7/2005 Z. z. nariadil ţalovanej vydať obohatenie do podstaty, a to vo výške 4.000,- eur do 7 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zmenu návrhu pripustil na pojednávaní konanom dňa
1, ods. 2 O. s. p. potvrdil. Dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa vyhodnotil za dostatočné a rovnako skonštatoval správnosť jeho právneho záveru o tom, ţe nárok ţalobcu je prekludovaný. Odvolací súd poukázal na uznesenie 3 4 Obdo 60/2011 Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/2005 a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu k tvrdeniu ţalobcu o odňatí moţnosti konať pred súdom uviedol, ţe poţiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zrejmé, čoho sa ţalobca domáha, nemoţno vykladať tak, ţe ţalobca je povinný urobiť úplné a presné znenie výroku rozsudku a ţalobcovi takúto povinnosť neukladá ani ust. § 79 ods. 1 veta druhá O. s. p. Je však potrebné, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho sa ţalobca ţalobou domáha, za čo sa povaţuje určité a zrozumiteľné označenie spôsobu určenia právneho vzťahu, práva alebo povinnosti, ktorá má byť rozhodnutím súdu vyslovená. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 8/2005, na ktoré ţalobca v rámci dôvodov svojho odvolania poukázal, odvolací súd uviedol, ţe toto nie je pouţiteľné na skutkový a právny stav, ktorý je predmetom tohto konania, pretoţe návrh ţalobcu, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, bol zrozumiteľný, nevyvolal ţiadne pochybnosti o tom, čoho sa ţalobca mieni domáhať, pričom určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je jasne formulovaným petitom, o ktorom môţe súd na základe dokazovania vykonaného v konaní a po právnom posúdení veci v súvislosti s hmotným právom určujúcim náleţitosti pre posúdenie platnosti právneho úkonu, konať. Odvolací súd zdôraznil, ţe určenie neplatnosti nemoţno zamieňať s neúčinnosťou právneho úkonu s vyuţitím práva mu odporovať. Právo odporovať znamená domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu, kedy podstatou odporovateľnosti je samotná neúčinnosť právneho úkonu voči všetkým veriteľom. Poukázal na povinnosť správcu konkurznej podstaty konať s odbornou starostlivosťou
ZKR, pričom odporovacie právo je jedným z typických práv, ktoré správcovi patria a práve ZKR vyţaduje, aby ho správca uplatňoval a vyuţíval. Obranu ţalobcu, spočívajúcu v tvrdení, ţe prvostupňový súd ho mal o formulácii ţalobného petitu vzhľadom na skutočnosť, ţe v konaní nie je zastúpený advokátom, poučiť, vyhodnotil odvolací súd za obranu, ktorá nemôţe v konaní obstáť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo dôvodné, aby prvostupňový súd vyzýval ţalobcu na úpravu jednoznačne formulovaného petitu o neplatnosť právneho úkonu. Z dôvodu, ţe ţalobca ţalobu o neúčinnosť právneho úkonu uplatnil na súde aţ 17. mája 2010, teda aţ po uplynutí zákonnej lehoty, prvostupňový súd rozhodol správne , keď ţalobu zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1, 2 O. s. p. a túto ţalovanej nepriznal, keďţe ju do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslila. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť
2 písm. a/ O. s. p., teda ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konkrétne k vade uvedenej v písm. f/ (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom). Odvolaciemu súdu vytkol, ţe nesprávne vyhodnotil jeho návrh na začatie konania za zrozumiteľný, nevyvolávajúci ţiadne pochybnosti o tom, čoho sa ţalobou ţalobca domáhal. Poukázal na to, ţe v petite ţaloby sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 29. mája 2009 o obstaraní automobilu Peugeot Partner 1,6i, EVČ: SE 769 AV a súčasne označil konanie konateľa úpadcu ako predávajúceho a ţalovanej ako kupujúcej (t. j. uzatvorenie kúpnej zmluvy) ako odporovateľný právny úkon, pretoţe došlo k poškodeniu veriteľov najmenej o 4 000,-- eur. Uvedené muselo zákonite vyvolať pochybnosti o tom, čoho sa ţalobca domáhal. Okresný súd Trnava mal v takomto prípade postupom
1 O. s. p. vyzvať ţalobcu na doplnenie jeho nezrozumiteľného podania a nie svojvoľne, na základe vlastného rozhodnutia bez súčinnosti so ţalobcom, rozhodnúť o kvalifikácii ţalobcovho návrhu ako návrhu na vyhlásenie neplatnosti právneho úkonu. Ţalobca vo svojom dovolaní poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 9 Sţso 84/2008, 4 Cdo 143/2006 a 4 Cdo 16/1998) a uviedol, ţe za nesprávny návrh sa povaţuje aj taký návrh na začatie konania, v ktorom došlo k vzájomnej logickej rozpornosti ţalobného návrhu a opísania rozhodujúcich skutočností. Má za to, ţe súd prvého stupňa mal v kaţdom prípade vyzvať ţalobcu na doplnenie a opravu jeho návrhu z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, i keď
jeho názoru to, ţe ţalobca sa ako správca konkurznej podstaty domáhal odporovateľnosti právneho úkonu, bolo zreteľnejšie. Ţalobca poukázal na poučovaciu povinnosť súdu, v teórii označovanú ako progresívnu poučovaciu povinnosť, ktorú je nutné odlišovať od všeobecnej poučovacej povinnosti v zmysle § 5 ods. 1, 2 O. s. p. V nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 7/1997 vyslovil svoj názor, ţe poučovaciu povinnosť má súd aj vtedy, keď je účastník v konaní zastúpený advokátom. Povaţuje za irelevantné, ţe ako správca konkurznej podstaty je povinný
ZKP konať s odbornou starostlivosťou, rovnako je
neho irelevantné, ţe odporovacie právo je jedným z typických práv, ktoré správcovi prináleţia. Napriek povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, je ţalobca osobou bez právnického vzdelania, ktorá si pri podaní návrhu 5 4 Obdo 60/2011 nedostatočne uvedomila rozdiel medzi neplatnosťou a odporovateľnosťou právneho úkonu, a preto bolo povinnosťou súdu ho o nedostatkoch podania poučiť a vyzvať ho na opravu návrhu v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p. V ďalšom ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe v inej jeho právnej veci (vedenej rovnako na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25Cbi/1/2010) podal totoţne koncipovaný návrh na začatie konania, v ktorom sa domáhal vyhlásenia kúpnej zmluvy za neúčinnú aj za neplatnú. V tomto prípade vo veci konajúci sudca uznesením z 9. apríla 2010 vyzval ţalobcu na odstránenie vád podania
1 O. s. p. a zároveň ho poučil, ako vady podania odstrániť. S poukazom na túto skutočnosť, ţalobca povaţuje záver odvolacieho súdu o zrozumiteľnosti jeho návrhu z
jeho názoru k zastaveniu lehoty došlo podaním návrhu na začatie konania z
1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. odmietnuť. 6 4 Obdo 60/2011 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
5 veta prvá O. s. p., ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.
1 písm. c/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava ako súdu prvého stupňa, pričom však vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, ţe dovolanie ţalobcu v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Ak je 7 4 Obdo 60/2011 totiţ konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. Vady vymenované v písm. a/ aţ g/ § 237 O. s. p., majú za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietol vadu konania
f/ O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania
f/ O. s. p., je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dovolací súd existenciu podmienky prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. namietanej dovolateľom, nezistil. Vada konania v zmysle citovaného ustanovenia mala
tvrdenia ţalobcu spočívať v tom, ţe napriek tomu, ţe jeho návrh na začatie konania nebol úplne zrozumiteľný (pretoţe ţalobným petitom sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, súčasne však v tej istej ţalobe dvakrát odporoval uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi konateľom úpadcu a ţalovanou), súd prvého stupňa ţalobcu nevyzval na doplnenie jeho nezrozumiteľného podania, hoci ide o dva rozdielne inštitúty, spôsobujúce odlišné následky. Tým, ţe súd vyhodnotil ţalobcov návrh ako ţalobu o neplatnosť právneho úkonu, neaplikujúc postup
1 O. s. p., odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom.
1 veta posledná O. s. p., ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi ţalobcom a ţalovaným (§ 90), nazýva sa ţalobou. 8 4 Obdo 60/2011
3 v spojení s § 79 ods. 1 O. s. p., zo ţaloby musí byť zjavné, ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísaná a datovaná. Okrem uvedených náleţitostí musí ţaloba obsahovať meno, priezvisko (prípadne aj dátum narodenia, telefonický kontakt) a bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa ţalobca dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa ţalobca domáha (tzv. ţalobný petit). Ak je účastníkom právnická osoba, ţaloba musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, ţaloba musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Prípadné vady ţaloby, spôsobujúce jej nesprávnosť, neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť je moţno odstrániť postupom
p. Za nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie je moţné povaţovať také podanie, v ktorom absentujú všeobecné náleţitosti vyţadované vyššie citovanými ustanoveniami O. s. p. (resp. ďalšími jeho osobitnými ustanoveniami), ako aj údaje nevyhnutné k tomu, aby bolo súdu jasné, o čom má rozhodnúť. Posúdeniu toho, či ţalobný petit v návrhu na začatie konania je dostatočne presný, určitý a zrozumiteľný, napomáha zistenie, či po prevzatí petitu do výroku rozhodnutia, bude toto vykonateľné. Pritom riziko toho, ţe ţalobe formulovanej ţalobcom v tej-ktorej veci z dôvodu nesprávnej formulácie ţalobného petitu, nebude vyhovené, nesie v plnom rozsahu ţalobca. Naproti tomu, zmenou ţaloby v zmysle § 95 O. s. p. sa rozumie inštitút, pouţitím ktorého moţno zmeniť to, čoho sa ţalobca domáha v pôvodnom petite, a to tak, ţe ţiada viac, ţiada niečo iné alebo na základe iného skutkového stavu. V posudzovanom prípade sa ţalobca ţalobou z 25. februára 2010, prvostupňovému súdu doručenou 26. februára 2010, domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 29. mája 2009 o obstaraní automobilu Peugeot Partner 1.6i, EVČ: SE 769 AV. Takto formulovaný ţalobný petit je bezpochyby dostatočne určitý a zrozumiteľný, v ktorom je vyjadrený návrh ţalobcu dosiahnuť neplatnosť predmetnej zmluvy, pričom určenie neplatnosti právneho úkonu je spôsobilým predmetom konania s účinkami vyplývajúcimi z hmotného práva. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa nemal dôvod vyzývať ţalobcu na odstránenie vád ţaloby postupom
p. Ţalobný petit v prejednávanom prípade nie je ani vnútorne rozporný, ktorý 9 4 Obdo 60/2011 by vzbudzoval pochybnosti o zámere ţalobcu. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe nie je vecou súdu, aby ţalobcu poučoval o hmotnom práve, vrátane poučenia o správnej formulácii ţalobného petitu tak, aby ţalobca dosiahol zamýšľaný výsledok konania. Práve v prípade, ak by súd konal v rozpore s uvedenou zásadou, porušil by princíp rovnosti účastníkov konania. Skutočnosťou je, ţe ţalobca písomným podaním zo
2 písm. b/ O. s. p.). K tomuto však nedošlo a rovnako ani ţalovanej nebola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., keďţe bola prítomná na pojednávaní, na ktorom k zmene návrhu došlo (v opačnom prípade by súd bol povinný jej zmenený návrh doručiť). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, dovolací súd konštatuje, ţe postup súdu prvého stupňa bol zákonný a ţalobcovi nebola odňatá moţnosť konať pred súdom. Keďţe dovolací súd nezistil ani ţiadne iné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania
ďalších ustanovení § 237 O. s. p., dovolanie ţalobcu
1 v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. ako neprípustné odmietol. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol
1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p a § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. Ţalovaná bola v dovolacom konaní úspešná, a preto jej patrí náhrada trov dovolacieho konania, ktoré účelne vynaloţila. Tieto spočívajú v právnom zastúpení jej osoby advokátkou s tým, ţe dovolací súd za účelne vynaloţené trovy pokladal písomné vyjadrenie k dovolaniu z
1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 10 4 Obdo 60/2011 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 31. januára 2012 JUDr. Alena Priecelová, v . r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.