3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) z dôvodu, ţe ţalobu podala neoprávnená osoba, t.j. osoba, ktorá nie je na jej podanie aktívne legitimovaná. Krajský súd uznesenie odôvodnil tým, ţe z vyjadrenia Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave bolo preukázané, ţe na Slovensku bola nielen hrozba šírenia škodlivého organizmu, ale jeho šírenie bolo skutočné, celoplošné a kalamitné, a preto bolo vecou ţalovaného, aby posúdil, či môţe výnimočne povoliť uvedenie prípravku Santana na trh za účelom ochrany poľnohospodárskej plodiny, ktorá bola napadnutá škodcom. Krajský súd sa v celom rozsahu stotoţnil s právnym názorom ţalovaného, ţe ţalobca nemohol byť dotknutý na svojich právach postupom a rozhodnutím ţalovaného. Z ust. § 32 zákona č. 193/2005 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 193/2005 Z.z.) ani z ďalších zákonných ustanovení predmetného zákona nevyplýva, ţe by ţalovaný pri konaní vo veci udelenia výnimiek 2 3 Sţp/14/2011 na pouţitie prípravkov na ochranu rastlín mal prihliadať na trhové a podnikateľské prostredie, resp. konať na základe schválenia takéhoto postupu ţalovaného, údajne dotknutej spoločnosti. Jediným kritériom na udelenie výnimky je nebezpečenstvo šírenia škodlivých organizmov, ktoré sa nedá zvládnuť iným spôsobom. Nie je úlohou v takom konaní posudzovať konkurenciu medzi chemickými spoločnosťami. Zo stanoviska Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho bolo zrejmé, ţe k likvidácii škodcu neprispel prípravok, ktorý uţ bol na trhu a navyše nový prípravok Santana bol s odlišným segmentom ochrany rastlín. Bolo na zváţení ţalovaného, či predmetnú výnimku povolí alebo nepovolí. V takomto konaní však ţalobca nemôţe mať postavenie účastníka konania, ktorý by bol pri takomto rozhodovaní ţalovaného oprávnený sa vyjadrovať k postupu a rozhodnutiu správneho orgánu. Ţalobca nebol opomenutý účastník vo veci udelenia povolenia uvedenia na trh neregistrovaného prípravku na ochranu rastlín Santana pre inú obchodnú spoločnosť, pretoţe sa nekonalo o jeho právach, právom chránených záujmoch ani povinnostiach a tieto neboli ani rozhodnutím o udelení výnimky priamo dotknuté. Záverom krajský súd uviedol, ţe konkurencia viacerých prípravkov na trhu za účelom boja proti kukuričiarovi koreňovému je evidentne vítaná a to najmä vtedy, keď sa doterajší postup pouţívania jediného prípravku Force 1,5 G ukázal ako neefektívny. Proti uzneseniu krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie, v ktorom namietal, ţe celé odôvodnenie sa vzťahuje na otázku toho, či ţalobca bol alebo nebol účastníkom správneho konania. Samozrejme, ţe táto otázka je podstatná, avšak krajský súd svoje argumenty opiera výhradne o túto skutočnosť a nevenuje sa tomu, ţe so ţalobcom sa istú dobu konalo ako s účastníkom správneho konania, avšak práve v tejto dobe došlo k porušeniu jeho procesných práv, kedy mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené. Základným pochybením zo strany krajského súdu je
názoru ţalobcu skutočnosť, ţe krajský súd vyhodnotil, ţe ţalobca nebol účastníkom konania a teda ani nemohol byť ukrátený na svojich právach. Ţalobca účastníkom konania bol a správny orgán mu uprel jeho práva ako účastníkovi konania, a to tým, ţe mu nedoručil napadnuté rozhodnutie, a teda mu odňal jeho procesné práva. Dňa 18.02.2008 vydal ţalovaný oznámenie o začatí správneho konania a doručil ho ţalobcovi, čo je úkon, ktorý sa v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, (ďalej len zákon č. 71/1967 Zb.), vykonáva voči účastníkovi konania. Dňa 25.02.2008 vydal ţalovaný napadnuté rozhodnutie, ktoré však ţalobcovi nedoručil. Dňa 05.03.2008 vydal ţalovaný rozhodnutie o tom, ţe ţalobca nie je účastníkom konania. Z uvedenej časovej následnosti vyplýva, ţe ţalovaný vydal rozhodnutie v správnom konaní ešte pred tým, ako vydal rozhodnutie o tom, ţe ţalobca nie je účastníkom konania. Napriek tomu ţalovaný toto rozhodnutie ţalobcovi nedoručil. Ţalovaný konal v rozpore s § 51 zákona č. 71/1967 Zb., keďţe ţalobcovi nedoručil napadnuté rozhodnutie. Týmto procesným postupom bolo ţalobcovi odňaté právo podať proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie v zmysle § 53 zákona č. 71/1967 Zb. Ako dôkaz toho, ţe ţalobcovi boli odňaté práva účastníka konania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sţp/2/2010 zo dňa 13.05.2010. So ţalobcom správny orgán určité časové obdobie konal ako s účastníkom, avšak v tomto časovom období, kedy správny orgán jeho účastníctvo nijako 3 3 Sţp/14/2011 nerozporoval, správny orgán procesné práva ţalobcu ako účastníka správneho konania porušil, pretoţe mu nedoručil rozhodnutie v správnom konaní. V tomto smere spĺňa ţalobca definíciu účastníka – ţalobcu v správnom súdnictve
2 prvá veta O.s.p. Následne ţalovaný so ţalobcom prestal konať úplne a vylúčil ho z postavenia účastníka správneho konania a teda potom môţeme hovoriť o tom, ţe ţalobca je opomenutým účastníkom
2 druhá veta O.s.p. v spojení s § 250b ods. 2 O.s.p. Ţalobca tvrdil, ţe postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach. Ţalobca tieto práva identifikoval ako práva vyplývajúce z ust. § 39 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 136/2001 Z.z.). Ak teda zákon č. 136/2001 Z.z. ukladá štátnym orgánom postupovať tak, aby svojimi rozhodnutiami nezvýhodnili jedného podnikateľa na úkor iného podnikateľa, nie je potrebné vyčíslovať potenciálne škody. Postačí logická úvaha v tom, ţe ak sa na trhu bude okrem registrovaného prípravku predávať aj neregistrovaný prípravok, je zrejmé, ţe predajca registrovaného prípravku sa dostáva do podnikateľskej nevýhody v tom, ţe časť odberateľov sa môţe rozhodnúť pre kúpu iného prípravku (ktorý by si inak nekúpili, pretoţe nie je registrovaný) a nadôvaţok predajca registrovaného prípravku mal v súvislosti s uvedením prípravku na trh podstatne vyššie náklady, ako predajca neregistrovaného prípravku, pretoţe musel uhradiť značné náklady spojené s registračným procesom. Preto je nesprávny názor krajského súdu, ţe ust. § 32 zákona č. 193/2005 Z.z. neukladá ţalovanému prihliadať na trhové a podnikateľské prostredie. Ústava Slovenskej republiky ukladá štátnym orgánom konať iba v medziach zákona, a teda štátne orgány musia prihliadať nielen na zákon, ktorý je podkladom pre ich rozhodovanie (zákon č. 193/2005 Z.z.), ale aj na iné zákony (napr. zákon č. 136/2001 Z.z.). Ak teda ust. § 32 zákona č. 193/2005 Z.z. hovorí o tom, ţe treba prihliadnuť na to, či je moţné nebezpečenstvo zvládnuť inak, tak mal správny orgán najmä prihliadať na to, či je moţné nebezpečenstvo zvládnuť predajom registrovaného prípravku tak, aby sa správny orgán vyhol prípadnému narušeniu trhového prostredia. Ak ţalovaný rozhodol o tom, ţe ţalobca nie je účastníkom správneho konania, mal by byť súčasťou administratívneho spisu relevantný dôkaz, ktorý tento názor ţalovaného potvrdzuje. Ţalobca je toho názoru, ţe ţalovaný ţiadny takýto dôkaz nevykonal. Ţalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/24/2008-107 zo dňa 01.04.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby rozhodol v súlade so ţalobným návrhom. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe jeho úlohou je okrem iného, aj chrániť záujmy poľnohospodárskej praxe a tak na základe ust. § 32 zákona č. 193/2005 Z.z. konal v boji proti kukuričiarovi koreňovému. Zákon č. 193/2005 Z.z. mu neukladá ako podmienku na udelenie výnimky analyzovať obchodnú situáciu konkurenčných spoločností.
ust. § 32 zákona č. 193/2005 Z.z. sa mu dáva moţnosť, a to na základe odborného posúdenia zhodnocujúceho nebezpečenstvo rozširovania škodlivých organizmov, ktoré 4 3 Sţp/14/2011 nemoţno zvládnuť iným spôsobom, udeliť resp. neudeliť výnimku. Ani údajný zásah do trhového prostredia nie je pre neho kritériom na udelenie výnimky, pretoţe takéto ustanovenie sa v § 32 zákona č. 193/2005 Z.z. ako limitujúci faktor alebo poţiadavka, na ktorú by bolo treba brať ohľad nenachádza. Formulácia § 32 zákona č. 193/2005 Z.z. vychádza z článku 8 ods. 4 smernice Rady č. 91/414/EHS zo dňa 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh. V roku 2007 však ţalobca predal svoj registrovaný prípravok len vo dvoch krajoch, čím nebezpečenstvo na celom území Slovenska nemohlo byť odstránené. V tomto zmysle ţalovaný, na základe podkladových materiálov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho o monitoringu výskytu škodlivého organizmu, konal vo veci tak, aby bola splnená podmienka zákona č. 193/2005 Z.z. na povolenie výnimiek. Ţalobca v prípade povolenia prípravku Santana nebol dotknutou spoločnosťou (účastníkom konania), pretoţe účinok prípravku na ochranu rastlín Santana má inú formu účinku proti larvám kukuričiara koreňového vďaka inej účinnej látke, na báze ktorej je zaloţená – clothianidin, pričom registrovaný prípravok Force 1,5 G má účinnú látku tefluthrin. Pôdny granulát Santana je insekticíd so systémovým účinkom. Účinná látka clothianidin patrí do skupiny neonikotinoidov, ktorá je charakteristická intenzívnou absorpciou koreňmi rastlín, rýchlou iniciálnou účinnosťou a vysokým stupňom účinku uţ pri nízkych dávkach. Neonikotinoidy účinkujú ako kontaktné a poţerové jedy. Mechanizmus účinku spočíva v narušení prenosu impulzov v nervovom systéme. Blokáciou acetylcholinových receptorov pôsobí ako nervový paralyzátor. Prípravok má rýchly nástup účinku a dlhotrvajúci reziduálny efekt. Tvrdenie ţalobcu, ţe pouţitie prípravku Santana znevýhodňovalo ţalobcu v tom zmysle, ţe prípravok Santana bol konkurenciou registrovanému prípravku Force 1,5 G nie je pravdivé, pretoţe
vyjadrenia spoločnosti A., s.r.o., zo dňa 28.03.2008, ktoré bolo ţalovanému doručené dňa 02.04.2008, spoločnosť A., s.r.o., predpokladala, ţe bude v roku 2008 uvedeným prípravkom ošetrovať výmeru 2 000 ha kukurice, pričom celková pestovateľská plocha kukurice na Slovensku v roku 2007 bola 236 679 ha (
oficiálnych údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky) a bol reálny predpoklad, ţe sa výmera kukurice nemenila podstatnejšie ani v roku
193/2005 Z.z. na pouţitie prípravku na ochranu rastlín Santana, pôdneho insekticídu vo forme granulátu, určeného do kukurice proti kukuričiarovi koreňovému pre pestovateľskú sezónu
71/1967 Zb. rozhodol, ţe ţalobca nie je účastníkom správneho konania vo veci udelenia povolenia uvedenia na trh neregistrovaného prípravku na ochranu rastlín Santana pre spoločnosť A. L., spol. s r.o.,. Ţalobou zo dňa 03.04.2008 sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia a postupu ţalovaného, ktorým bola udelená výnimka v zmysle § 32 zákona č. 193/2005 Z.z. na uvedenie neregistrovaného prípravku Santana na trh. Navrhol, aby súd po tom, ako si overí tvrdenia ţalobcu, ţe sa so ţalobcom nekonalo ako s účastníkom konania, uloţil ţalovanému doručiť ţalobcovi napadnuté rozhodnutie. Ţalovaný rozhodnutím č. 1973/2008-420 zo dňa 05.05.2008 rozkladu ţalobcu nevyhovel a rozhodnutie ţalovaného č. 1313/2008-510 zo dňa 05.03.2008, ktorým bolo rozhodnuté, ţe ţalobca nie je účastníkom správneho konania, potvrdil. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4S/24/2008-60 zo dňa 11.09.2008 konanie prerušil do vybavenia protestu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 8 Sţo 262/2008 zo dňa 30.06.2009 uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/24/2008-60 zo dňa 11.09.2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd dospel k záveru, ţe krajský súd nezistil dostatočne skutkový stav takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval prerušenie konania z dôvodu podaného protestu prokurátora, keďţe zo ţaloby nebolo 6 3 Sţp/14/2011 jednoznačné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje a krajský súd nemal jednoznačne preukázané, proti ktorému rozhodnutiu ţalovaného bol podaný protest prokurátora. V ďalšom konaní mal krajský súd zistiť, proti ktorému rozhodnutiu ţaloba ţalobcu smeruje, ďalej, či sú dané podmienky
ust. § 250b ods. 2 O.s.p. na doručenie rozhodnutia ţalovaného ţalobcovi, a proti ktorému rozhodnutiu ţalovaného smeroval protest prokurátora. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4S/24/2008-100 zo dňa 16.02.2011 uloţil ţalobcovi, aby doplnil ţalobu zo dňa 03.04.2008 o presné označenie rozhodnutia správneho orgánu (kedy, kým bolo vydané a jeho celé označenie). Ţalobca podaním zo dňa 23.02.2011 napadnuté rozhodnutie správneho orgánu označil ako rozhodnutie ţalovaného č. 1160/2008-510 zo dňa 25.02.2008, ktorým udelil výnimku v zmysle § 32 zákona č. 193/2005 Z.z. vo veci povolenia uvedenia na trh neregistrovaného prípravku na ochranu rastlín Santana pre spoločnosť A. L., spol. s r.o., proti kukuričiarovi koreňovému na obdobie od 01.03.2008 do 25.06.2008. Navrhol, aby súd v celom rozsahu zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. 1160/2008-510 zo dňa 25.02.2008 a vrátil vec ţalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie
3 O.s.p. z dôvodu, ţe ţalobu podala neoprávnená osoba, pretoţe ţalobca nie je na jej podanie aktívne legitimovaný. Je nesporné, ţe ţalobca sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 1160/2008-510 zo dňa 25.02.2008, ktorým udelil výnimku v zmysle § 32 zákona č. 193/2005 Z.z. vo veci povolenia uvedenia na trh neregistrovaného prípravku na ochranu rastlín Santana pre spoločnosť A. L., spol. s r.o. proti kukuričiarovi koreňovému na obdobie od 01.03.2008 do 25.06.2008.
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
1 O.s.p.
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom 7 3 Sţp/14/2011 konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
3 O.s.p. predmetom preskúmania môţe byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Jednou z procesných podmienok v konaní
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je právoplatnosť rozhodnutia správneho orgánu. Môţe ísť o prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok a ktoré je právoplatné dňom doručenia účastníkom konania, alebo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
1 zákona č. 193/2005 Z.z. na konanie
tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 zákona č. 71/1967 Zb. účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, ţe môţe byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to aţ do času, kým sa preukáţe opak. Zákon č. 71/1967 Zb. v § 14 ods. 1 priznáva postavenie účastníka správneho konania aj tomu, kto tvrdí, ţe môţe byť rozhodnutím správneho orgánu vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to aţ do času, kým sa preukáţe opak. O priznaní postavenia účastníka konania rozhoduje správny orgán, ktorý posúdi, či práva, právom chránené záujmy alebo povinností môţu byť jeho rozhodnutím priamo dotknuté. Ten kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím priamo dotknutý, sa považuje za účastníka konania až do času, kým sa preukáže opak, teda až pokým rozhodnutie o tom, že nie je účastníkom správneho konania, nadobudne právoplatnosť.
71/1967 Zb. proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Princíp generálnej klauzuly, ktorý platí pre správny poriadok znamená, ţe účastník správneho konania sa môţe odvolať proti kaţdému prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Je to dané zásadou dvojinštančnosti správneho konania, ktorá vyjadruje, ţe kaţdé rozhodnutie správneho orgánu je preskúmateľné ešte ďalšou inštanciou v odvolacom konaní za predpokladu, ţe k tomu dal účastník konania podnet podaním odvolania. Aj z tohto pravidla existujú výnimky: je to v prípade, ak správny poriadok alebo osobitný zákon 8 3 Sţp/14/2011 vylučuje moţnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu, alebo ak sa účastník konania vzdal odvolania. O takéto prípady v prejednávanej veci však nejde. Ţalobca bol v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. účastníkom správneho konania a to od momentu, kedy svoju účasť v tomto konaní ohlásil, aţ dokedy nebolo právoplatne rozhodnuté, ţe účastníkom konania nie je. Ţalovanému bola dňa 04.02.2008 doručená ţiadosť o nápravu protiprávneho stavu, ktorou sa ţalobca domáhal postavenia účastníka konania v správnom konaní. Rozhodnutie ţalovaného č. 1313/2008-510 o tom, ţe ţalobca nie je účastníkom správneho konania, bolo vydané dňa 05.03.2008 a rozhodnutím ţalovaného č. 1973/2008-420 zo dňa 05.05.2008 bolo potvrdené. Napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. 1160/2008-510 bolo vydané dňa 25.02.2008. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. účastníkom správneho konania, pretoţe svoju účasť v konaní ohlásil dňa 04.02.2008 a aţ po tom, ako bolo vydané napadnuté rozhodnutie ţalovaného, nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o tom, ţe nie je účastníkom správneho konania, čím stratil postavenie účastníka správneho konania.
2 O.s.p. kaţdý úkon posudzuje súd
jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
citovaného ustanovenia § 41 ods. 2 O.s.p. najvyšší súd podanú ţalobu z hľadiska jej obsahu posúdil ako úkon - odvolanie v správnom konaní a s poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p. rozhodol o postúpení veci ţalovanému na rozhodnutie o odvolaní ţalobcu, keďţe prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov v reţime
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predchádza odvolacie konanie
zákona č. 71/1967 Zb. Krajský súd síce zastavil konanie, avšak z nesprávneho dôvodu. Ţalobca bol osobou oprávnenou na podanie ţaloby, pretoţe v čase jej podania na súd bol nesporne účastníkom správneho konania. V tomto prípade k zastaveniu súdneho konania prišlo z dôvodu, ţe ţalobca napadol prvostupňové rozhodnutie ţalovaného a uvedený úkon ţalobcu súd posúdil z hľadiska jeho obsahu v súlade s § 41 ods. 2 O.s.p. tak, ţe ide o odvolanie proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Keďţe ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastavil s tým, ţe vec v tomto štádiu konania nespadá do právomoci súdu, pretoţe súdnemu konaniu má predchádzať správne odvolacie konanie (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Na základe vyššie uvedeného je potrebné so zastavením konania postúpiť vec ţalovanému na rozhodnutie o odvolaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/24/2008-107 zo dňa 01.04.2011
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. na základe uvedeného zmenil, konanie zastavil a zároveň vec postúpil ţalovanému na konanie o odvolaní, keďţe napadnuté rozhodnutie bolo rozhodnutím prvostupňovým, proti ktorému je prípustné odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 9 3 Sţp/14/2011 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pretoţe konanie bolo zastavené. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 06. marca 2012 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.