← Slovensko

o určenie neúčinnosti právneho úkonu

Obsah (14)§ 69§ 219§ 86§ 151§ 241§ 43§ 218§ 243b§ 238§ 237§ 79§ 42§ 142§ 10

Najvyšší súd 4 Obdo 60/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. M. R. Š., PhD., správca konkurznej podstaty úpadcu: S., spol. s. r. o.

§ 69zákona č.

7/2005 Z. z. nariadil ţalovanej vydať obohatenie do podstaty, a to vo výške 4.000,- eur do 7 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zmenu návrhu pripustil na pojednávaní konanom dňa

  1. mája
  2. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 57 ods. 1, ods. 2, § 23 ods. 1 a § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu, ďalej len „ZKR“) a uviedol, ţe konkurz na majetok dlţníka – S., spol. s. r. o., bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Trnava z
  3. septembra 2009, č. k. 31K/9/2009-248, ktorým bol súčasne do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený Ing. M. R. Š., PhD. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku ročník XVII., číslo 177B1, dňa
  4. septembra
  5. S poukazom na ust. § 199 ods. 9 ZKR, uznesenie sa povaţuje za zverejnené nasledujúci deň po zverejnení v Obchodnom vestníku, t. j. v prejednávanom prípade dňa
  6. septembra 2009, preto prekluzívna šesťmesačná lehota v zmysle § 57 ods. 2 ZKR začala ţalobcovi plynúť
  7. septembra 2009 a skončila
  8. marca
  9. Ţalobca svoj ţalobný nárok, t. j. právo odporovať právnemu úkonu, uplatnil aţ dňa
  10. mája 2010, kedy bolo súdu doručené jeho podanie – zmena návrhu. Vzhľadom na uvedené, keďţe ţalobcovi prekluzívna lehota na podanie ţaloby v čase jej podania uţ uplynula, súd rozhodol o jej zamietnutí. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a ţalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal právo na ich náhradu z titulu trov právneho zastúpenia v sume 456,43 eur. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, rozsudkom z
  11. marca 2011, č. k. 31CoKR/1/2011-71, napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny

§ 219ods.

1, ods. 2 O. s. p. potvrdil. Dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa vyhodnotil za dostatočné a rovnako skonštatoval správnosť jeho právneho záveru o tom, ţe nárok ţalobcu je prekludovaný. Odvolací súd poukázal na uznesenie 3 4 Obdo 60/2011 Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/2005 a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu k tvrdeniu ţalobcu o odňatí moţnosti konať pred súdom uviedol, ţe poţiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zrejmé, čoho sa ţalobca domáha, nemoţno vykladať tak, ţe ţalobca je povinný urobiť úplné a presné znenie výroku rozsudku a ţalobcovi takúto povinnosť neukladá ani ust. § 79 ods. 1 veta druhá O. s. p. Je však potrebné, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho sa ţalobca ţalobou domáha, za čo sa povaţuje určité a zrozumiteľné označenie spôsobu určenia právneho vzťahu, práva alebo povinnosti, ktorá má byť rozhodnutím súdu vyslovená. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 8/2005, na ktoré ţalobca v rámci dôvodov svojho odvolania poukázal, odvolací súd uviedol, ţe toto nie je pouţiteľné na skutkový a právny stav, ktorý je predmetom tohto konania, pretoţe návrh ţalobcu, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, bol zrozumiteľný, nevyvolal ţiadne pochybnosti o tom, čoho sa ţalobca mieni domáhať, pričom určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je jasne formulovaným petitom, o ktorom môţe súd na základe dokazovania vykonaného v konaní a po právnom posúdení veci v súvislosti s hmotným právom určujúcim náleţitosti pre posúdenie platnosti právneho úkonu, konať. Odvolací súd zdôraznil, ţe určenie neplatnosti nemoţno zamieňať s neúčinnosťou právneho úkonu s vyuţitím práva mu odporovať. Právo odporovať znamená domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu, kedy podstatou odporovateľnosti je samotná neúčinnosť právneho úkonu voči všetkým veriteľom. Poukázal na povinnosť správcu konkurznej podstaty konať s odbornou starostlivosťou

§ 86

ZKR, pričom odporovacie právo je jedným z typických práv, ktoré správcovi patria a práve ZKR vyţaduje, aby ho správca uplatňoval a vyuţíval. Obranu ţalobcu, spočívajúcu v tvrdení, ţe prvostupňový súd ho mal o formulácii ţalobného petitu vzhľadom na skutočnosť, ţe v konaní nie je zastúpený advokátom, poučiť, vyhodnotil odvolací súd za obranu, ktorá nemôţe v konaní obstáť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo dôvodné, aby prvostupňový súd vyzýval ţalobcu na úpravu jednoznačne formulovaného petitu o neplatnosť právneho úkonu. Z dôvodu, ţe ţalobca ţalobu o neúčinnosť právneho úkonu uplatnil na súde aţ 17. mája 2010, teda aţ po uplynutí zákonnej lehoty, prvostupňový súd rozhodol správne , keď ţalobu zamietol. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol

§ 151ods.

1, 2 O. s. p. a túto ţalovanej nepriznal, keďţe ju do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslila. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť

  1. apríla
  2. 4 4 Obdo 60/2011 Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie ţalobca a navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Trnave z
  3. marca 2011, č. k. 31CoKR/1/2011-71 a rozsudok Okresného súdu Trnava z
  4. mája 2010, č. k. 31Cbi/6/2010-42 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie dovolania ţalobca odôvodnil dovolacím dôvodom

§ 241ods.

2 písm. a/ O. s. p., teda ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konkrétne k vade uvedenej v písm. f/ (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom). Odvolaciemu súdu vytkol, ţe nesprávne vyhodnotil jeho návrh na začatie konania za zrozumiteľný, nevyvolávajúci ţiadne pochybnosti o tom, čoho sa ţalobou ţalobca domáhal. Poukázal na to, ţe v petite ţaloby sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 29. mája 2009 o obstaraní automobilu Peugeot Partner 1,6i, EVČ: SE 769 AV a súčasne označil konanie konateľa úpadcu ako predávajúceho a ţalovanej ako kupujúcej (t. j. uzatvorenie kúpnej zmluvy) ako odporovateľný právny úkon, pretoţe došlo k poškodeniu veriteľov najmenej o 4 000,-- eur. Uvedené muselo zákonite vyvolať pochybnosti o tom, čoho sa ţalobca domáhal. Okresný súd Trnava mal v takomto prípade postupom

§ 43ods.

1 O. s. p. vyzvať ţalobcu na doplnenie jeho nezrozumiteľného podania a nie svojvoľne, na základe vlastného rozhodnutia bez súčinnosti so ţalobcom, rozhodnúť o kvalifikácii ţalobcovho návrhu ako návrhu na vyhlásenie neplatnosti právneho úkonu. Ţalobca vo svojom dovolaní poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 9 Sţso 84/2008, 4 Cdo 143/2006 a 4 Cdo 16/1998) a uviedol, ţe za nesprávny návrh sa povaţuje aj taký návrh na začatie konania, v ktorom došlo k vzájomnej logickej rozpornosti ţalobného návrhu a opísania rozhodujúcich skutočností. Má za to, ţe súd prvého stupňa mal v kaţdom prípade vyzvať ţalobcu na doplnenie a opravu jeho návrhu z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, i keď

jeho názoru to, ţe ţalobca sa ako správca konkurznej podstaty domáhal odporovateľnosti právneho úkonu, bolo zreteľnejšie. Ţalobca poukázal na poučovaciu povinnosť súdu, v teórii označovanú ako progresívnu poučovaciu povinnosť, ktorú je nutné odlišovať od všeobecnej poučovacej povinnosti v zmysle § 5 ods. 1, 2 O. s. p. V nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 7/1997 vyslovil svoj názor, ţe poučovaciu povinnosť má súd aj vtedy, keď je účastník v konaní zastúpený advokátom. Povaţuje za irelevantné, ţe ako správca konkurznej podstaty je povinný

§ 86

ZKP konať s odbornou starostlivosťou, rovnako je

neho irelevantné, ţe odporovacie právo je jedným z typických práv, ktoré správcovi prináleţia. Napriek povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, je ţalobca osobou bez právnického vzdelania, ktorá si pri podaní návrhu 5 4 Obdo 60/2011 nedostatočne uvedomila rozdiel medzi neplatnosťou a odporovateľnosťou právneho úkonu, a preto bolo povinnosťou súdu ho o nedostatkoch podania poučiť a vyzvať ho na opravu návrhu v zmysle § 43 ods. 1 O. s. p. V ďalšom ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe v inej jeho právnej veci (vedenej rovnako na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25Cbi/1/2010) podal totoţne koncipovaný návrh na začatie konania, v ktorom sa domáhal vyhlásenia kúpnej zmluvy za neúčinnú aj za neplatnú. V tomto prípade vo veci konajúci sudca uznesením z 9. apríla 2010 vyzval ţalobcu na odstránenie vád podania

§ 43ods.

1 O. s. p. a zároveň ho poučil, ako vady podania odstrániť. S poukazom na túto skutočnosť, ţalobca povaţuje záver odvolacieho súdu o zrozumiteľnosti jeho návrhu z

  1. februára 2010, za nesprávny, pretoţe ak by bol skutočne zrozumiteľný, tak by ho súdy nevykladali rozdielne. V ďalšej časti svojho dovolania sa ţalobca vyjadril k účinkom začatia konania z pohľadu zachovania procesných a hmotnoprávnych lehôt a s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Cdo 16/1998 vyjadril názor, ţe jeho podanie napriek jeho nesprávnosti z dôvodu nezrozumiteľnosti, malo za následok zastavenie plynutia prekluzívnej lehoty. Napriek tomu, ţe súd prvého stupňa ţalobcu na opravu návrhu nevyzval, ţalobca ho podaním zo
  2. mája 2010 doplnil a ţiadal súd, aby ţalovanú kúpnu zmluvu prehlásil za neúčinnú. Ţalobca vytkol prvostupňovému súdu, ţe v rozsudku sa obmedzil len na konštatovanie uplynutia prekluzívnej lehoty, hoci

jeho názoru k zastaveniu lehoty došlo podaním návrhu na začatie konania z

  1. februára
  2. Súd preto mal povinnosť o návrhu konať a vo veci rozhodnúť. K dovolaniu ţalobcu sa písomne vyjadrila ţalovaná, ktorá dovolanie navrhla zamietnuť ako nedôvodné. Súčasne navrhla priznať jej náhradu trov dovolacieho konania v sume 68,82 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1, veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho

§ 218ods.

1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. odmietnuť. 6 4 Obdo 60/2011 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

§ 243bods.

5 veta prvá O. s. p., ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

§ 218ods.

1 písm. c/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava ako súdu prvého stupňa, pričom však vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, ţe dovolanie ţalobcu v zmysle ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku

§ 238O. s.

p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné

§ 237O. s.

p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Ak je 7 4 Obdo 60/2011 totiţ konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. Vady vymenované v písm. a/ aţ g/ § 237 O. s. p., majú za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietol vadu konania

§ 237písm.

f/ O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania

§ 237písm.

f/ O. s. p., je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dovolací súd existenciu podmienky prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. namietanej dovolateľom, nezistil. Vada konania v zmysle citovaného ustanovenia mala

tvrdenia ţalobcu spočívať v tom, ţe napriek tomu, ţe jeho návrh na začatie konania nebol úplne zrozumiteľný (pretoţe ţalobným petitom sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, súčasne však v tej istej ţalobe dvakrát odporoval uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi konateľom úpadcu a ţalovanou), súd prvého stupňa ţalobcu nevyzval na doplnenie jeho nezrozumiteľného podania, hoci ide o dva rozdielne inštitúty, spôsobujúce odlišné následky. Tým, ţe súd vyhodnotil ţalobcov návrh ako ţalobu o neplatnosť právneho úkonu, neaplikujúc postup

§ 43ods.

1 O. s. p., odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom.

§ 79ods.

1 veta posledná O. s. p., ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi ţalobcom a ţalovaným (§ 90), nazýva sa ţalobou. 8 4 Obdo 60/2011

§ 42ods.

3 v spojení s § 79 ods. 1 O. s. p., zo ţaloby musí byť zjavné, ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísaná a datovaná. Okrem uvedených náleţitostí musí ţaloba obsahovať meno, priezvisko (prípadne aj dátum narodenia, telefonický kontakt) a bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa ţalobca dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa ţalobca domáha (tzv. ţalobný petit). Ak je účastníkom právnická osoba, ţaloba musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, ţaloba musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Prípadné vady ţaloby, spôsobujúce jej nesprávnosť, neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť je moţno odstrániť postupom

§ 43O. s.

p. Za nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie je moţné povaţovať také podanie, v ktorom absentujú všeobecné náleţitosti vyţadované vyššie citovanými ustanoveniami O. s. p. (resp. ďalšími jeho osobitnými ustanoveniami), ako aj údaje nevyhnutné k tomu, aby bolo súdu jasné, o čom má rozhodnúť. Posúdeniu toho, či ţalobný petit v návrhu na začatie konania je dostatočne presný, určitý a zrozumiteľný, napomáha zistenie, či po prevzatí petitu do výroku rozhodnutia, bude toto vykonateľné. Pritom riziko toho, ţe ţalobe formulovanej ţalobcom v tej-ktorej veci z dôvodu nesprávnej formulácie ţalobného petitu, nebude vyhovené, nesie v plnom rozsahu ţalobca. Naproti tomu, zmenou ţaloby v zmysle § 95 O. s. p. sa rozumie inštitút, pouţitím ktorého moţno zmeniť to, čoho sa ţalobca domáha v pôvodnom petite, a to tak, ţe ţiada viac, ţiada niečo iné alebo na základe iného skutkového stavu. V posudzovanom prípade sa ţalobca ţalobou z 25. februára 2010, prvostupňovému súdu doručenou 26. februára 2010, domáhal vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 29. mája 2009 o obstaraní automobilu Peugeot Partner 1.6i, EVČ: SE 769 AV. Takto formulovaný ţalobný petit je bezpochyby dostatočne určitý a zrozumiteľný, v ktorom je vyjadrený návrh ţalobcu dosiahnuť neplatnosť predmetnej zmluvy, pričom určenie neplatnosti právneho úkonu je spôsobilým predmetom konania s účinkami vyplývajúcimi z hmotného práva. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa nemal dôvod vyzývať ţalobcu na odstránenie vád ţaloby postupom

§ 43O. s.

p. Ţalobný petit v prejednávanom prípade nie je ani vnútorne rozporný, ktorý 9 4 Obdo 60/2011 by vzbudzoval pochybnosti o zámere ţalobcu. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe nie je vecou súdu, aby ţalobcu poučoval o hmotnom práve, vrátane poučenia o správnej formulácii ţalobného petitu tak, aby ţalobca dosiahol zamýšľaný výsledok konania. Práve v prípade, ak by súd konal v rozpore s uvedenou zásadou, porušil by princíp rovnosti účastníkov konania. Skutočnosťou je, ţe ţalobca písomným podaním zo

  1. mája 2010, súdu doručeným v rovnaký deň, navrhol zmenu ţaloby a ţiadal, aby súd rozhodol o neúčinnosti vyššie označenej kúpnej zmluvy, uzavretej medzi konateľom úpadcu a ţalovanou (ktorý inštitút je odlišný od inštitútu neplatnosti právneho úkonu). Súd o tomto návrhu rozhodol na pojednávaní konanom
  2. mája 2010 na Okresnom súde Trnava, za prítomnosti oboch účastníkov, a to tak, ţe zmenu ţaloby pripustil. Dovolací súd na margo prípadného porušenia práv účastníkov konania uvádza, ţe pokiaľ by súd prvého stupňa o uplatnenej zmene návrhu nerozhodol, zaťaţil by konanie vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (

§ 241ods.

2 písm. b/ O. s. p.). K tomuto však nedošlo a rovnako ani ţalovanej nebola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., keďţe bola prítomná na pojednávaní, na ktorom k zmene návrhu došlo (v opačnom prípade by súd bol povinný jej zmenený návrh doručiť). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, dovolací súd konštatuje, ţe postup súdu prvého stupňa bol zákonný a ţalobcovi nebola odňatá moţnosť konať pred súdom. Keďţe dovolací súd nezistil ani ţiadne iné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania

ďalších ustanovení § 237 O. s. p., dovolanie ţalobcu

§ 218ods.

1 v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. ako neprípustné odmietol. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol

§ 142ods.

1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p a § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. Ţalovaná bola v dovolacom konaní úspešná, a preto jej patrí náhrada trov dovolacieho konania, ktoré účelne vynaloţila. Tieto spočívajú v právnom zastúpení jej osoby advokátkou s tým, ţe dovolací súd za účelne vynaloţené trovy pokladal písomné vyjadrenie k dovolaniu z

  1. júna
  2. Za jeden úkon právnej pomoci advokátka správne vyčíslila náhradu v celkovej sume 68,82 eur (pozostávajúca z tarifnej odmeny 61,41 eur a sumy 7,41 eur ako paušálnej náhrady hotových výdavkov stanovenú pre rok 2011

§ 10ods.

1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 10 4 Obdo 60/2011 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 31. januára 2012 JUDr. Alena Priecelová, v . r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.