2 písm. b) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 118 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“ alebo „zákon č. 50/1976 Zb.“) zamietol
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Gelnica č. 2009/00347/URP-Ká zo dňa 3. septembra 2009 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“). O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Zároveň zaviazal ţalobcu zaplatiť trovy konania účastníčke L. B. v sume 385,79 € k rukám jej právneho zástupcu JUDr. M. F., v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, odvolávajúc sa na ustanovenie § 250k ods. 1 OSP. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe jeho úlohou bolo posúdiť v medziach ţaloby, či stavebný úrad, ako aj ţalovaný porušil ustanovenia § 14 ods. 2, § 32 ods. 2 a 4, § 47 ods. 5 správneho poriadku a ustanovenia § 4 ods. 2, § 39 ods. 3 písm. a) a § 39a ods. 1 staveného zákona, teda či vo veci stavebný úrad rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a či ţalobcovi ako účastníkovi konania nebolo znemoţnené vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom, a to najmä s prihliadnutím, ţe k rozhodnutiu doručenému ţalobcovi nebola pripojená grafická príloha, ktorá má
zákona, ako aj
výroku rozhodnutia tvoriť jeho súčasť. Uviedol, ţe účastníkmi zlúčeného stavebného konania (Mesto Gelnica, ako stavebný úrad svojím rozhodnutím č. 2009/00374/URP-Ka zo dňa 3. septembra 2009 zlúčilo
5 stavebného zákona, rozhodnutie o vyuţívaní územia s rozhodnutím o umiestnení stavby) boli v súlade s § 34 stavebného zákona okrem navrhovateľa, t.j. Obce Margecany aj právnické a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné právo k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám mohli byť rozhodnutím priamo dotknuté, konkrétne vlastníci pozemkov M. Z., L. B. a O. K., ďalej E- H- 6Sţp/10/2011 3 s.r.o., ktorá má na susednej parcele hydinársku farmu, Košický samosprávny kraj, ako aj ţalobca, keďţe má na pozemkoch umiestnený hospodársky dvor, pričom všetci účastníci konania, s výnimkou ţalobcu, ktorý vzniesol námietky, s vydanými rozhodnutiami súhlasili. K námietke ţalobcu poukazujúcej na to, ţe správne orgány si mali pre rozhodnutie vyţiadať aj stanovisko Ministerstva poľnohospodárstva SR, resp. ţe aj Ministerstvo poľnohospodárstvo SR malo byť účastníkom konania, vyhodnotiac ju za nedôvodnú uviedol, ţe Ministerstvo poľnohospodárstva SR nespĺňa ţiadnu z podmienok stanovenú v § 34 stavebného zákona na to, aby mohol mať postavenie účastníka konania, doplniac, ţe nie je ani dotknutým orgánom
1 stavebného zákona, pretoţe rozhodnutie o umiestnení zmeny stavby sa netýka stavieb, ktoré sú určené na chov zvierat, výrobu, skladovanie a spracovanie krmív, ukladanie a spracovanie vedľajších produktov, ţivočíšnych produktov a netýka sa stavieb, ktoré sú určené na výkon hraničnej veterinárnej kontroly, keďţe rozhodnutie o umiestení zmeny stavby „Priemyselný hnedý park v Margecanoch“ má slúţiť na drevársku výrobu. V tejto súvislosti uviedol, ţe postavenie dotknutej osoby v zmysle § 140a ods. 1 stavebného zákona má Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Spišskej Novej Vsi, ktorý ako dotknutý orgán vo svojom záväznom stanovisku č. 2009/0386-4 zo dňa 18. júna 2009 vyjadril súhlas k územnému konaniu. Konštatoval, s poukazom na obsah pripojených administratívnych spisov, ţe stavebný úrad vo veci nariadil ústne pojednávanie, o ktorom boli upovedomení všetci účastníci stavebného konania, teda aj ţalobca, mali moţnosť sa ústneho pojednávania zúčastniť, vyjadriť svoj názor, prípadne navrhovať dôkazy, pričom je v kompetencii správneho orgánu, ktoré navrhované dôkazy vykoná resp. nevykoná. Poukazujúc na to, ţe ţalobca predloţil stavebnému úradu písomné námietky, s ktorými sa stavebný úrad vo svojom rozhodnutí vysporiadal, vyhodnotil postup správnych orgánov za súladný so správnym poriadkom a stavebným zákonom. Mal za to, ţe stavebný úrad si vyţiadal stanoviská účastníkov konania, ako aj dotknutých osôb, náleţite sa vysporiadal s námietkami ţalobcu vznesenými v priebehu konania a z uvedeného dôvodu preto vzhliadol námietku, ktorou ţalobca vytýkal stavebnému úradu, ţe vydal rozhodnutie bez dostatočne zisteného skutkového stavu, za nedôvodnú. Rovnako za nedôvodnú vyhodnotil námietku, ktorou ţalobca poukazoval na procesné pochybenia správnych orgánov spočívajúce v tom, ţe mu prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo doručené bez prílohy, t.j. bez grafickej prílohy, hoci z výroku rozhodnutia vyplýva, ţe bola súčasťou rozhodnutia. Dôvodil, ţe tak ako uvádza ţalovaný a ako vyplýva aj z obsahu pripojených administratívnych spisov, súčasťou rozhodnutia stavebného úradu je aj grafická príloha s názvom „Zakreslenie objektu do katastrálnej mapy“ 6Sţp/10/2011 4 v mierke 1:500, ktorá svojím vypracovaním zodpovedá situačnému výkresu na podklade katastrálnej mapy
3 písm. a) Vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len ako „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“). Uviedol ďalej, ţe ak ţalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu namietal, ţe súčasťou rozhodnutia, ktoré mu bolo doručené, nebola grafická príloha, nič mu nebránilo poţiadať stavebný úrad, aby mu táto grafická príloha bola zaslaná, zdôrazniac, ţe okrem svojich námietok obsiahnutých v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a v ţalobe, ţiadnym spôsobom nepreukázal, ţe by mu skutočne rozhodnutie stavebného úradu bolo doručené bez grafickej prílohy, pričom sa priklonil k tvrdeniu ţalovanému, ktorým poukazoval na to, ţe ţalobca by nemohol vzniesť námietky ohľadne obsahu grafickej prílohy, keby mu táto doručená nebola. K námietkam ţalobcu poukazujúcim na vyuţívanie fondov z Európskej únie, uprednostňovanie záujmov Obce Margecany pred záujmami súkromných podnikateľov, ako aj na potláčanie a likvidovanie poľnohospodárskej výroby, označiac ich za irelevantné, uviedol, ţe ţalobca v stavebnom ani v súdnom konaní nepreukázal, ţe skutočne na hospodárskom dvore v Margecanoch existujúce stavby, označované ako maštaľ, v súčasnosti, resp. v minulosti slúţia (slúţili) chovu poľnohospodárskych zvierat, práve naopak, v konaní bolo dostatočne preukázané, ţe napriek registrovanej farme ţalobcu č. P 40 541 v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat v Ţiline od 4. mája 2004, táto je aktívna, schválená, ale nevyuţívaná, lebo od jej vzniku neboli presúvané ani odsúvané ţiadne ovce o čom svedčí nulová evidencia presunov. Uviedol, ţe uvedené stavby
stavebno-statického posudku vypracovaného Ing. R. K., PhD. v decembri 2009, ako aj fotodokumentácie, nie sú vhodné na dlhodobý pobyt osôb, zvierat a ich zdrţovanie, keďţe nevykazujú prvky významnej údrţby a obnovy, ich stav je váţny, je potrebná ich rekonštrukcia, pričom kritická sa javí predovšetkým strešná konštrukcia, medzistrop, tieto hrozia zrútením, a preto je ich stav ţivot ohrozujúci dodajúc, ţe aj z tohto zistenia jednoznačne vyplýva, ţe na hospodárskom dvore Margecany sa nevykonáva poľnohospodárska výroba spočívajúca v chove poľnohospodárskych zvierat (oviec, kráv). K námietke, ktorou ţalobca vytýkal ţalovanému, ako aj prvostupňovému správnemu orgánu, ţe ich rozhodnutia neobsahujú náleţitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku a taktieţ v stavebnom zákone, konštatoval, ţe stavebný úrad sa vo svojom rozhodnutí 6Sţp/10/2011 5 vyporiadal so všetkými písomnými námietkami ţalobcu a odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia má všetky zákonom stanovené náleţitosti. Záverom odôvodnenia svojho rozhodnutia zdôvodnil opodstatnenie nevyhovenia návrhu ţalobcu na odročenie pojednávania, ktorý sa tohto návrhu doţadoval z dôvodu, ţe mu doposiaľ nebolo doručené rozhodnutie stavebného úradu aj s grafickou prílohou a taktieţ za účelom vyţiadania stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva SR, keď mal za to, ţe ţalobcovi od času, keď mu bolo doručené rozhodnutie stavebného úradu, za predpokladu, ţe jeho súčasťou nebola grafická príloha, nič nebránilo, aby mu grafická príloha stavebným úradom bola doručená, pričom z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplýva, ţe by rozhodnutie stavebného úradu grafickú prílohu neobsahovalo a vo vzťahu k stanovisku Ministerstva pôdohospodárstva SR konštatoval, ţe toto nie je potrebné, pretoţe nie je dotknutou osobou
1 stavebného zákona. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby bol v súlade so stavebným zákonom a správnym poriadkom, a preto ţalobu
1 OSP zamietol. O trovách konania ţalobcu rozhodol
1 OSP a nakoľko nebol v konaní úspešný, právo na ich náhradu mu nepriznal. Zároveň, z dôvodu, ţe ţalobca v konaní úspešný nebol, zaviazal ho nahradiť trovy konania účastníčky L. B. titulom jej právneho zastúpenia v sume 385,79 € pozostávajúce z 2 úkonov právnej sluţby vykonaných v roku 2010 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa
môjho názoru o tak podstatnú a rozhodujúcu chybu, ktorá by nebola známa samotnému žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi.“ Zastával ďalej názor, odvolávajúc sa na ustanovenie § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ţe nezaslanie oboch príloh enunciátu rozhodnutia je podstatnou a rozhodujúcou chybou, ktorú nemal prvostupňový súd tolerovať, nakoľko nemôţe byť na subjektívnej úvahe krajského súdu (správneho orgánu) či rozhodnutie bude úplné aj s prílohami alebo nie, pretoţe takýto postup je v rozpore so zákonom. Z uvedeného dôvodu mal za to, ţe správny orgán prvého a druhého stupňa, zaslaním mu neúplného rozhodnutia, keďţe toto neobsahovalo overenú grafickú prílohou územného rozhodnutia – situačný výkres z katastrálnej mapy M 1:500, a to napriek tomu, ţe
výroku rozhodnutia, táto tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť, porušil ustanovenie § 47 ods. 5 správneho poriadku, § 39a ods. 1 stavebného poriadku, ako aj § 4 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., čím mu znemoţnil posúdiť a vyjadriť sa aj ku grafickej časti územného rozhodnutia, najmä vo vzťahu k porušeniu odstupových vzdialeností maštalí a výrobnej haly A, výrobnej haly B, kotolne a ČOV. Neakceptoval právny názor krajského súdu, ktorým dal za pravdu ţalovanému, citujúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku: „...potom ako vedel vznášať námietky ohľadom grafickej prílohy, ktorú skutočnosť mohol zistiť iba z nej...“ opätovne opakujúc, ţe jeho námietky (bez grafickej prílohy) ohľadom vyuţitia územia a umiestnenia zmeny stavby 6Sţp/10/2011 7 nemohli byť exaktné, a to napriek tomu, ţe farmu uţíva uţ 40 rokov. Ďalej namietal, ţe krajský súd nesprávne právne posúdil jeho návrhy na vykonanie dokazovania, vykonanie ktorých by pre neho privodilo výhodnejšie postavenie. Vytýkal prvostupňovému súdu, ţe neakceptoval jeho návrh na vykonanie dokazovania vyţiadaním si stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva SR o farme v Margecanoch na území a v budovách bývalých dvoch maštalí, ktoré majú byť rozhodnutím zmenené na prevádzkovanie píly – výrobu drevárskych výrobkov a uspokojil sa len s tvrdením bez dôkazu, ţe farma je aktívna, avšak v rozpore s týmto právnym a skutkových stavom ponechal v platnosti napadnuté rozhodnutie, doplniac zároveň, ţe farma v Margecanoch plní svoju funkciu, lebo ovce sa tam zdrţujú v období od marca do novembra. Ďalej mal za to, ţe z procesného hľadiska napadnuté rozhodnutie je nejasné a nezrozumiteľné a tým aj nepreskúmateľné, lebo sa nejedná o samotné rozhodnutie, ale o popis námietok a zaujatie stanoviska k námietkam a v tejto súvislosti poukázal na to, ţe samotné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa neobsahuje zákonné náleţitosti (§ 47 ods. 3 správneho poriadku) dôvodiac tým, ţe v odôvodnení rozhodnutia správny orgán neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Záverom uviedol, ţe nebolo preukázané, ţe by rozhodnutím stavebného úradu boli dodrţané zákonom stanovené medzery medzi stavbami a krajský súd nesprávne právne vec posúdil, keďţe jeho námietky neakceptoval. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu, trvajúc na obsahu svojho vyjadrenia k ţalobe, ako aj na obsahu napadnutého rozhodnutia len doplnil, ţe skutočnosť, ţe údajne nebola ţalobcovi pripojená grafická príloha rozhodnutia prvostupňového stavebného úradu, nemá ţiadny vplyv na jeho správnosť. Tvrdenie ţalobcu o tom, ţe mu bolo doručené prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu bez príloh, povaţoval za zavádzajúce, uvedúc, ţe umiestnenie stavby bolo riadne prejednané na ústnom pojednávaní dňa 18. júna 2009, t.j. nie je moţné, aby ţalobca nevedel o tom, ako bude stavba umiestnená, doplniac záverom, ţe ţalobca doručil v priebehu konania námietky, s ktorými sa prvostupňový stavebný úrad kvalifikovane vysporiadal vo svojom rozhodnutí, a preto navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť. 6Sţp/10/2011 8 Účastníčka správneho konania L. B. v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedla, ţe toto povaţuje za účelové a právne irelevantné a majúc za to, ţe prvostupňový súd náleţite zistil skutkový stav veci, ktorý aj správne právne posúdil navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 130,91 €, a to za 1 úkon právnej sluţby účtovaný v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) – vyjadrenie k odvolaniu ţalobcu (1x úkon
3 citovanej vyhlášky vo výške 123,50 € a 1x reţijný paušál vo výške 7,41 €. Ostatní účastníci správneho konania sa k odvolaniu ţalobcu písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). Odvolací súd z administratívneho spisu zistil, ţe Mesto Gelnica, ako príslušný stavebný úrad v zmysle § 119 ods. 3 stavebného zákona, určený Krajským stavebným úradom v Košiciach, opätovne posúdilo návrh Obce Margecany zo dňa
stavebného zákona a na podklade ustanovení § 39, § 39a a § 39b stavebného zákona zlúčil rozhodnutie o vyuţívaní územia s rozhodnutím o umiestnení stavby, vydal jednak rozhodnutie o vyuţívaní územia na dotknutých pozemkoch za účelom zriadenia priemyselného hnedého parku a jednak rozhodnutie o umiestnení zmeny stavby na dotknutých pozemkoch - „Priemyselný hnedý park v Margecanoch“ s tým, ţe vo výrokoch oboch rozhodnutí je uvedené, ţe nové vyuţitie územia a rozsah a umiestnenie stavby sú zakreslené v situačnom výkrese na podklade katastrálnej mapy M 1:500, tvoriacej prílohu rozhodnutia. V územnom konaní ţalobca, nesúhlasiac s predloţeným návrhom na vydanie rozhodnutia o vyuţití územia a o umiestnení zmeny stavby „Priemyselný hnedý park v Margecanoch“, v kat. území M., uplatnil námietky, ktorými poukazoval na nasledovné skutočnosti: - účastníkmi konania nie sú Ministerstvo poľnohospodárstva SR a Regionálna veterinárna a potravinová správa Spišská Nová Ves - rozhodnutím dotknuté územie tvorí súčasť poľnohospodárskeho dvora, ktorý uţíva viac ako 40 rokov s tým, ţe má na ňom umiestnenú farmu -
stanoviska Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová Ves malo byť vydanie rozhodnutia podmienené spracovaním a realizovaním opatrení, ktorými by sa zachovala ochrana chovu pred zavlečením nákaz – protinákazová bezpečnosť v záväznosti na projektový zámer - predmetné územie, na ktorom sa plánuje zriadenie „Priemyselného hnedého parku v Margecanoch“ je veľmi malé a svojou činnosťou vylučuje prítomnosť chovu hospodárskych zvierat a nie je moţné, aby na doterajšom hospodárskom dvore v prípade zriadenia priemyselného parku mohli byť ustajnené ovce (kravy) bez následkov na ich zdravotný stav - v danom priestore má zriadený hospodársky dvor, na ktorom má postavené – dve maštale pre chov oviec (kráv), je vlastníkom oplotenia a studne a je vlastníkom funkčného rodinného domu, v ktorom sú ubytovaní občania, pôvodne pracujúci na hospodárskom dvore - na danom území sa nachádza farma oviec, ktorá je riadne registrovaná v Centrálnej evidencií hospodárskych zvierat pod číslom P X. s platnosťou od
správneho poriadku povinný vyţiadať si jeho stanovisko ako naloţiť s poľnohospodárskou farmou v Margecanoch, pri kolízii záujmov s Obcou Margecany. Odvolávajúc sa na § 39b ods. 3 písm. a) stavebného zákona, poukázal ďalej na to, ţe v napadnutom rozhodnutí stavebný úrad len jednostranne posúdil vplyv na verejné a súkromné záujmy. Ďalej okrem výhrad totoţných s námietkami uplatnenými v územnom konaní, poukazoval na procesné pochybenia, ktorých sa prvostupňový správny orgán dopustil tým, ţe jeho rozhodnutie je neúplné a nepreskúmateľné, nakoľko mu bolo rozhodnutie doručené bez katastrálnej mapy o vyuţití územia, a to napriek tomu, ţe táto je súčasťou enunciátu rozhodnutia, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 39a ods. 1 stavebného zákona. Ďalej mal za to, ţe samotné odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje zákonné náleţitosti ustanovené v § 47 ods. 3 správneho poriadku. Doţadoval sa doplnenia dokazovania vyţiadaním si stanoviska Ministerstva poľnohospodárstva SR, keďţe mal za to, ţe v danej veci ide o kolíziu záujmov ministerstva priemyslu a poľnohospodárstva a bez tohto stanoviska nie je moţné objektívne uzavrieť túto vec. Ţalovaný preskúmaním spisového materiálu, dospejúc k názoru, ţe stavebný úrad postupoval pri vydávaní napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov, zamietol
2 správneho poriadku odvolanie ţalobcu a rozhodnutie Mesta Gelnica č. 2009/00347/URP-Ká zo dňa 3. septembra 2009 v celom rozsahu potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe napadnutým prvostupňovým rozhodnutím bolo vymedzené územie na navrhovaný účel, t.j. umiestnenie stavby a vyuţitie územia pre „Priemyselný hnedý park Margecany“, na dotknutých pozemkoch, v kat. území M. s tým, ţe pre navrhovaný priemyselný park bude
predloţenej dokumentácie vytvorený nový prístupový koridor, t.j. nová prístupová komunikácia a oporný múr tak, aby sa transportné a manipulačné operácie vykonávali v plnej miere mimo parc. č. X., t.j. mimo funkčného areálu spoločnosti E. H. s.r.o., pričom 6Sţp/10/2011 12 navrhovaným oporným múrom je zabezpečené aj odčlenenie plánovaného priemyselného parku od objektov parc. č. X. a X., ktoré podobne ako susedné stavby na parc. č. X. a X. nie sú predmetom územného rozhodnutia a vydané rozhodnutie nemá vplyv na ich prevádzku. Dôvodil ďalej, ţe stavebný úrad si v územnom konaní zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a umoţnil sa im vyjadriť tým, ţe ich oboznámil so začatím územného konania a prizval ich na ústne prejednanie návrhu, pričom práve Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Spišskej Novej Vsi, ktorý má
2009/0386-4 zo dňa
osobitných predpisov, nakoľko RV a PS vydáva záväzné posudky v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v územnom konaní, ak sa týka stavieb, ktoré sú určené na chov zvierat, výrobu, skladovanie a spracúvanie krmív, ukladanie a spracovanie vedľajších produktov, ţivočíšnych produktov a prípadne, ak sa územné konanie týka stavieb, ktoré sú určené na výkon hraničnej veterinárnej kontroly, a keďţe sa nejedná o činnosť vyţadujúcu si záväzný posudok v zmysle ustanovení citovaného zákona, nie je moţné vyhovieť námietke ţalobcu a poţadovať stanovisko Ministerstva poľnohospodárstva SR. Uviedol ďalej, ţe v rámci odvolacieho konania sa k veci vyjadrila Regionálna veterinárna a potravinová správa v Spišskej Novej Vsi, pod č. 949/2009 zo dňa
záverov predloţeného stavebno-statického posudku vypracovaného Ing. R. K., PhD. v decembri 2008, obsahujúceho podrobnú fotodokumentáciu objektov na parc. č. X. a X., je jedna stavba nevhodná pre dlhodobý pohyb osôb a ich zdrţiavanie sa v objekte a druhá stavba je v havarijnom aţ ţivot ohrozujúcom stave s tým, ţe keďţe maštale ţalobcu nie sú funkčné, nie je moţné posúdiť vplyv navrhovaného priemyselného hnedého parku na vplyv prevádzky registrovanej farmy oviec. K námietke poukazujúcej na to, ţe stavebný úrad mal v konaní zohľadniť aj existenciu chovu hydiny spoločnosťou E. s.r.o. uviedol, ţe stavebný úrad uvedenú spoločnosť zahrnul do okruhu účastníkov konania a o konaní ju upovedomil, pozval na ústne pojednávanie a zaslal jej aj písomné vyhotovenie rozhodnutia zdôrazniac, ţe spoločnosť E. s.r.o. nepodala ţiadne námietky voči prvostupňovému rozhodnutiu a navrhovateľovi písomne dala súhlas so zmenou vyuţitia stavby na parc. č. X., kat. územie M. doplniac, ţe pre navrhovaný priemyselný park bude
predloţenej dokumentácie vytvorený nový prístupový koridor, t.j. nová prístupová komunikácia a oporný múr na parc. č. X. tak, aby sa transportné a manipulačné operácie vykonávali v plnej miere mimo parc. č. X., t.j. mimo funkčného areálu spoločnosti E. s.r.o. s tým, ţe táto poţiadavka vyplýva aj zo stanoviska RVaPS Spišská Nová Ves zo dňa 24. októbra 2008 a dodrţanie tejto poţiadavky stavebný úrad zabezpečil stanovením podmienok vo vydanom územnom rozhodnutí, a to podmienky č. 7 (rozhodnutia o vyuţívaní územia) a podmienky č. 8 (rozhodnutia o umiestnení stavby). K námietkam, ktorými ţalobca poukazoval na procesné pochybenia prvostupňového správneho orgánu uviedol, ţe v predloţenom spisovom materiáli je súčasťou napadnutého rozhodnutia grafická príloha s názvom „Zakreslenie objektu do katastrálnej mapy“ v mierke 1:500, ktorá svojím vypracovaním zodpovedá situačnému výkresu na podklade katastrálnej mapy
3 písm. a) vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Uviedol, ţe preskúmaním predloţeného spisového materiálu bolo preukázané, ţe prvostupňový stavebný úrad
stavebného zákona posúdil návrh z hľadiska starostlivosti o ţivotné prostredie a potrieb poţadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúmal návrh a jeho súlad s podkladmi územného plánovania a s predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdil či vyhovuje všeobecným technickým poţiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým poţiadavkám na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipoţiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., 6Sţp/10/2011 14 pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom, ďalej si zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdil vyjadrenie účastníkov a námietky ţalobcu a mal za to, ţe prvostupňový stavebný úrad zistil presne a úplne skutočný stav veci, pre svoje rozhodnutie si obstaral potrebné podklady a postupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 4 a § 32 správneho poriadku.
stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o ţivotné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môţe vyhradiť predloţenie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti;
nich môţe dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa poţiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia poţiadavky
1 stavebného zákona rozhodnutím o vyuţívaní územia sa povoľuje nové vyuţívanie územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti.
2 stavebného zákona v podmienkach nového vyuţívania územia sa určí najmä spôsob, akým sa má územie upraviť, usporiadať, zalesniť, odvodniť, pripojiť na pozemné komunikácie, na siete a zariadenia technického vybavenia územia, spôsob zabezpečenia poţiadaviek vyplývajúcich z blízkosti chránených častí krajiny a zo stanovísk dotknutých orgánov a určenia poţiadaviek na ochranu existujúcich stavieb a zelene. Podmienkami rozhodnutia
odseku 1 sa môţe určiť aj kapacitná únosnosť vyuţívania územia na voľnočasové alebo rekreačné potreby obyvateľstva vrátane limitov pre ubytovacie kapacity.
3 stavebného zákona rozhodnutie o vyuţívaní územia sa vyţaduje na
5 stavebného zákona rozhodnutie o vyuţívaní územia sa zlúči s rozhodnutím o umiestnení stavby, ak sa má na pozemku, ktorého sa rozhodnutie týka, uskutočniť aj stavba. 6Sţp/10/2011 16
2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. k územnému rozhodnutiu pripojí stavebný úrad overený situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy alebo mapový podklad vypracovaný
3 písm. a). Najvyšší súd Slovenskej republiky, posúdiac obsah odvolacích námietok, ktorými ţalobca poukazoval jednak, ţe postupom prvostupňového súdu mu bola ako účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom a jednak, ţe prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, ich vyhodnotil za irelevantné, a to z dôvodov niţšie uvedených.
2 a 3, doručí súd ţalovanému rovnopis ţaloby. Predseda senátu môţe nariadiť ţalovanému, aby sa k obsahu ţaloby vyjadril v lehote, ktorú zároveň určí. K námietke ţalobcu vytýkajúcej prvostupňovému súdu, ţe neodročil pojednávanie za účelom podania jeho kvalifikovaného stanoviska k predloţeným vyjadreniam ţalovaného a účastníkov konania, keď dokonca namietal, ţe tejto ţiadosti nevyhovel samostatným uznesením, upriamiac pozornosť na nález Ústavného súdu SR III. 202/2002, v ktorom sa konštatuje, ţe: „...Ak predseda senátu
Občianskeho súdneho poriadku nariadi žalovanému, aby sa vyjadril k žalobe, a tento súdu predloží vyjadrenie k žalobe, tak ide o súčasť prípravy pojednávania, výsledky ktorej je predseda senátu povinný oznámiť na začiatku pojednávania.“, ako aj na obsah zápisnice z pojednávania konaného dňa 10. februára 2011, odvolací súd konštatuje, ţe prvostupňový súd tým, ţe na začiatku pojednávania oboznámil prítomných účastníkov konania s vyjadreniami jemu doručenými, postupoval v intenciách citovaného nálezu ústavného súdu, podotýkajúc zároveň, ţe preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti Občianskeho súdneho konania má charakter nesporového konania, a preto správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis a či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel, pričom význam vyjadrení účastníkov súdneho konania k ţalobe má, v porovnaní s váţnosťou dokazovania vykonaného príslušnými správnymi orgánmi v priebehu správneho konania (ktorý postup je predmetom súdneho prieskumu) len podporný charakter a z uvedeného dôvodu je postačujúce, keď predseda senátu na začiatku pojednávania poskytne účastníkom konania v rámci informácie o výsledkoch prípravy pojednávania aj informáciu o obsahu 6Sţp/10/2011 17 podaných vyjadrení. Prvostupňový súd preto, ak neodročil pojednávanie za účelom doručenia vyjadrení účastníkov konania ţalobcovi, neodňal mu týmto postupom moţnosť konať pred súdom, a to dokonca napriek tomu, ţe o tomto procesnom návrhu nerozhodol samostatným uznesením. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, ţe uznesenie, ktorým súd rozhodol o návrhu ţalobcu na odročenie pojednávania má povahu uznesenia, ktorým sa upravuje vedenie konania, ktoré sa v zmysle príslušných ustanovení OSP účastníkom nedoručuje a rovnako nemusí obsahovať ani odôvodnenie (§ 168 ods. 2 a § 169 ods. 2 OSP). K námietke ţalobcu poukazujúcej na to, ţe mu prvostupňový správny orgán doručil rozhodnutie bez situačného výkresu (katastrálnej mapy M 1:500) tvoriaceho prílohu tohto rozhodnutia
2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., odvolací súd poznamenáva, že žalobca dosiaľ spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal túto skutočnosť, a preto s poukazom na to, ţe sa so situačným výkresom oboznámil na ústnom pojednávaní konanom v dňoch
3 vety druhej OSP, potvrdil. O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 OSP, § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, ţe v odvolacom konaní úspešnému ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu z dôvodu neúspešne podaného odvolania ţalobcu ţiadne trovy preukázateľne nevznikli. Rovnako odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania ani účastníčke správneho konania L. B., uplatňujúcej si trovy konania vo vyjadrení k odvolaciu ţalobcu, a to z dôvodu, ţe tieto nepovaţoval za účelne vynaloţené na bránenie jej práva (samotné vecné vyjadrenie k odvolaniu ţalobcu pozostávalo len z jednej vety, a to, ţe dôvody uvádzané žalobcom v jeho odvolaní považovala za účelové a právne irelevantné). Vo vzťahu k ostatným účastníkom správneho konania rozhodol odvolací súd identicky, keďţe im trovy odvolacieho konania rovnako nevznikli. 6Sţp/10/2011 19 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 28. marca 2012 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.