Najvyšší súd 10Sžr/46/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov sená

§ 250lods.

2 O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p.

§ 250lods.

2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu 10Sžr/46/2011 5 SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.01.2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že podaním zo dňa 30.12.2004 označeným ako „Uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa z.č. 503/2003 Z. z. – § 5 ods. 1“ (doručeným odporcovi dňa 30.12.2004) si navrhovateľ uplatnil podľa zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom na Obvodnom pozemkovom úrade v Rožňave právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území H.; pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností bol otec navrhovateľa – D.G. Finančný odbor Okresného národného výboru v Rožňave na žiadosť žiadateľa Š. R., n. p. podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhlášky č. 88/1959 Ú. v. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického sektoru vydal dňa 28.06.1963 rozhodnutie č. Fin. 88/ev.19/H/1962 maj., ktorým nehnuteľnosti v katastrálnom území H. (uvedené vo výkaze plôch ku geometrickému plánu a súpisu nehnuteľností zo dňa 30.11.1961 č. 0-920- 72-1/2-2 vyhotoveného Strediskom geodézie v Košiciach) prešli do vlastníctva Československého štátu, konkrétne do správy Š. R., n. p. dňom právoplatnosti uvedeného rozhodnutia – dňom 15.08.1963. Tieto nehnuteľnosti sa na základe uvedeného rozhodnutia stali súčasťou vodného diela R., ktoré bolo vybudované na základe vodoprávneho povolenia Krajského národného výboru v Košiciach, referátu pre výstavbu zo dňa 18.01.1954. Podľa delimitačného protokolu prešli majetok a záväzky zaniknutého podniku Š. R, š. p. (v rozsahu slúžiacemu závodu M., s výnimkou strediska V. R. a kačacích fariem I. a H., ktoré sa stali súčasťou likvidovaného majetku, ako aj pomerná časť centralizovaných zdrojov, prostriedkov a tiež súvisiacich práv a záväzkov) na V. R. P., š. p., ktorý predmetné nehnuteľnosti odovzdal Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave, ktorý ich predal fyzickým osobám v roku 1998. Odporca rozhodnutím č. sp. 2010/00019-1Sax zo dňa 17.05.2010 rozhodol podľa § 5 ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom tak, že navrhovateľ nespĺňa podmienky tohto zákona uvedené v § 1 a § 3 na základe čoho mu vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom území H. zapísaným v pozemkovoknižnej vložke č. X. ako parcela č. X. a č. X. nenavrátil. Uvedené rozhodnutie odporcu bolo rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sp/12/2010-45 zo dňa 21.01.2011 potvrdené. 10Sžr/46/2011 6 V § 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom je uvedené: „Tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. 1) Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

1. a)poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, 2)
2. b)lesný pôdny fond. 3)“ V poznámkach pod čiarou je ako osobitný predpis uvedený zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov. Druhá poznámka pod čiarou uvedená za slovami „poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria“ odkazuje na § 2 zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, v znení neskorších predpisov a tretia poznámka pod čiarou uvedená za slovami „lesný pôdny fond“ odkazuje na zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch, v znení neskorších predpisov. V § 2 ods. 1 zákona č. 307/1992 Zb. (ktorý bol účinný do 30.04.2004) bolo uvedené, že poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne porasty. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov; ustanovenia osobitných predpisov zostávajú nedotknuté. Zákon č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol zrušený vyššie spomenutý zákon č. 307/1992 Zb., rozumie pod pojmom poľnohospodárska pôda produkčne potenciálnu pôdu evidovanú v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty. Podľa § 3 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
3. a)výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov, 10Sžr/46/2011 7
4. b)odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,
5. c)postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,
6. d)odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov,
7. e)vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),
8. f)toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie,
9. g)zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,
10. h)dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,
11. i)súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,
12. j)kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
13. k)odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,
14. l)vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,
15. m)vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
16. n)znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,
17. o)prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
18. p)politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody,
19. r)odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov, 10Sžr/46/2011 8
20. s)prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,
21. t)prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy. Najvyšší súd SR nemohol v uvedenej veci opomenúť nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) č. k. IV. ÚS 209/2010-29 zo dňa 16. septembra 2010, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že právny názor, podľa ktorého prechod vlastníctva z fyzickej osoby alebo právnickej osoby na štát na základe rozhodnutia kompetentného orgánu podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. nemožno bez ďalšieho považovať za jeden z reštitučných titulov, pretože takýto reštitučný titul nie je expressis verbis uvedený v zákone o navrátení vlastníctva k pozemkom, je právnym názorom, ktorý je formalistický a popiera účel zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Zároveň však Ústavný súd SR uviedol, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžo 240/2008 zo dňa 14.10.2009 (na ktorý sa navrhovateľ v odvolaní odvoláva) vyjadril svoj právny názor len vo vzťahu k jednej z podmienok navrátenia vlastníctva k pozemkom, a to k podmienke vyplývajúcej z § 3 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a uviedol, že pozemkový úrad pochybil, keď sa nezaoberal posúdením splnenia podmienky uvedenej v § 1 druhej vety zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, teda tým, či predmetné nehnuteľnosti patria alebo patrili do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne a ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V preskúmavanom prípade sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím krajského súdu a v podrobnostiach na jeho správne závery odkazuje. Z vyššie popísaných skutkových okolností a vzhľadom na uvedené ustanovenia zákonov a častí nálezu Ústavný súd SR č. k. IV. ÚS 209/2010-29 zo dňa 16.09.2010 vyplynulo, 10Sžr/46/2011 9 že v preskúmavanom prípade nebola splnená zákonná podmienka na navrátenie vlastníctva uvedená v § 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, keďže v čase prechodu predmetných pozemkov z predchodcu navrhovateľa na štát tieto netvorili lesný pôdny fond a netvorili ani poľnohospodársky pôdny fond a ani do neho nepatrili; v čase prechodu na štát išlo o vodnú plochu. Vzhľadom na to, že sa krajský súd v rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku a v podanom odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ neuviedol žiadne nové námietky a v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktorými by bolo potrebné sa osobitne zaoberať, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, odvolaniu navrhovateľa nevyhovel a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sp/12/2010-45 zo dňa 21.01.2011 podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

§ 250ja ods.

3 veta druhá O. s. p. a § 250l ods. 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 250k ods. 1 O. s. p.

§ 250lods.

2 O. s. p. a § 224 ods. 1 O. s. p.

§ 246cO. s.

p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi a ani odporcovi právo na náhradu trov nevzniklo, na základe čoho účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. januára 2012 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková