1, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.), o odvolaní, ktoré podal obţalovaný D. R. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. augusta 2011, sp. zn. 5T 5/2004, takto r o z h o d o l :
1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok krajského súdu sa z r u š u j e vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. obţalovaný D. R.
5 Tr. zák., s pouţitím § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/ Tr zák. sa o d s u dz u j e na trest odňatia slobody na 2 (dva) roky.
1 písm. a/ Tr. zák. výkon tohto trestu sa podmienečne o d k l a d á .
1 Tr. zák. sa obţalovanému určuje skúšobná doba na 4 (štyri) roky. 2 3 To 11/2011 O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu prvého stupňa zo 16. augusta 2011, sp. zn. 5T 5/2004, obţalovaný D. R. bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu sprenevery
1, ods. 5 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, ţe D. R. ako majiteľ firmy D. R. E. a súčasne spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) E. so sídlom v Ţ. na základe leasingových zmlúv z
5, § 40 ods. 1, ods. 5 písm. c/ Tr. zák. uloţil trest odňatia slobody na tri roky a šesť mesiacov, na jeho výkon tohto
3 Tr. zák. zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny;
1 Tr. zák. obţalovanému uloţil tieţ peňaţný trest 5 000 € a
3 Tr. zák. ustanovil náhradný trest odňatia slobody na jeden rok. Proti rozsudku krajského súdu podal obţalovaný D. R. odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolateľ namietal skutkové zistenia súdu najmä v tom, ţe leasingové zmluvy neuzavrel ako ţivnostník (firma D. R. E.), ale ako spoločník a konateľ s.r.o. E., v čom videl zásadnú rozdielnosť svojho postavenia a aj zodpovednosti; namietal tieţ, ţe dostatočne nebol preukázaný vývoz vozidiel do Sýrie, a preto jeho konanie bolo nesprávne právne posúdené ako trestný čin sprenevery. Odvolateľ alternatívne tieţ navrhol (v prípade uznania jeho viny) nahradenie trestu odňatia slobody uloţením síce toho istého druhu trestu v primeranej výmere, ale s povolením 3 3 To 11/2011 podmienečného odkladu jeho výkonu. Obţalovaný tento svoj návrh odôvodnil dlhým časovým odstupom od spáchania skutku, čo zohľadňuje aj judikatúra; zároveň poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý uznal, ţe bolo porušené jeho (obţalovaného) ústavné právo na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov. Prokurátor navrhol odvolanie obţalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd ako súd odvolací v intenciách § 564 ods. 4 teraz účinného Trestného poriadku (zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) nezistil dôvod na rozhodnutie
1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a správnosť jemu predchádzajúceho konania, prihliadajúc pritom aj na (prípadné) chyby odvolaním nevytýkané, pričom dospel k záveru, ţe výroky napadnutého rozsudku sú legálne; neprimeraným je len jeho výrok o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Krajský súd uţ vo veci rozhodoval meritórne, a to rozsudkom z
1, ods. 5 Tr. zák.). Krajský súd napokon v odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo povaţoval dokazovanie za dostatočné a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení v otázke viny. Túto časť napadnutého rozsudku, ktorá zodpovedá ustanoveniu § 125 Tr. por., si osvojuje aj odvolací súd a vo vzťahu k výroku o vine obţalovaného D. R. na tieto poukazuje. Pred vyhlásením napadnutého rozsudku prokurátor v prospech obţalovaného navrhol uloţenie miernejšieho trestu s poukazom na dĺţku konania a skutočnosť, ţe D. R. pred aj po spáchaní predmetného trestného činu viedol riadny ţivot; samozrejme toto ţiadal aj obţalovaný. Krajský súd svoje stanovisko nezmenil a obţalovanému D. R. uloţil trest odňatia slobody ako v predchádzajúcom konaní. Odvolací súd prihliadol na ustanovenie § 23 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu a vychádzajúc z účelu Trestného poriadku (jeho ustanovenie § 1 ods. 1) konštatuje, ţe procesná norma poţaduje, aby hmotnoprávna norma bola aplikované čo najskôr (včasné odhalenie a postih páchateľa). Ďalej je potrebné vziať do úvahy, ţe pri určení druhu trestu a jeho výmery (§ 31 ods. 1 Tr. zák.) jedným z dôleţitých znakov je aj stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4 Tr. zák.); znakom je tu posúdenie osoby páchateľa. Jeho profil bol uţ spomenutý a nebolo zistené, ţe by od trestného činu spáchaného pred skoro štrnástimi rokmi, resp. ani predtým, bol odsúdený za iný delikt; táto skutočnosť zniţuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti ním spáchaného trestného činu. Je potrebné tieţ zohľadniť aj poľahčujúcu okolnosť a nezistenie okolností priťaţujúcich. Napokon prichádza do úvahy aj skutočnosť, 5 3 To 11/2011 ţe prvý meritórny rozsudok bol vydaný aţ dvanásť rokov od spáchania deliktu a jedenásť rokov od začatia trestného stíhania, pričom zavinenie obţalovaného na tomto nepriaznivom stave nebolo zistené. Tento stav odporuje čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorým je stanovené právo občana, aby jeho vec bola verejne prerokovaná bez zbytočných prieťahov. Rovnaké právo dáva občanovi aj čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach úpravou, ţe prerokovanie jeho veci súdom spravodlivo a verejne má byť uskutočnené v primeranej lehote. Týmto princípom zodpovedá aj ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky a jej Najvyššieho súdu. Jej základným rysom je zniţovanie uloţených trestov, čo zodpovedá aj princípu spravodlivosti, lebo vykonávanie závaţného trestu po dlhom období od spáchania deliktu nemá zásadný vplyv ani na páchateľa ani neslúţi generálnej prevencii, je skôr aktom formálneho aplikovania zákona, bez vzťahu k jeho výchovnému aspektu. Najvyšší súd v tejto súvislosti tieţ pripomína, ţe rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2011, sp. zn. III. ÚS 196/2011, bolo konštatované, ţe v rozhodovanej veci bolo porušené právo obţalovaného na prejednanie veci v primeranej lehote, čo však nebolo spôsobené jeho chybou. Najvyšší súd vzhľadom na uvedené povaţuje trest odňatia slobody uloţený obţalovanému D. R. krajským súdom za neprimeraný, a preto
1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Ide o oddeliteľný výrok rozsudku a keďţe boli splnené aj podmienky stanovené v § 259 ods. 3 Tr. por., odvolací súd sám vo veci rozhodol. Z dôvodov prezentovaných krajským súdom v napadnutom rozsudku sú splnené podmienky na mimoriadne zníţenie trestu odňatia slobody obţalovanému D. R.; odvolací súd preto aplikujúc ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák.
5 Tr. zák. (pričom prihliadol aj limity takého zníţenia
5 Tr. zák.) tomuto uloţil trest odňatia slobody na dva roky. 6 3 To 11/2011 Boli splnené podmienky na povolenie podmienečného odkladu výkonu uloţeného trestu odňatia slobody (§ 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.) a je potrebné obţalovaného potrestať trestom bezprostredne nespojeným s obmedzením jeho slobody, odvolací súd aplikoval uvedené zákonné ustanovenie; zároveň
1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu, ktorú povaţuje za primeranú. Týmto rezultátom zostali nedotknuté ďalšie výroky napadnutého rozsudku krajského súdu, a to o uloţení peňaţného trestu obţalovanému a ustanovení náhradného trestu odňatia slobody; odvolací súd nezistil dôvod na zmenu týchto výrokov. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 7. decembra 2011 JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.