2 písm. b/ zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „O. s. p.“) rozhodnutie ţalovaného č. KSÚ-OSP-00751/2008/Gi zo dňa 16.7.2008, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Skalica č. 1687/2007 zo dňa 6.5.2008 o umiestnení stavby Rodinný dom pre Š. H. a K. H. (účastníci 1/, 2/) na pozemkoch parc. č. X.X. a X. v k. ú. S., susediacich s pozemkami, na ktorých sa nachádza výrobný závod ţalobcu, vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie a zároveň mu uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 66 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel krajský súd k záveru, ţe úsudok ţalovaného o tom, ţe záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie platnej v čase vydania napadnutého rozhodnutia umoţňovala umiestnenie stavby rodinného domu na predmetom pozemku, bol v rozpore s obsahom spisov. Krajský súd uviedol, ţe z obsahu celého konania vyplynulo, ţe uţ od počiatku existoval medzi ţalobcom a ţalovaným rozpor v hodnotení skutočnosti, či platný územný plán umoţňoval na parcele X.X. a X. výstavbu nového rodinného domu. Krajský súd poukázal na to, ţe mu neprináleţí hodnotiť význam prípadných stanovísk a vyjadrení Mesta Skalica, ktoré boli vydané mimo rámca konania o povolenie umiestnenia stavby, aj keď bolo logické, ţe účastníci 1/, 2/ od nich odvodzovali legitímnosť svojej ţiadosti a očakávali, ţe jej bude vyhovené. Súd vychádzal zo skutočnosti, ţe príslušný regulatív hovorí o plochách individuálnej bytovej výstavby jestvujúcej, z čoho vyplýva, ţe na týchto plochách sa neráta do budúcna s budovaním ďalších novostavieb rodinných domov. Zdôraznil, ţe záväzná časť regulatívu upravuje a predpokladá iba povinnosti pri dostavbe, prestavbe a rekonštrukcii rešpektovať a vychádzať z jestvujúcej zástavby (uličná čiara, výškové zónovanie a pod.); záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie nepredpokladala vytvorenie novej uličnej čiary, nerátala s novou zástavbou okrem uţ jestvujúcej, ktorej dostavba, prestavba, rekonštrukcia musí byť vlastníkom umoţnená v rámci stanovených podmienok. Tento záver logicky vyplýval aj z okolností a právnej úpravy platnej (vyhlášky č. 83/1976 Zb.) v čase schvaľovania územného plánu. Krajský súd sa stotoţnil s odôvodnením pôvodného rozhodnutia Mesta Skalica zo dňa 29.10.2007, v ktorom bolo konštatované, ţe napriek zrušeniu vyhlášky č. 83/1976 Zb., toto samo osebe nespôsobuje nezáväznosť tých častí rozhodnutia o územnom pláne, ktoré boli podmienené jej ustanoveniami. Z obsahu neskôr schváleného územného plánu, platného v čase rozhodovania krajského súdu, tieţ vyplývalo, ţe parcely, na ktorých sa nachádza 3 8Sžo/154/2010 novovybudovaný rodinný dom, sú
tohto územného plánu začlenené do regulačného bloku VS s hlavným funkčným vyuţitím nepoľnohospodárska výroba a sklady. Záverom krajský súd pripomenul, ţe povolením umiestnenia rodinného domu na spornej parcele ţalovaný vytvoril základ pre uplatňovanie si nárokov vyplývajúcich z bezprostrednej blízkosti výrobnej prevádzky ţalobcu stavebníkmi. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote dňa 9.3.2010 odvolanie účastníci 1/, 2/ domáhajúc sa jeho zmeny v podobe zamietnutia ţaloby. V odvolaní uviedli, ţe prvostupňový súd rozhodol nedôvodne a svoje rozhodnutie oprel o nesprávny výklad smerodajných dokumentov, predovšetkým všeobecne záväzného nariadenia Mesta Skalica č. 1/2000. V zmysle tohto nariadenia bola účastníkom 1/, 2/ odsúhlasená a následne povolená výstavba rodinného domu, a to v časti mesta označenej vo VZN ako zóna BI-01 a v zmysle tejto časti VZN bolo posudzované i umiestnenie stavby domu účastníkov 1/, 2/. Ďalej účastníci 1/, 2/ uviedli, ţe uvedená časť VZN nebola pri rozhodovaní súdu správne vyloţená, text „plochy individuálnej bytovej výstavby jestvujúcej“, ktorým sa ohrádzal ţalobca a svoje rozhodnutie oň oprel aj prvostupňový súd, znamená len konštatovanie, ţe časť je uţ zastavaná bytovými objektmi; toto je zrejmé aj z textu ďalších záväzných podmienok (regulatív) VZN, v ktorých ide len o citovanie spôsobov jednotlivých moţnosti vyuţitia zóny BI-01 (pod jednotlivými odráţkami uvádzanými ako alternatívy), pričom jednou z nich je, ţe zóna má funkciu obytnú, je určená resp. charakterizovaná ako obytná časť obce, dokonca s prípustnosťou výstavby i občianskej vybavenosti. Účastníci 1/, 2/ poukázali, ţe nikde zo VZN nevyplýva, ţe by tu bola výstavba zakázaná resp. neprípustná, dokonca v smerných regulatívoch VZN predpokladá výstavbu objektov hromadnej bytovej výstavby, nejedná sa o územie so stavebnou uzáverou. Pojem „jestvujúca“
názoru účastníkov 1/, 2/ znamená len konštatovanie, ţe ide o lokalitu uţ zastavanú obytnými domami, nakoľko zahŕňa napr. ulice Č. a H., existencia týchto stavieb však neznamená neumoţnenie ďalšej výstavby. Poukazujúc na záväzný regulatív, odráţku 2, účastníci 1/, 2/ uviedli, ţe sa jedná len o konštatovanie, ţe v prípade dostavby, prestavby alebo rekonštrukcie uţ existujúcich domov je potrebné zachovať uţ jestvujúcu zástavbu, čím sa má na mysli rešpektovanie existujúceho situovania stavby, výškových a vzdialenostných charakteristík stavby, tienenia a.i., a to z dôvodu do nezasahovania do práv vlastníkov uţ stojacich domov, a nie skutočnosť, ţe sa nepripúšťa ďalšia výstavba; v tejto súvislosti tieţ odkázali na obsah rozhodnutia ţalovaného č. KSÚ-OSP-00272/2008/Gi zo dňa 11.2.2008, 4 8Sžo/154/2010 v ktorom boli záväzné regulatívy BI-01 vyznačené a zvýraznené ako moţnosť a), moţnosť b) atď., ktoré treba posudzovať jednotlivo. Jedná sa o podmienky samostatné a alternatívne, nie súčasne splniteľné, o ktoré sa má stavebný úrad opierať pri posudzovaní moţnosti výstavby v konkrétnych prípadoch, pričom nie všetky musia byť splnené zároveň. Účastníci 1/, 2/ ďalej uviedli, ţe nemoţno rozhodnutie súdu opierať o skutočnosť, ţe súčasný územný plán začleňuje predmetné pozemky do bloku s vyuţitím na poľnohospo- dárske účely a sklady. Toto vyčlenenie a zmena charakteru zóny nastali aţ po tom, ako bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby a stavebné povolenie. Zároveň uviedli, ţe zamietavé stanovisko v rozhodnutí bolo opreté o prípadnú moţnosť budúcich nárokov vyplývajúcich z blízkosti výrobnej prevádzky, ktoré nepovaţujú za podstatné, keďţe vstupujú do uţ existujúcej zástavby s vedomím susedstva s prevádzkou ţalobcu. Záverom, poukazujúc na ďalšie novostavby rodinných domov v dotknutej lokalite, uviedli ţe boli uvedení do omylu, pretoţe vybavenie podkladov a samotná realizácia stavby vychádzala zo záväzného stanoviska mesta. Ţalovaný ako aj mesto Skalica ako tvorca VZN, chápali jeho výklad rovnako ako účastníci 1/, 2/, keď bolo vydané stanovisko k výstavbe a tieţ v blízkej minulosti povolená výstavba ďalších domov. Účastníkom 1/, 2/ v súvislosti s predpokladanými stavebnými prácami vznikli finančné výdavky, keď okrem projektov na vlastné náklady realizovali pripojenie na kanalizáciu a na predmetných pozemkoch dobudovali inţinierske siete. K predmetnému odvolaniu sa vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 22.4.2010 ţalovaný tak, ţe poukázal na obsah vlastného stanoviska k podanej ţalobe, ktoré doplnil o stanovisko Odboru územného plánovania, ktoré si v súvislosti s umiestnením stavby vyţiadal. Krajský stavebný úrad v Trnave – Odbor územného plánovania uviedol, ţe v čase vydania napadnutého rozhodnutia malo mesto Skalica platný „Územný plán sídelného útvaru Skalica“ schválený dňa 31.8.2000. Súčasťou uvedeného územného plánu je záväzná časť vyhlásená VZN Mesta Skalica č. 1/2000 zo dňa 31.8.2000, ktorá obsahuje regulatívy funkčného vyuţívania územia. Tieto záväzné regulatívy stanovujú konkrétne zásady pre jednotlivé vymedzené funkčné plochy, ktoré regulujú rozvoj a vyuţitie územia. Pozemky parc. č. X.X. a X. v k.ú. boli zaradené do regulačnej plochy BI-01 – plochy indivi-duálnej bytovej výstavby jestvujúcej, pričom s poukazom na príslušné regulatívy uviedol, ţe plocha mala hlavnú funkciu obytnú, určenú na bývanie v jestvujúcich rodinných domoch, ďalej pre 5 8Sžo/154/2010 dostavbu plochy BI-01 novými rodinnými domami a pre prípadnú prestavbu a rekonštrukciu jestvujúcich rodinných domov s príslušnou vybavenosťou. Ţalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 29.4.2010, v ktorom uviedol, ţe účastníci 1/, 2/ neuviedli ţiadne iné skutočnosti a dôvody, ktoré by uţ neboli predmetom konania a ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 vety prvej O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie účastníkov Š. H. a K. H. je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 vety prvej O. s. p., s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.05.2011 (
1 a ods. 3 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.).
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z obsahu predloţených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie č. KSÚ-OSP-00751/2008/Gi zo dňa 16.7.2008, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie mesta Skalica č. 1687/2007 zo dňa 6.5.2008 o umiestnení stavby „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. X.X. a na pozemku parc. č. X. vydané na návrh Š. H. a K. H. (účastníkov 1/, 2/). Proti uvedeným rozhodnutiam v priebehu konania pred správnymi orgánmi, ako aj v konaní pred súdom prvého stupňa, brojil ţalobca namietajúc, ţe na parcelách č. X.X. a X., 6 8Sžo/154/2010 na ktorých má byť stavba umiestnená, v zmysle VZN Mesta Skalica č. 1/2000 o záväzných častiach územného plánu sídelného útvaru Skalica, nie je umoţnená výstavba nového samostatne stojaceho rodinného domu v novej uličnej čiare, a preto predmetom právneho posúdenia v tomto súdnom konaní bola otázka výkladu príslušných častí územného plánu sídelného útvaru Skalica, schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva v Skalici č. 71/96 z 27. júna 1996 a VZN Mesta Skalica č. 1/2000 z 31. augusta 2000 o záväzných častiach územného plánu sídelného útvaru Skalica Pokiaľ ţalobca pojem „individuálna bytová výstavba jestvujúca“ vykladá reštriktívne, t. j. ţe v danej oblasti nie je moţná ďalšia nová výstavba, ale len dostavba, prestavba a rekonštrukcia jestvujúcej výstavby, ţalovaný ako aj odvolatelia regulatívy územného rozvoja pre zónu BI-01 vykladajú tak, ţe pojem „dostavba“ je potrebné aplikovať v súvislosti s dostavbou celej funkčne vymedzenej plochy.
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Stavebný zákon“), v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o ţivotné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môţe vyhradiť predloţenie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti;
nich môţe dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
1 Stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné vyuţívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, ţivotné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného vyuţívania územia. Územnoplánovacia dokumentá- cia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.
2 Stavebného zákona, územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria:
3 Stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o ţivotné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie (§ 13).
1 Stavebného zákona, územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí.
5 Stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä:
1 vety prvej Stavebného zákona, územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť.
3 písm. b/ Stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie v obci sa schvaľujú zásady a regulatívy: priestorového usporiadania a funkčné- ho vyuţívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, 8 8Sžo/154/2010 na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a vyuţívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o ţivotné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.
4 písm. b/ Stavebného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa ustanovia v obci plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.
3 Stavebného zákona obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.
1 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii (ďalej v texte rozsudku len „Vyhláška“), dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť.
4 písm. f/ Vyhlášky, riešenie územného plánu obce obsahuje návrh funkčného vyuţitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území, najmä obytného územia, zmiešaného územia, výrobného územia, rekreačného územia a kúpeľného územia vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a zakazujúceho funkčného vyuţívania.
4 písm. i/ Vyhlášky, riešenie územného plánu obce obsahuje vymedzenie ochranných pásem a chránených území
osobitných predpisov.
6 Vyhlášky, záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného vyuţívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky vyuţitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú
osobitných predpisov.
9 Vyhlášky, obytné územia
odseku 4 písm. f/ sú plochy, ktoré sú určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, napr. garáţe, stavby občianskeho vybavenia, verejné dopravné a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská. Územné a kapacitné usporiadanie jednotlivých zloţiek obytných území vychádza najmä z hustoty obyvateľstva, druhu stavieb na bývanie a z ich výškového usporiadania, dochádzkových vzdialeností a prístupnosti, z poţiadaviek na vytváranie tichých priestorov a ľahkej orientácie; musí zodpovedať charakteru mestského alebo vidieckeho sídla, rázu krajiny a jej klimatickým podmienkam a zabezpečovať zdravé bývanie. Hustota, členenie a výška stavieb na bývanie musia umoţňovať najmä dodrţanie odstupov a vzdialeností potrebných na oslnenie a presvetlenie bytov, na zachovanie súkromia bývania, na poţiarnu ochranu a civilnú obranu a na vytváranie plôch zelene.
VZN č. 1/2000 o záväzných častiach Územného plánu sídelného útvaru Skalica z 31. augusta 2000 je plocha označená indexom BI-01 charakterizovaná ako plocha individuálnej bytovej výstavby jestvujúcej, pre ktorú je v záväzných regulatívoch určená základná obytná funkcia, prípustná funkcia občianskej vybavenosti a sluţieb, pri dostavbe, prestavbe a rekonštrukcii je potrebné rešpektovať a vychádzať z jestvujúcej zástavby (uličná čiara, výškové zónovanie a pod.), v obytnom území sú neprípustné hlučné, nehygienické prevádzky a prevádzky náročné na nadmerné zásobovanie a parkovacie plochy, parkovanie a garáţovanie je určené na vlastnom pozemku RD. Z listov vlastníctva č. X. a č. X. vyplýva, ţe odvolatelia sú vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi parciel č. X.X. a X. v k.ú. S., ktoré sú charakterizované ako orná pôda. Nachádzajú sa v zastavanom území mesta Skalica a
VZN sa nachádzajú na ploche BI- 01, ktorá je charakterizovaná ako plocha individuálnej bytovej výstavby jestvujúcej. Odvolací súd sa nestotoţnil s názorom krajského súdu, vysloveným v napadnutom rozsudku, súvisiacim so zuţujúcim výkladom slova „jestvujúca“ v tom zmysle, ţe toto tak, ako bolo pouţité v záväznej časti regulatívu, obmedzuje stavebnú činnosť len na uţ postavené 10 8Sžo/154/2010 rodinné domy na vymedzenej ploche, t. j. len na ich rekonštrukciu, dostavbu alebo prestavbu. Takýto záver nevyplýva ani zo samotného regulatívu, ani z územného plánu, ani z príslušných ustanovení Stavebného zákona a nie je ani v súlade s obsahom administratívneho spisu. Pojem „jestvujúca“ je potrebné vykladať v súvislosti s celou charakterizovanou plochou, keďţe sa hovorí o ploche IBV jestvujúcej, logicky vyplýva, ţe táto plocha je uţ v súčasnosti prevaţne zastavaná individuálnou bytovou zástavbou, nejde o plochu na výstavbu len pripravovanú alebo s ešte len vznikajúcou, rozostavanou IBV.
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, aj ţalovaného, sa pojem „dostavba“ vzťahuje na celú plochu BI – 01 a nie len na uţ existujúce rodinné domy. Aj
názoru odvolacieho súdu takýto výklad príslušnej časti VZN je jediný moţný, čo vyplýva aj z jeho ďalšieho textu „v obytnom území nepripustiť hlučné prevádzky“. Je zrejmé, ţe ak by mal byť správny výklad ţalobcu, potom by takéto ustanovenia, jasne smerujúce k budúcej výstavbe na predmetnej ploche, boli vo VZN nadbytočné. Nezanedbateľnou skutočnosťou je aj ten fakt, ţe mesto Skalica, ktoré ako správny orgán prvého stupňa vydalo prvostupňové územné rozhodnutie o umiestnení stavby, je aj autorom záväznej časti VZN týkajúcej sa územnoplánovacej dokumentácie, a preto sa dá rozumne predpokladať, ţe nemá pochybnosť o výklade obsahu a účelu vlastného VZN. Navyše je potrebné zdôrazniť, ţe pre posúdenie dôvodnosti ţaloby a správnosti postupu správnych orgánov je dôleţité najmä to, akým spôsobom a či vôbec predmetné rozhodnutie zasiahlo do práv žalobcu a ako bol na svojich právach ukrátený. Právne normy nepôsobia vo vákuu, ale v reálnej spoločnosti, kde práva jednotlivca môţu byť obmedzené právami iného subjektu. Preto pri ich vzájomnom prelínaní je potrebné postupovať dôsledne pri vyhodnocovaní zásahov do práv rôznych subjektov a riadiť sa zásadou proporcionality. Ochrana vlastníckeho práva je zaručená tak Ústavou Slovenskej republiky čl. 20, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv 11 8Sžo/154/2010 a základných slobôd. Z oboch dokumentov vyplýva, ţe obmedzenie vlastníckeho práva je moţné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona, pričom výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a ţivotné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Ţalobca v ţalobe neuviedol ţiadne subjektívne práva, ktoré napadnutým rozhodnutím boli dotknuté resp. mohli byť dotknuté, okrem tvrdenia, ţe rozhodnutie o umiestnení stavby je v rozpore s VZN. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, ţe pre podporu svojej argumentácie v priebehu konania pred správnymi orgánmi ţalobca tvrdil, ţe stavba sa má nachádzať v ochrannom pásme priemyselnej zóny, ktorá má za úlohu tlmiť neţiaduce vibrácie a hluk, ktoré môţu vznikať pri výrobnom procese v prevádzke ţalobcu. Je potrebné zdôrazniť, ţe zaradenie pozemkov a stavby do „ochranného pásma“ je len výsledkom vymedzenia samotným ţalobcom, nevyplýva zo ţiadneho dokladu obsiahnutého v predloţených spisoch, ani z vyjadrení kompetentných správnych orgánov, ktoré sa vyjadrovali v rámci územného konania k umiestneniu stavby odvolateľov. Predmetné parcely nie sú v ochrannom pásme, nie je na nich stavebná uzávera ani vecné bremeno, resp. akékoľvek iné obmedzenie ich uţívania v prospech ţalobcu. Je potrebné taktieţ uviesť, ţe ţalobca pri prevádzke závodu je povinný rešpektovať podmienky nezávadnosti voči ţivotnému prostrediu a zdraviu obyvateľstva a vykonávať svoje vlastnícke právo tak, aby nepoškodzoval ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a ţivotné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Z uvedených dôvodov samotné povolenie umiestnenia stavby na predmetných parcelách nepredstavuje ţiaden zásah do práv ţalobcu. Naopak, v prípade, ak by ţalobe bolo vyhovené, došlo by bez pochyby k zásahu do vlastníckeho práva stavebníka, pričom zákonnosť takéhoto zásahu by bola viac neţ diskutabilná, keďţe zákonný dôvod na zakázanie výstavby rodinného domu na ploche, ktorá je územným plánom a VZN mesta určená na individuálnu bytovú výstavbu, neexistuje. 12 8Sžo/154/2010 Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte vyjadrenú v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako, a v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok sp. zn. 2Sţo/128/2010 zo dňa 6.4.2011, týkajúci sa obdobnej veci. Podobnosť skutkového stavu je daná najmä tým, ţe vo veci sp. zn. 2Sţo/128/2010 bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie o umiestnení stavby na pozemkoch susediacich s pozemkami totoţného ţalobcu, pričom ţalobca rovnako namietal nezákonnosť tohto rozhodnutia pre rozpor VZN Mesta Skalica č. 1/2000 o záväzných častiach územného plánu sídelného útvaru Skalica. Najvyšší súd v postupe a rozhodnutí ţalovaného nezistil také vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, ktoré by odôvodňovalo konštatovanie, ţe napadnuté rozhodnutie a postup ţalovaného je nezákonné. Zistenia správnych orgánov oboch stupňov povaţoval odvolací súd za dostatočné a súladné s obsahom spisov. Keďţe súd prvého stupňa rozhodnutie ţalovaného o umiestnení stavby účastníkov konania Š. H. a K. H. zrušil a vrátil vec správnym orgánom na ďalšie konanie a rozhodnutie
2 písm. b/ O. s. p., postupoval odvolací súd s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu
p. tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Trnave zmenil, keďţe neboli splnené podmienky na jeho zrušenie ani potvrdenie, a ţalobu ako nedôvodnú
1 O. s. p. zamietol. O trovách konania rozhodol súd
1 O. s. p. a úspešným účastníkom priznal ich náhradu v uplatnenej výške 206,40 €, pozostávajúcej z odmeny za 4 úkony právnej sluţby – prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej – odvolanie (pre oboch zastúpených), á 44,39 €
1 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov, vo výške 177,56 € a reţijného paušálu k úkonom právnej sluţby, á 7,21 €, vo výške 28,84 €. Náhradu za zaplatený súdny poplatok za odvolanie súd nepriznal, keďţe jeho náhradu si účastníci neuplatnili. 13 8Sžo/154/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie. V Bratislave 12. mája 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.