ustanovenia § 50 ods. 4 EP je odvolanie prípustné len proti rozhodnutiu, ktorým sa námietkam vyhovelo. V predmetnej veci nejde o takéto rozhodnutie a preto bolo odvolanie proti napadnutému uzneseniu potrebné odmietnuť ako neprípustné. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu povinný podal dovolanie. Ţiadal, aby dovolací súd zrušil uznesenia odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa a námietkam vyhovel, prípadne vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie o jeho námietkach. Na odôvodnenie svojho opravného prostriedku predovšetkým uviedol, ţe námietky podal včas. Vyčíta odvolaciemu súdu, ţe si bez ďalšieho osvojil záver exekučného súdu, ţe námietky podal oneskorene.
povinného trpí rozhodnutie odvolacieho súdu aj vnútorným rozporom; odvolací súd na jednej strane „zamietol“ jeho odvolanie, na druhej strane však pripomína exekučnému súdu, ţe bude jeho povinnosťou rozhodnúť o jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný v ďalšom namieta, ţe „konajúce súdy prehliadli, ţe exekučný titul je neplatný“, keďţe oprávnený G. a rovnako jeho právny nástupca S.S., a.s., zanikli výmazom z obchodného registra pred vydaním „pôvodného rozhodnutia“. Označenie S., s.r.o., za oprávneného „je zavádzajúce“, lebo tento subjekt nie je právnym nástupcom S., a.s. Tvrdí, ţe konanie súdov je z tohto dôvodu postihnuté vadou
b/ a c/O.s.p. Oprávnený vo vyjadrení k dovolaniu povinného uviedol, ţe súdy niţších stupňov sa správne vyporiadali s námietkami povinného proti exekúcii. Procesný návrh nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 3 6 Cdo 15/2011 V danej exekučnej veci smeruje dovolanie povinného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia.
1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/.
2 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V prejednávanej veci uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie povinného, nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie
1 a 2 O.s.p. preto prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písm. a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka a riadneho zastúpenia účastníka bez procesnej spôsobilosti, prekáţku právoplatne rozhodnutej veci alebo uţ prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolací súd ale nezistil, ţe by konanie odvolacieho súdu bolo takými vadami postihnuté. 4 6 Cdo 15/2011 Pokiaľ povinný odôvodňuje svoje dovolanie dovolacími dôvodmi
2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 237 písm. b/ a c/ O.s.p., robí tak neodôvodnene.
ustanovenia § 237 písm. b/ a c/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, resp. ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený. Povinný vyvodzuje tieto vady konania súdu z toho, ţe „exekučný titul je neplatný“, keďţe „oprávnený“ G. a rovnako jeho právny nástupca S.S., a.s., zanikli výmazom z obchodného registra a označenie S., s.r.o., za oprávneného „je zavádzajúce“, lebo tento subjekt nie je právnym nástupcom S., a.s. Z takejto argumentácie povinného je zrejmé, ţe si neuvedomuje rozdiel medzi vecnou legitimáciou a spôsobilosťou byť účastníkom konania, najmä to, ţe z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty dovolacieho dôvodu uvedeného v § 237 písm. b/ O.s.p. nie je rozhodujúci vzťah vyplývajúci z hmotného práva, ale otázka spôsobilosti byť účastníkom konania, ktorú kategóriu upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 19 tak, ţe spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Je teda zrejmé, ţe predpokladom byť účastníkom konania je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať práva a povinnosti.
1 Obč. zák. spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami
2 písm. a/ Obč. zák. sú aj zdruţenia fyzických alebo právnických osôb, akým subjektom oprávnený, obchodná spoločnosť, nepochybne je. Konanie súdov niţších stupňov preto nie je postihnuté vadou
b/O.s.p. K predmetnej námietke povinného dovolací súd okrem toho poznamenáva, ţe nositeľom práva z rozhodnutia, splnenia ktorého sa exekúciou oprávnený domáha, sú nepochybne S.S., s.r.o., S. [porovnaj uznesenie Okresného súdu Košice II z
c/ O.s.p. (účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený), dovolací súd poznamenáva, ţe
kaţdý môţe pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Ako vyplýva z ustanovenia § 19a ods. 1 Občianskeho zákonníka pokiaľ zákon neustanoví inak, má právnická osoba plnú spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti. Procesná spôsobilosť je jednou z hlavných podmienok civilného procesu. Právnické osoby a štát ju majú bez ďalšieho; preto vo vzťahu k týmto subjektom nemôţe vzniknúť jej nedostatok (nedostatok procesnej spôsobilosti sa môţe reálne vyskytnúť na strane fyzickej osoby ako účastníka alebo jeho zákonného zástupcu). Preto je námietka dovolateľa o existencii vady
ustanovenia § 237 písm. c/ O.s.p. neopodstatnená. So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd ďalej osobitne zameral na skúmanie, či konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.
ustálenej súdnej praxe k odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je napr. uznesenie, ktorým odvolací súd 6 6 Cdo 15/2011 nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorené podané (porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 23, ročník 1994). O taký prípad ide aj vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie z dôvodu, ţe odvolanie nie je prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), hoci pre tento záver neboli splnené zákonné podmienky.
účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zásadne platí, ţe kaţdé rozhodnutie súdu prvého stupňa moţno napadnúť odvolaním za predpokladu, ţe v konkrétnej veci zákon podanie odvolania nevylučuje.
2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
osobitného zákona 31), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok
osobitného zákona. V poznámke 31) je uvedený zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). V prípade rozhodnutia vydaného v exekučnom konaní
EP teda zásadne proti uzneseniu vydanému v tomto konaní odvolanie nie je prípustné. Takéto uznesenie súdu prvého stupňa moţno odvolaním napadnúť len vtedy, ak je v EP výslovne ustanovené, ţe sa odvolanie proti nemu pripúšťa. V prejednávanej veci odvolanie povinného smerovalo proti uzneseniu exekučného súdu, ktorým zamietol námietky povinného proti exekúcii. Exekučný poriadok ale nemá ustanovenie, v ktorom by sa výslovne uvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu exekučného súdu. Ustanovenie § 50 ods. 4 Exekučného poriadku stanovuje prípustnosť dovolania len proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, o ktorý prípad v danej veci nejde. Záver odvolacieho súdu o existencii zákonného dôvodu, pre ktorý nebolo moţné pristúpiť k vecnému preskúmaniu odvolania podaného povinným, ale ho treba
1 písm. c/ O.s.p. odmietnuť, je preto správny. Z uvedeného je zrejmé, ţe odvolací súd odmietnutím odvolania povinnému neodňal moţnosť konať pred súdom. Prípustnosť dovolania z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. tak, ako to tvrdil dovolateľ, preto nemoţno vyvodiť. 7 6 Cdo 15/2011 Dovolací súd nepovaţuje za náleţitú námietku povinného, ţe dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu trpia vnútorným rozporom, keď odvolací súd na jednej strane „zamietol“ (správne „odmietol“) jeho odvolanie, na druhej strane však pripomína súdu prvého stupňa, ţe bude jeho povinnosťou rozhodnúť o jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Námietky povinného proti exekúcii, o ktorých bolo rozhodnuté v preskúmavanom konaní, a návrh na zastavenie exekúcie, sú samostatnými inštitútmi procesnej obrany povinného, o ktorých sa rozhoduje v rôznych štádiách konania osobitne. Vzhľadom na to, ţe dovolanie povinného proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je
prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol. V dovolacom konaní úspešnému oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti povinnému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však oprávnenému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloţenie tejto povinnosti (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 11. mája 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.