Obsah (11)

§ 138§ 40§ 126§ 250j§ 250k§ 11§ 5§ 39§ 157§ 221§ 226

Najvyšší súd 6Sžo/20/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: M. K., bytom J., právne zastúpenej JUDr. Ľ. B., advokátom, so sídlom Advoká

§ 138ods.

6 zákona NR SR č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe v znení účinnom do

1. októbra 2009 (ďalej len ako „zákon o štátnej sluţbe“) potvrdil rozhodnutie ţalovaného č. 2009/000080 zo dňa
2. apríla 2009 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“) o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne, a to odvolaním

§ 40ods.

2 písm. a) zákona o štátnej sluţbe, ku dňu

1. apríla 2009, najskôr však dňom doručenia prvostupňového rozhodnutia. Zároveň zaviazal ţalovaného nahradiť ţalobkyni trovy konania vo výške 403,66 € s tým, ţe tieto je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi ţalobkyne JUDr. Ľ. B., do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Nárok ţalobkyne na ušlú mzdu od
2. mája 2009 do právoplatnosti rozhodnutia, vylúčil prvostupňový súd na samostatné konanie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, odvolávajúc sa na ustanovenia § 1 ods. 1, § 39 ods. 1 písm. a), § 40 ods. 2 písm. a), § 125 ods. 1 a ods. 2, § 138 ods. 1, § 138 ods. 4 a § 139 ods. 3 zákona o štátnej sluţbe vyhodnotil námietky podané ţalobkyňou, ţe tieto sú zaloţené iba na jej subjektívnom pocite a neboli konkrétnymi dôkazmi preukázané. Dôvodil, ţe zo zisteného stavu vyplýva, ţe ku dňu začatia správneho konania vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne t.j. ku dňu
3. marca 2009 a následne ku dňu vydania rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne, odvolaním dňa
4. apríla 2009, teda v čase rozhodovania na Obvodnom úrade Humenné 6Sţo/20/2011 2 nebolo voľné ţiadne štátnozamestnanecké miesto, ani miesto pri výkone práce vo verejnom záujme, pričom mal dostatočne preukázané, ţe štátnozamestnanecké miesto ţalobkyne bolo zrušené ku dňu
5. decembra 2007, a preto mal za to, ţe boli splnené podmienky pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne

§ 40ods.

2 písm. a) zákona o štátnej sluţbe a správne rozhodnutia boli vydané príslušným správnym orgánom

§ 126citovaného zákona.

Uviedol, ţe pokiaľ ţalobkyňa namietala zákonnosť postupu ţalovaného z dôvodu, ţe nebola prizvaná na zasadnutie poradnej odvolacej komisie, súd sa stotoţnil so záverom ţalovaného, ţe zo zákona o štátnej sluţbe mu nevyplýva povinnosť prizvať ţalobkyňu na zasadnutie poradnej odvolacej komisie. Za nezákonný však povaţoval spôsob zasadnutia poradnej odvolacej komisie, keď mal za to, poukazujúc na ustanovenie § 139 ods. 3 zákona o štátnej sluţbe, ţe táto nebola schopná uznášať sa, nakoľko sa zasadnutia komisie preukázateľne nezúčastnili všetci jej členovia a teda komisia nebola uznášaniaschopná. Rovnako povaţoval za nesprávny záver ţalovaného, ţe stanovisko poradnej odvolacej komisie má len poradný charakter, a preto spôsob zasadnutia poradnej odvolacej komisie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, odvolávajúc sa na ustanovenia § 138 a § 139 zákona o štátnej sluţbe, ktoré by v takom prípade nemali svoje opodstatnenie. Mal za to, ţe pokiaľ ţalovaný rozhodol o odvolaní ţalobkyne bez riadneho prerokovania odvolania v poradnej odvolacej komisii za účasti všetkých jej členov, postupoval v rozpore so záujmom ţalobkyne a v rozpore so zákonom. K námietke, vznesenej na pojednávaní povereným zástupcom ţalovaného, poukazujúcej na to, ţe ţaloba bola podaná oneskorene, nakoľko za pouţitia inštitútu fikcie doručenia, bolo napadnuté rozhodnutie doručené ţalobkyni dňa 20. júla 2009 a ţaloba bola podaná dňa 29. septembra 2009, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty uviedol, ţe z administratívneho spisu mal preukázané, ţe na napadnutom rozhodnutí ţalovaného bolo uvedené, ţe toto nadobudlo právoplatnosť dňom 1. augusta 2009, a preto vznesenú námietku povaţoval za neopodstatnenú a účelovú. Z vyššie uvedených dôvodov, po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach ţaloby, dospel krajský súd k záveru, ţe v konaní správnych orgánov bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného, a preto napadnuté rozhodnutie

§ 250jods.

2 písm. e) OSP zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol

§ 250kods.

1 OSP a úspešnej ţalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 403,66 €, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66 € a trov právneho zastúpenia vo výške 337,66 €, ktoré boli vypočítané

§ 11ods.

1 v spojení s ustanovením § 20a, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“). Trovy právneho zastúpenia ţalobkyne pozostávali zo štyroch úkonov právnej pomoci (prevzatie veci a príprava na pojednávanie, 1x porada s klientom, podanie ţaloby a účasť na pojednávaní) po 53,49 € za jeden úkon, 2x reţijný paušál po 6,95 € a 2x reţijný paušál po 7,21 €, z hotových výdavkov spojených s cestovným Humenné – Prešov a späť osobným motorovým vozidlom zn. BMW a z náhrady za stratu času za 4 polhodiny po 12,02 €. Ţalobkyni nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej sluţby, ktoré predchádzali podaniu ţaloby a rovnako tieţ trovy, ktoré

jeho názoru, neboli účelne vynaloţené. Proti rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odolanie, namietajúc len správnosť výroku, ktorým bolo zrušené iba druhostupňové rozhodnutie ţalovaného č. 2009/000102 zo dňa 14. júla 2009 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie

§ 250jods.

2 písm.

1. e)OSP, a to napriek tomu, ţe v návrhu ţaloby bol obsiahnutý aj návrh na zrušenie prvostupňového rozhodnutia ţalovaného Č. sp.: 2009/000080 zo dňa 22. apríla 2009. Odvolávajúc sa na ustanovenie § 157 ods. 2 OSP uviedla, ţe napadnutý 6Sţo/20/2011 3 rozsudok nespĺňa zákonné kritériá obsiahnuté v citovanom ustanovení, nakoľko krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia náleţite nevyargumentoval príčiny nevyhovenia jej návrhu. Namietala ďalej, ţe krajský súd nevyhodnotil jej ţalobnú námietku, ţe ako dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním je uvedené ustanovenie § 40 ods. 2 písm.
2. a)zákona o štátnej sluţbe, pričom výrok rozhodnutia neobsahuje ţiadnu ďalšiu informáciu, resp. spresnenie k citovanému ustanoveniu, zdôrazniac zároveň, ţe toto hrubé zákonné pochybenie činí potom samotné rozhodnutie o odvolaní od počiatku nepreskúmateľným a nevykonateľným, pretoţe ustanovenie § 40 ods. 2 písm.
3. a)zákona o štátnej sluţbe obsahuje tri samostatné a na sebe logicky nezávislé moţnosti resp. dôvody, pre ktoré môţe sluţobný úrad skončiť štátnozamestnanecký pomer odvolaním svojich zamestnancov. Rovnako namietala skutočnosť, ţe krajský súd sa nedostatočne venoval jej námietke poukazujúcej na to, ţe správne rozhodnutia neboli vydané príslušným správnym orgánom a taktieţ námietke vytýkajúcej ţalovanému porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných vzťahoch pri vykonávaní štátnej sluţby v zmysle § 3 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe a § 3 ods. 1 zákona NR SR č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. Z vyššie uvedených dôvodov, preto ţiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnutý rozsudok krajského súd v tom zmysle „ţe ho doplní aj o tú časť výroku, ţe sa ruší aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – Obvodného úradu v Humennom Č. sp.: 2009/000080 zo dňa 22. apríla 2009“. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania bez jej bliţšej špecifikácie. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobkyne, zotrvajúc na svojom vyjadrení k ţalobe zo dňa 18. novembra 2009, navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/56/2009-92 zo dňa 16. novembra 2010 potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne je dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). Predmetom súdneho prieskumu vymedzeným ţalobkyňou bolo preskúmanie rozhodnutia ţalovaného Č. sp.: 2009/000102 zo dňa 14. júla 2009 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Č. sp.: 2009/000080 zo dňa 22. apríla 2009, ktorým vedúci sluţobného úradu Obvodného úradu Humenné ako príslušný správny orgán

§ 5zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) a § 126 zákona o štátnej sluţbe, odvolal ţalobkyňu

§ 39ods.

1 písm.

1. a)a § 40 ods. 2 písm.
2. a)zákona o štátnej sluţbe zo štátnozamestnaneckého miesta v sluţobnom úrade Obvodný úrad Humenné, Kukorelliho 1, 066 01 Humenné, organizačný útvar: Odbor všeobecnej vnútornej správy, odbor štátnej sluţby: 2.17 Vnútro, funkcia: hlavný referent s pravidelnými miestom výkonu štátnej sluţby Obvodný úrad Humenné, Kukorelliho 1, 066 01 Humenné, s tým, ţe štátnozamestnanecký pomer končí dňom 30. apríla 2009, najskôr 6Sţo/20/2011 4 však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní (§ 40 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe). Rozhodol tak následne po zrušení „Rozhodnutia vedúceho sluţobného úradu Obvodného úradu v Humennom zo dňa 10. januára 2008, č.j. 2008/15/3 v spojení s Rozhodnutím vedúceho sluţobného úradu Obvodného úradu v Humennom zo dňa 3. decembra 2007“ rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/13/2008 zo dňa 20. januára 2009, ktorý predmetné rozhodnutia zrušil

§ 250jods.

2 písm.

1. c)a
2. d)OSP. Ţalobkyňa, vyuţijúc svoje legitímne právo, podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom ţalovaný, vysporiadajúc sa s odvolacími námietkami v odôvodnení svojho rozhodnutia Č. sp.: 2009/000102 zo dňa 14. júla 2009 zamietol

§ 138ods.

6 zákona o štátnej sluţbe odvolanie ţalobkyne a napadnuté rozhodnutie Obvodného úradu Humenné Č. sp.: 2009/000080 zo dňa 22. apríla 2009 potvrdil.

ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu

tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP).

§ 250jods.

2 písm. e) OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

§ 157ods.

2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s odvolacou námietkou ţalobkyne poukazujúcou na vadnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, keď tento svojím výrokom zrušil iba druhostupňové rozhodnutie ţalovaného, hoc ona navrhovala zrušiť aj jeho prvostupňové rozhodnutie, upriamiac pozornosť na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ako „ústavný súd“) II. ÚS 442/2010 – 13 zo dňa 20. októbra 2010, v ktorom ústavný súd konštatuje, ţe „...Ústavný súd je presvedčený, že hoci ustanovenie § 250j ods. 3 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku dáva súdu priestor na uváženie, či

okolností zruší popri odvolacom rozhodnutí aj prvostupňové rozhodnutie, neznamená to, že by mohol všeobecný súd postupovať v tomto smere svojvoľne, ba dokonca bez konkrétneho zdôvodnenia. Tým viac to platí v prípade, ak sa účastník konania výslovne domáha toho, aby bolo zrušené aj prvostupňové rozhodnutie...“ uvádza, ţe skutočne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu absentuje dôvod nezrušenia aj ţalobkyňou navrhovaného prvostupňového rozhodnutia ţalovaného, pričom len samotné konštatovanie prvostupňového súdu vzťahujúceho sa na prvostupňové rozhodnutie 6Sţo/20/2011 5 ţalovaného, ţe boli splnené podmienky pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ţalobkyne

§ 40ods.

2 psím. a) zákona o štátnej sluţbe, nie je dostačujúce. Odvolací súd, zastávajúc názor, ţe rovnako ustanovenie § 250j ods. 2 OSP poskytuje súdu iba možnosť, nie povinnosť zrušiť prvostupňové rozhodnutie príslušného správneho orgánu, pričom pri tomto rozhodovaní nie je viazaný návrhom ţalobcu, povaţuje za potrebné vytknúť prvostupňovému súdu závažné procesné pochybenie spočívajúce v tom, ţe opomenul náleţite v odôvodnení svojho rozhodnutia, v súlade s § 157 ods. 2 OSP, objasniť dôvody rozhodné pre nezrušenie aj prvostupňového rozhodnutia, čím jeho rozhodnutie moţno dôvodne označiť za zjavne neodôvodnené a arbitrárne a v tejto časti nepreskúmateľné, doplniac zároveň, ţe ustanovenie § 157 ods. 2 OSP je potrebné z hľadiska práva na súdnu a inú ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené (pozri bližšie uznesenie ústavného súdu II. ÚS 224/09-24 z 2. júna 2009).

§ 221ods.

1 písm.

1. f)OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom moţno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemoţnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, pričom moţnosť konať pred súdom prvého stupňa je účastníkovi odňatá vţdy, ak jeho rozhodnutie neposkytuje odpovede na relevantné námietky účastníka konania, a z tohto dôvodu nie je spôsobilé revízie nadriadeným súdom v rámci odvolacieho konania. Povinnosťou prvostupňového súdu bude, s poukazom na ustanovenie § 157 ods. 2 OSP, adekvátne zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia, vydanom v ďalšom konaní dôvody, pre ktoré nezrušil aj ţalobkyňou navrhované prvostupňové rozhodnutie, resp. v prípade, vo vzťahu k návrhu ţalobkyne, pozitívneho rozhodnutia rovnako uviesť dôvody, ktoré ho k takémuto rozhodnutiu viedli. Rovnako bude jeho povinnosťou náleţite sa vysporiadať aj s námietkou, ktorou ţalobkyňa poukazovala na nevykonateľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia z dôvodu bliţšej špecifikácie § 40 ods. 2 písm.
2. a)zákona o štátnej sluţbe.

§ 226

OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky, s poukazom na vyššie uvedené, zrušil

§ 221ods.

1 písm. f) OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP napadnutý rozsudok a vec

§ 221ods.

2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 6Sţo/20/2011 6 O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 22. marca 2012 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth