Najvyšší súd 8Sžo/179/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. I. Š., P. X., B., zastúpený advokátom JUDr. R. L., advokátska kancelári

§ 42aods.

2 zákona o priestupkoch bola uloţené pokarhanie. Krajský súd vec meritórne prejednal a v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe mal za preukázané, ţe ţalobca reagoval na ţiadosť OZ Q. neformálnym listom prečo ţiadosti nevyhovuje, ktorý však súd nepovaţuje za rozhodnutie vo veci nespristúpnenia informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Nestotoţnil sa s argumentáciou správnych orgánov, ţe ţalobca porušením povinností naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 42a ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Nakoľko povinná osoba nevydala písomné rozhodnutie, fiktívne rozhodnutie z tohto dôvodu je nezákonné a musí byť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené, pretoţe neobsahuje odôvodnenie a je teda nepreskúmateľné. Súd dospel k záveru, ţe absentuje objekt a objektívna stránka skutkovej podstaty priestupku. Pre dokonanie priestupku sa vyţaduje, aby nastalo porušenie chráneného záujmu zákonom, nestačí iba ohrozenie tohto záujmu a existuje príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom. Následok nemohol nastať, nakoľko fiktívne rozhodnutie bolo napadnuté opravným prostriedkom. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného nie je v súlade so zákonom a námietky ţalobcu odôvodňujú jeho zrušenie. Preto ţalobe vyhovel a rozhodnutie ţalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal účastník konania na súde prvého stupňa, O. Z. Q., ktorý bol na základe rozhodnutia krajského súdu č. 1S261/07-48 zo dňa

1. októbra 2009 pribratý do súdneho konania za účastníka podľa § 250 ods. 1 OSP, včas odvolanie. Účastník konania tvrdil, ţe súd opomenul tú skutočnosť, ţe ţalobca nebol povinnou osobou podľa § 2 zákona č. 211/200 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, ale osobou priestupkovo zodpovednou podľa § 6 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a súd podľa jeho názoru nesprávne 3 8Sžo/179/2010 vymedzil skutok ako vydanie fiktívneho rozhodnutia. Ţalobca bol podľa jeho názoru totiţ potrestaný za nečinnosť a nie za vydanie fiktívneho rozhodnutia. Podľa jeho názoru súd nesprávne dospel k záveru, ţe pre spáchanie priestupku sa vyţaduje jeho dokonanie a nie iba ohrozenie záujmu, čo je podľa jeho názoru v rozpore s ust. § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Účastník konania je toho názoru, ţe nedošlo nielen k nedodrţaniu lehôt, ale aj neposkytnutiu informácie, resp. jej oneskorené poskytnutie s iným obsahom, neţ poţadovaný dokument mal v čase keď mu táto informácia mala byť podľa zákona poskytnutá. Ţiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe ţalobu ţalobcu zamietne. Ţalovaný sa k odvolaniu účastníka konania nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania a skúmal, či sú splnené procesné podmienky na meritórne rozhodnutie o odvolaní odvolateľa. Senát na neverejnom zasadnutí dňa
2. mája 2011 zistil, ţe u odvolateľa – O. Z. Q. nie je preukázané splnenie procesnej podmienky podľa § 247 ods.1 a § 250 ods. 1 OSP, t.j. ţe ide o takého účastníka konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením ţalobou napadnutého rozhodnutia dotknuté, nakoľko v danom prípade išlo o zisťovanie existencie priestupku u obvineného z priestupku Ing. I. Š. a ukladanie sankcie tejto osobe. Teda nešlo o rozhodovaní o právach a právom chránených záujmoch u O. Z. Q., hoci táto osoba bola účastníkom správneho konania, keďţe bola navrhovateľom začatia priestupkového konania a účastníkom tohto správneho konania podľa § 72 písm. d/ a za pouţitia § 68 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. To však samo osebe neznamená, ţe takýto účastník konania, (v prípade ak v súdnom konaní nevystupuje ako ţalobca) musí byť vţdy pribratý do konania podľa § 250 ods. 1 OSP. Podľa odvolacieho súdu, O. Z. Q. nemalo byť do súdneho konania podľa § 250 ods. 1 OSP vôbec pribraté, nakoľko neexistuje zákonný predpoklad, ţe jeho práva a povinnosti ako účastník správneho konania by boli zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté. Krajský súd však túto okolnosť vo svojom rozhodnutí, ktorým ho pribral za účastníka súdneho konania, ţiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, prečo tak urobil. 4 8Sžo/179/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto najskôr zisťoval, či O. Z. Q. malo byť účastníkom konania podľa § 250 ods. 1 OSP a teda či je osobou oprávnenou na podanie odvolania v súlade s ust. § 201 ods. 1 a za pouţitia § 246c ods. 1 OSP, s ohľadom existenciu alebo neexistenciu predpokladu, ţe by zrušením napadnutého rozhodnutia ţalovaného na základe ţaloby ţalobcu boli dotknuté práva alebo povinnosti O. Z. ako účastníka správneho konania. Procesná legitimácia účastníka správneho konania, ktorým O. Z. Q. bezpochyby bolo, sama o sebe neznamená, ţe musí byť automaticky a bez ďalšieho skúmania aj účastníkom súdneho konania v prípade súdneho prieskumu rozhodnutia. Súd je povinný do konania pribrať iba takéhoto účastníka správneho konania a len v tom prípade, ak by zrušením ţalobou napadnutého rozhodnutia boli dotknuté jeho práva alebo povinnosti. V danom priestupkovom konaní sa však nerozhodovalo o jeho právach a povinnostiach, ale o vine a treste pre ţalobcu, za spáchanie priestupku podľa § 42a ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, Podľa odvolacieho súdu tak nebola splnená zákonná podmienka daná § 250 ods. 1 OSP, ktorá by robila, z účastníka správneho konania procesný subjekt -osobou oprávnenú byť účastníkom súdneho konania aj bez návrhu podľa § 250 ods. 1 OSP, teda, ţe ide o účastníka správneho konania a súčasne môţu byť zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté jeho práva a povinnosti. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne, inak súd nemôţe pribrať takúto osobu za účastníka konania podľa § 250 ods. 1 OSP. Je nesporné, ţe O. Z. Q. bol ako navrhovateľ účastníkom priestupkového konania v zmysle ust. § 72 písm. d/

§ 68ods.1 zák.

SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V priestupkovom konaní sa však rozhodovalo o tom, či Ing. I. Š. sa dopustil protiprávneho konania, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty priestupku a o uloţení sankcie Ing. I. Š.. Týmto konštitutívnym rozhodnutím nemohlo byť O. Z. Q. ukrátené na právach a povinnostiach, pretoţe rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami nezasahuje do právnej sféry O. Z. Q. ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia. Podľa názoru najvyššieho súdu odvolateľ - O. Z. Q. nie je oprávnenou osobou byť účastníkom súdneho konania a teda ani osobou oprávnenou podať voči rozhodnutiu súdu 5 8Sžo/179/2010 prvého stupňa odvolanie. Preto podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP ide o odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. V odvolacom konaní nebolo preukázané splnenie procesnej podmienky – podanie odvolania osobou na to oprávnenou. Procesné podmienky súd skúma v kaţdom štádiu súdneho konania, pričom odvolací súd zistil, ţe tieto podmienky nie sú splnené v prípade odvolania O. Z. Q. a preto musel odvolací súd o odvolaní rozhodnúť tak, ţe odvolanie odmietol. Odvolací súd zistil, ţe odvolanie bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., tak, ţe ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretoţe odvolanie OZ Q. bolo odmietnuté. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave 18. mája 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská