrel, ţe pouţívaním napadnutej ochrannej známky by spotrebiteľ mohol byť klamaný a uvedený do omylu vo vzťahu k povahe poskytovaných sluţieb a teda za ochrannú známku nemoţno uznať označenie chránené ochrannou známkou v zmysle vyššie uvedeného, preto povaţoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu
K dôvodom odvolania uviedol, ţe krajský súd zhodne s názorom ţalovaného správne konštatoval, ţe dôvod na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, spočívajúci v rozpore napadnutej ochrannej známky s verejným poriadkom, nebol naplnený. Navyše súd skonštatoval, ţe k záveru, ku ktorému dospel ţalobca pri aplikácií ustanovenia § 35 ods. 6 zákona o liekoch nie je moţné dospieť ţiadnym výkladom. Ako právne bezvýznamnú v súvislosti s ustanovenie § 2 ods. 1 písm. f/ zákona č. 55/1997 Z. z. krajský súd posúdil skutočnosť, ţe majiteľ napadnutej ochrannej známky nemá oprávnenie vykonávať sluţby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná. Pokiaľ teda ţalobca tvrdí, ţe napadnutá ochranná známka je klamlivá v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. f/ zákona č. 55/1997 Z. z., mal vo svojej argumentácii poukázať, ţe napadnutá ochranná známka obsahuje prvky, ktoré klamú spotrebiteľa o povahe, akosti alebo zemepisnom pôvode tovarov alebo sluţieb. V predmetnom prípade je však napadnutá ochranná známka zapísaná pre tovary –farmaceutické prípravky, liečivá pre ľudské potreby a sluţby – distribúcia liekov a zdravotníckych pomôcok, farmaceutické poradenstvo, pričom v nej obsiahnuté prvky priamo poukazujú na tovary a sluţby, pre ktoré je zapísaná. Ku klamaniu v zmysle § 2 ods. 1 písm. f/ zákona č. 55/1997 Z. z. tak v predmetnom prípade nedochádza. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 211 ods. 2 OSP) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. 7 5Sţhuv/3/2011 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 OSP).
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou (§ 249 ods. 1 OSP). Súd nevyhľadáva za účastníka (ţalobcu) konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré
2 OSP majú tvoriť obsah ţaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je súd
OSP viazaný.
1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu najvyšší súd zistil, ţe spoločnosť Cityfarma Slovakia, a. s., Kapitulská 16, Bratislava bola majiteľom slovnej ochrannej známky číslo 212578 s dátum zápisu
1 písm. f/ a písm. g/ zákona č. 55/1997 Z. z. za ochrannú známku nemoţno uznať označenie, ktoré môţe klamať verejnosť najmä o povahe, akosti alebo o zemepisnom pôvode tovarov alebo sluţieb a je v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotiac rozsah a dôvody odvolania ţalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, oboznámiac sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, t. j. s obsahom súdneho a administratívneho spisu, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení 9 5Sţhuv/3/2011 napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré
najvyššieho súdu vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. V súlade so závermi krajského súdu i najvyšší súd mal z predloţeného spisového materiálu za preukázané, ţe skutkový stav bol správnym orgánom náleţite zistený a správne právne posúdený. Dôvody odvolania ţalobcu, ktorý len zopakoval svoje právne postoje uvedené v rozklade a vo svojej ţalobe, nedali najvyššiemu súdu podklad na zmenu rozsudku krajského súdu, ktorý sa so všetkými dôvodmi ţalobcu vo svojom rozsudku dostatočne vysporiadal a najvyšší súd
2 OSP nepovaţuje za dôvodné ich opakovať. Aj
názoru najvyššieho súdu znenie ustanovenia § 35 ods. 6 zákona o liekoch nevylučuje uzatváranie dohôd lekární, medzi ktoré moţno zaradiť napríklad aj dohodu o spolupráci, v zmysle ktorej môţe vzniknúť sieť lekární, preto len samotné slovné spojenie sieť lekární svojím obsahom alebo formou nenarúša základné spoločenské a právne princípy. Správny bol tieţ záver krajského súdu, ţe v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. f/ zákona č. 55/1997 Z. z. znak klamlivosti je potrebné posudzovať vo vzťahu k označeniu tovaru a sluţieb. Keďţe ţalobca ani v odvolaní neuviedol ţiadne skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa nebol vyporiadal uţ krajský súd, a ktoré by spochybňovali vecnú správnosť jeho rozhodnutia, Najvyšší súd Slovenskej republiky súc viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24S/92/2010-102 z 11. februára 2011
250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v súlade s ustanovením s § 250k ods. 1 OSP tak, ţe nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania, a to ţalobcovi z dôvodu, ţe nebol v odvolacom konaní úspešný a ţalovanému z dôvodu, ţe mu v odvolacom konaní trovy nevznikli ako aj z dôvodu, ţe mu náhrada trov konania v správnom súdnictve zo zákona neprislúcha. Ďalšiemu účastníkovi konania trovy konania nevznikli. 10 5Sţhuv/3/2011 Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. januára 2012 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.