1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) potvrdil. Súčasne
1 v spojitosti s § 142 ods. 1 O. s. p. rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 43,-- eur. Pri vyčíslení trov - jedného polúkonu právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu), vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. dôvodiac tým, že predmetom sporu nie je uplatnené právo na zaplatenie sumy, ale žalobca sa domáha vylúčenia majetku konkretizovaného v návrhu na začatie konania zo súpisu podstát, ktorého hodnota je len ním tvrdená. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 9. augusta 2011. Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu o náhrade trov odvolacieho konania podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dovolanie. Podanie dovolania odôvodnil existenciou dovolacích dôvodov
2 písm. a/, b/, c/ O. s. p. Uviedol, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), pretože odvolací súd v časti výroku o trovách konania neuviedol, že priznané trovy sú pohľadávkou proti podstate. Odvolaciemu súdu súčasne vytkol, že nesprávne vyčíslil hodnotu sporu v konaní a o obidvoch otázkach rozhodol bez toho, aby žalobca mal akúkoľvek možnosť opravného prostriedku, v dôsledku ktorej skutočnosti porušil zásadu 3 4 Obdo 55/2011 dvojinštančnosti konania. Priznanie trov excindačného konania ako pohľadávky proti podstate, ako aj správna výška hodnoty sporu v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu, sú relevantné tak pre konanie na súde prvého stupňa, ako aj druhého stupňa. Súd prvého stupňa však otázku trov konania do času vydania napadnutého (len procesného) uznesenia odvolacieho súdu vôbec neriešil.
názoru dovolateľa, odvolací súd v napadnutom uznesení nemal o trovách konania vôbec rozhodovať, pretože s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O. s. p., o trovách konania je potrebné rozhodnúť najskôr pri skončení konania ako takého a nielen pri vyriešení len určitej čiastkovej procesnej otázky v konaní, po ktorej vyriešení však konanie naďalej pokračuje. Pokiaľ
názoru odvolacieho súdu je potrebné posúdiť osobitne otázku trov konania už v rámci vyriešenia čiastkovej procesnej otázky v konaní, mal odvolací súd aplikovať ust. § 224 ods. 4 O. s. p. Z dôvodu, že odvolací súd vôbec neodôvodnil, prečo vo výroku svojho uznesenia neuviedol, že trovy konania sú pohľadávkou proti dotknutej podstate, postupujúc tak v rozpore s § 78 ods. 4 ZKR (v znení účinnom do
2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ďalej ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
3 O. s. p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V prejednávanej veci je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v časti výroku o trovách konania, preto dovolanie
p., prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Ak je totiž konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. 5 4 Obdo 55/2011 Vady vymenované v písm. a/ až g/ § 237 O. s. p., majú za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietol vadu konania
f/ O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania
f/ O. s. p., je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O náhrade trov sporového konania rozhoduje súd
zásady úspechu vo veci (§ 142, § 143, § 145, § 146 ods. 2, § 148, § 150 O. s. p.) alebo
zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu (§ 147 O. s. p.).
1 veta prvá O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z uvedeného vyplýva, že pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, možno o trovách konania rozhodnúť len v prípade, keď rozhodnutie o trovách konania nezávisí od výsledku konania (napríklad pri aplikácii § 147 O. s. p.). Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je vylúčenie v návrhu špecifikovaného nehnuteľného majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty úpadcu. Ide o sporové konanie, v ktorom rozhodovanie o trovách konania bude závisieť od výsledku konania.
5 ZKR, ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú
rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate. Z vyššie citovaného ustanovenia ZKR vyplýva, že trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú síce pohľadávkou proti dotknutej podstate, avšak táto skutočnosť musí vyplývať 6 4 Obdo 55/2011 z rozhodnutia súdu. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania, ale neuviedol, že tieto sú pohľadávkou proti podstate a túto skutočnosť ani neodôvodnil. V predmetnej veci odvolací súd predčasne, ešte pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, s odkazom na ustanovenie § 142 O. s. p., rozhodol o trovách konania spojených len s odvolacím konaním vo veci prerušenia konania. Výsledok vo veci samej nie je doposiaľ zrejmý, preto súd nemohol posúdiť
p. úspech či neúspech účastníkov a o ich trovách rozhodnúť v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ako aj s ustanovením § 78 ods. 5 ZKR. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že odvolací súd žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., pretože nesprávnym procesným postupom a predčasným rozhodnutím o čiastočných trovách konania odňal žalobcovi právo domáhať sa ich náhrady v rozhodnutí, ktorým sa konanie o vylúčenie veci končí, ako aj právo domáhať sa práva priznať týmto trovám status pohľadávky proti podstate. Vzhľadom na existenciu dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
p. dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania, zrušil. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 31. januára 2012 JUDr. Alena Priecelová, v . r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.